Slovensko padá do dlhov: 62,8 % HDP je priveľa, hrozia nám ďalšie bolestivé škrty

Slovensko už roky zápasí s rastúcim dlhom. V prvom štvrťroku 2025 dosiahla úroveň hrubého verejného dlhu Slovenska alarmujúci rast, ktorý ju posunul na 62,8 % HDP, čím sa dostala nad povolený limit 60 % stanovený tzv. maastrichtskými kritériami. Tento nárast, spôsobený vysokými rozpočtovými deficitmi, ako aj nákupmi štátnych dlhopisov zo strany Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), naznačuje, že Slovensko čelí vážnym hospodárskym výzvam.

Spolu s Rakúskom je Slovensko jednou z krajín s najväčším medzikvartálnym nárastom hrubého dlhu v rámci EÚ. Aj keď dlh na Slovensku stále zostáva nižší ako priemer eurozóny a EÚ, tento trend rastu vytvára obavy z neudržateľnosti verejných financií, uvádza Denník N. 

Slovensko má rozpočtový problém

Základným faktorom rastu dlhu sú nielen historické, ale aj súčasné vysoké deficity v štátnom rozpočte. Tieto problémy sa zhoršujú znížením výberu daní a rastúcimi výdavkami. Ako uviedol analytik ČSOB Marek Gábriš, Slovensko sa nachádza v negatívnom trende, ktorý by mohol pokračovať aj v ďalších rokoch. K tomu sa pridávajú aj výzvy, ako spomaľovanie ekonomiky, zvyšovanie daní, starnutie obyvateľstva a rastúce náklady na správu štátneho dlhu. Významnou prekážkou konsolidácie je aj vývoj svetovej ekonomiky, najmä obchodné konflikty, ktoré začal americký prezident Donald Trump.

As major companies report earnings this week, General Motors says President Trump’s tariffs have cost it about $1.1 billion in just three months. CBS News’ @TheKellyOGrady breaks down the numbers. pic.twitter.com/uTO1cZaM3w

— CBS Evening News (@CBSEveningNews) July 22, 2025

Agentúra ARDAL si už v prvej polovici roka požičala takmer tri štvrtiny plánovaného objemu dlhu na tento rok, čo signalizuje prípravu na náročné obdobie. Vláda môže čeliť poklesu záujmu o slovenské dlhopisy. Ako Gábriš zdôrazňuje, s klesajúcim ratingom bude Slovensko čoraz viac vystavené riziku vyšších úrokových sadzieb. A práve tie by mohli znížiť atraktivitu slovenských dlhopisov.

Minister financií Ladislav Kamenický priznal, že situácia je vážnejšia, než sa očakávalo. Pôvodný plán konsolidácie, ktorý zahŕňal úspory v hodnote 800 miliónov eur, bol navýšený na viac ako dve miliardy eur. Vláda plánuje implementovať až 68 návrhov. Očakáva, že koalícia počas leta vyberie opatrenia na konsolidáciu rozpočtu. No aj tento balík úsporných opatrení bude nedostatočný na zníženie deficitu pod tri percentá, čo je dlhodobý cieľ, ktorý si Slovensko stanovilo.

Deficit tlačí na konsolidáciu

Ak by Slovensko naďalej ignorovalo potrebu zníženia dlhu a deficitu, hrozia mu aj sankcie. Stanovuje to Zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tento zákon zavádza povinnosť pre vládu znižovať dlh, ak sa preukáže, že presiahne hranicu 60 % HDP. V prípade nesplnenia týchto požiadaviek by krajina mohla čeliť ďalším obmedzeniam vo financovaní verejných výdavkov a najmä strate dôvery zo strany investorov a partnerov v EÚ.

„Mnohé slovenské rodiny si myslia, že sú poistené, no nie sú.“ Odborník radí, ako si správne nastaviť cestovné poistenie

Vzhľadom na rastúci dlh a potrebu prijatia zásadných opatrení bude musieť aj nasledujúca vláda vykonať ďalšie kroky na stabilizáciu verejných financií. Tieto opatrenia by mali zahŕňať predovšetkým zníženie výdavkov a efektívnejší výber daní, pričom sa bude musieť vyvážiť rast hospodárstva a zodpovedná správa verejných financií. Ak Slovensko nepresadí zásadné reformy, môže sa ocitnúť v problémovej ekonomickej situácii, ktorá ovplyvní jeho stabilitu v rámci eurozóny.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika