Slovensko patrí medzi najchudobnejšie krajiny EÚ. Až 51,3 % slovenských domácností žije pod hranicou európskej chudoby

Tradičné ukazovatele relatívnej príjmovej chudoby ukazujú Slovensko ako krajinu s nízkou mierou chudoby v rámci EÚ. Skutočnosť je však dramaticky odlišná. Ak použijeme európsky porovnateľnú hranicu chudoby, vychádza najavo, že nad 51 % slovenských domácností žije pod touto hranicou, uvádza najnovšia analýza českého výskumného think-tanku PAQ Research pod vedením analytikov Michaela Škvrňáka a Daniela Prokopa.

Slovensko tak patrí medzi najchudobnejšie krajiny EÚ, pričom tradičné národné štatistiky túto realitu úplne zakrývajú. Štúdia PAQ Research odhaľuje zásadné nedostatky v súčasnom meraní chudoby na európskej úrovni.

Prečo národné štatistiky klamú

V slovenskom verejnom priestore sa pravidelne objavujú správy o relatívne nízkej miere chudoby v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Podľa tradičného ukazovateľa relatívnej príjmovej chudoby, ktorý označuje za ohrozené chudobou domácnosti s príjmami pod 60 % národného mediánu, žije na Slovensku v relatívnej chudobe iba 13,3 % domácností. Pre porovnanie, priemer Európskej únie dosahuje 16,7 %, čo by naznačovalo, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou chudoby v Únii.

Tento ukazovateľ však trpí zásadným nedostatkom, ktorý výrazne skresľuje obraz reality. Národné hranice chudoby nie sú medzi krajinami EÚ vôbec porovnateľné, keďže vychádzajú z neporovnateľných mediánov národných príjmov. Mediánový príjem domácností v krajinách ako Luxembursko, Rakúsko či Írsko je približne 1,9-krát vyšší než na Slovensku a trojnásobne vyšší než v Bulharsku.

To znamená, že „chudobný“ Luxemburčan či Rakúšan má výrazne vyšší príjem a životnú úroveň než priemerný človek v Bulharsku a nachádza sa zhruba na úrovni slovenských strednopríjmových domácností.

Samotný Eurostat uznáva, že miera ohrozenia chudobou nemeria reálnu chudobu, ale len nízky príjem v porovnaní s ostatnými obyvateľmi danej krajiny – čo nemusí nutne znamenať nízky životný štandard. Pri porovnávaní európskych štátov podľa miery chudoby je preto nevyhnutné zohľadniť aj rozdiely v cenovej hladine medzi krajinami.

„Transakčná daň nás stojí 100-tisíc ročne.“ MTBIKER hlási tržby cez 20 miliónov eur, cyklistika nespí, pokles záujmu je mýtus

Európsky porovnateľná chudoba odhaľuje nepríjemnú realitu

Ak by sme chudobu nepočítali podľa slovenských, ale podľa celoeurópskych pravidiel, zistíme niečo znepokojujúce. Podľa tejto metodiky sú za chudobné považované domácnosti, ktorých príjem je nižší ako 60 % priemerného príjmu v celej EÚ. Zároveň sa pri výpočte berú do úvahy aj rozdiely v cenách medzi krajinami – teda to, čo si ľudia za svoj príjem reálne môžu dovoliť.

Keď sa na chudobu pozrieme takto, až 51,3 % slovenských domácností žije pod touto európskou hranicou chudoby. To je viac než polovica všetkých domácností na Slovensku. Znamená to, že v porovnaní s priemerom Európskej únie máme veľmi nízke príjmy, a teda aj slabšiu životnú úroveň. Slovensko sa tak radí medzi najchudobnejšie krajiny Únie.

Ak použijeme ešte prísnejšie meradlo – teda 50 % priemerného príjmu v EÚ – stále do chudoby spadá 30,9 % slovenských domácností.

Tieto čísla sú v ostrom kontraste s najbohatšími štátmi. Napríklad v Luxembursku žije pod hranicou 60 % európskeho priemeru len 3,1 % domácností, a pod hranicou 50 % dokonca len 2,4 %. V Rakúsku ide o 6,4 % a 4,1 %, v Nemecku o 10,8 % a 6,5 % domácností.

Aj v porovnaní s krajinami nášho regiónu sme na tom zle. V Slovinsku, ktoré je považované za najúspešnejšiu postkomunistickú krajinu, žije pod európskou hranicou chudoby 14,8 % domácností. V Česku je to 21,7 %, v Poľsku 26,9 % a v Maďarsku 55,9 %.

Slovensko s 51,3 % patrí medzi najchudobnejšie krajiny EÚ, horšie sú na tom už len Rumunsko (51,7 %), Maďarsko (55,9 %) a Bulharsko (59,9 %).

Historické paradoxy

Problém s národnými ukazovateľmi chudoby ilustruje aj porovnanie so socializmom. V 80. rokoch minulého storočia počas komunizmu bola v Československu oficiálne veľmi nízka miera relatívnej chudoby. Dôvod? Väčšina ľudí zarábala približne rovnako málo, a preto sa len malá časť obyvateľstva dostala pod hranicu 60 % mediánu. Napríklad v roku 1988 žilo v relatívnej chudobe len 7,5 % ľudí. Dnes je to 13,3 % – a to aj napriek tomu, že v 80. rokoch boli ľudia v skutočnosti chudobnejší než dnes.

Národný ukazovateľ chudoby má preto jeden veľký paradox: môže rásť aj vtedy, keď rastú platy. Nevypovedá totiž o tom, ako si ľudia žijú v absolútnych číslach – len o tom, ako si žijú v porovnaní s ostatnými ľuďmi v tej istej krajine. Preto nedokáže presne ukázať, ako sa mení skutočná životná úroveň obyvateľstva.

Tomáš cieli na tržby 180-tisíc eur a expanziu do Škandinávie. „Do štartu biznisu sme investovali 70-tisíc eur“

Čo je to skutočná chudoba? 

Európsky spôsob merania chudoby lepšie odráža realitu, ktorú ľudia skutočne zažívajú, než oficiálne národné ukazovatele. Ukazuje, kto naozaj trpí nedostatkom, kto si nemôže dovoliť základné veci a komu sa zhoršuje kvalita života.

Jedným z takýchto ukazovateľov je tzv. materiálna a sociálna deprivácia – teda schopnosť domácnosti zabezpečiť si nevyhnutné veci, ako sú napríklad teplé oblečenie, vhodnú obuv, dostatok jedla, lieky či kúrenie v zime. Ak si tieto základné potreby nemôžeš dovoliť, ide o skutočnú núdzu – bez ohľadu na to, či ťa štatistiky označia za chudobného.

A práve tu sa ukazuje, že európske meranie chudoby má oveľa väčšiu výpovednú hodnotu. Výskum ukazuje, že:

• čím nižší má niekto príjem podľa európskeho ukazovateľa, tým častejšie trpí materiálnym nedostatkom (vzájomná súvislosť dosahuje hodnotu 0,66),
• naopak, pri národných ukazovateľoch je táto súvislosť veľmi slabá (iba 0,18).

Podobne to platí aj pri iných oblastiach života:

• ľudia s nižším príjmom podľa európskeho merania sú častejšie nespokojní so svojím životom (súvislosť 0,54 oproti 0,23),
• a častejšie trpia aj zlým zdravotným stavom (0,40 oproti 0,31).

Tieto čísla jasne ukazujú, že európsky porovnateľný spôsob merania chudoby lepšie vystihuje realitu – teda to, ako sa ľudia naozaj majú – než slovenské štatistiky.

Dôsledky nesprávneho merania

Zavádzajúce národné štatistiky o chudobe môžu mať vážne následky nielen pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v núdzi, ale aj pre celú krajinu – a to politicky aj ekonomicky.

V prvom rade poskytujú skreslený obraz o tom, ako sa chudoba v krajine vyvíja – najmä počas hospodárskych kríz či období rastu. Ak vláda vychádza zo štatistík, ktoré tvrdia, že máme chudoby málo, môže nastaviť sociálnu politiku tak, že pomoc nedostanú tí, ktorí ju naozaj potrebujú. V realite totiž môže žiť v chudobe vyše polovica obyvateľov, hoci oficiálne čísla ukazujú len 13,3 %.

Ešte závažnejšie sú však dôsledky z hľadiska čerpania európskych fondov. Európska únia pri prideľovaní peňazí na rozvoj a sociálnu pomoc (napríklad z tzv. Kohézneho fondu alebo Európskeho sociálneho fondu) zohľadňuje mieru relatívnej chudoby podľa národných ukazovateľov. A keď takéto ukazovatele vykresľujú nereálne priaznivý obraz, krajina má menšiu šancu dostať pomoc, na ktorú by podľa reálnej životnej úrovne mala nárok.

Výsledok? Peniaze môžu smerovať do regiónov v bohatších krajinách, kde žije relatívne „chudobná“ časť populácie, hoci v skutočnosti majú vyššie príjmy než predstavuje napríklad slovenský priemer. 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy