Slovensko patrí v pokutovaní medzi najhorších v EÚ. Fíni dali pokutu 121-tisíc eur vodičovi, ktorý prekročil rýchlosť o 30 km/h

Na slovenských cestách sa rýchlosť netrestá tak prísne, ako by sa mohlo zdať. Vodič, ktorý prekročí povolenú rýchlosť v obci o 15 kilometrov za hodinu, zaplatí len 39 eur. V porovnaní s priemerným mesačným platom na Slovensku, ktorý podľa Štatistického úradu SR za rok 2024 dosiahol 1 524 eur, predstavuje takáto pokuta len 2,6 % príjmu. V rebríčku 23 skúmaných krajín Európy sa Slovensko umiestnilo až na 16. mieste, pokiaľ ide o to, akú veľkú časť z výplaty tvorí pokuta za prekročenie rýchlosti.

Výsledky najnovšej štúdie spoločnosti carVertical, ktorá analyzovala rozdiely v pokutách a poškodeniach vozidiel naprieč kontinentom, naznačujú, že práve táto miernosť môže mať svoje dôsledky. Podľa Indexu transparentnosti trhu s ojazdenými vozidlami má až 60,5 % áut na Slovensku záznam o poškodení. Ide o jeden z najvyšších podielov v rámci celej štúdie. Výsledky tak otvárajú otázku: sú relatívne nízke pokuty dostatočne motivačné, aby vodiči jazdili bezpečnejšie?

Nie je pokuta ako pokuta

Rozdiely medzi krajinami sú výrazné nielen vo výške pokút, ale aj v podiele poškodených vozidiel.

„Pokuty za prekročenie rýchlosti v Európe o maximálne 15 km/h sa môžu pohybovať od 10 do viac ako 200 eur. Hoci v krajinách s vyššími pokutami zvykne byť menej poškodených vozidiel, mali by sme zohľadniť aj kultúru šoférovania – tolerancia vodičov voči porušovaniu dopravných predpisov sa totiž v krajinách Európy výrazne líši,“ vysvetľuje Matas Buzelis, expert spoločnosti carVertical na automobilový trh.

V krajinách strednej a východnej Európy, ako je Slovensko, Lotyšsko či Poľsko, sú pokuty relatívne nízke – pohybujú sa medzi 24 až 40 eurami. Zároveň však práve tieto krajiny vykazujú vyššiu mieru poškodenia vozidiel. V Poľsku má poškodenie zaznamenané až 62,1 % vozidiel, na Slovensku 60,5 % a v Lotyšsku viac ako polovica.

Naopak, škandinávske krajiny zvolili iný prístup. V Dánsku vodič zaplatí za rovnaké prekročenie rýchlosti 3 000 dánskych korún, čo je v prepočte približne 402 eur. Táto suma predstavuje zhruba 10 % priemerného mesačného príjmu. Zaujímavé je, že práve v Dánsku bola poškodená len niečo vyše pätiny skontrolovaných vozidiel.

Priprav si aj šesťcifernú sumu

Niektoré krajiny v západnej a severnej Európe zaviedli do systému pokút aj princíp spravodlivosti podľa príjmu. Výrazným príkladom je Fínsko, ktoré za prekročenie rýchlosti o viac ako 20 – 25 km/h uplatňuje systém denných pokút. Výška sankcie sa tak odvíja od výšky príjmu vinníka.

„Vo Fínsku sa za menšie prekročenia rýchlosti stanovujú pevné pokuty, ale za závažnejšie priestupky, ako je prekročenie limitu o viac ako 20 – 25 km/h, sa stanovujú pokuty podľa príjmu. V prípade systému denných pokút závisí výsledná suma od príjmu vodiča, čo znamená, že bohatší vodiči môžu za rovnaký priestupok zaplatiť tisíce,“ vysvetľuje Buzelis. Podobný systém uplatňuje aj Švajčiarsko.

Aj preto pred niekoľkými rokmi vyvolal rozruch prípad istého fínskeho milionára, ktorý dostal pokutu vo výške 121 000 eur za to, že prekročil rýchlosť o 30 km/h. 

Nízke pokuty, vysoké povedomie. A čo my?

Nie všade však platí, že nízke pokuty vedú k vyššej nehodovosti alebo poškodeniam vozidiel. Buzelis upozorňuje na príklad Spojeného kráľovstva, Nemecka a Španielska. Tieto krajiny síce uplatňujú miernejšie pokuty, no zároveň zaznamenali nízku mieru poškodenia vozidiel.

„Nízke pokuty nemusia nutne znamenať, že v danej krajine bude viac vodičov prekračovať rýchlosť a bude tam viac nehôd. Napríklad Spojené kráľovstvo, Nemecko a Španielsko majú mierne pokuty, ale aj nízku mieru poškodenia vozidiel. To svedčí o určitej úrovni verejného povedomia – keď si vodiči uvedomujú dôsledky prekročenia rýchlosti, správajú sa zodpovednejšie,“ dopĺňa Buzelis.

Na Slovensku však zatiaľ chýba takýto konsenzus medzi výškou pokút, vnímaním rizika a následkami na cestách. Nízke finančné sankcie, ktoré len mierne zaťažia peňaženku vodiča, evidentne nestačia na to, aby sa znížila vysoká miera poškodení vozidiel.

Zodpovednosť za volantom nemá cenovku

Z výsledkov štúdie carVertical vyplýva, že výška pokút je len jedným z faktorov ovplyvňujúcich bezpečnosť na cestách. Buzelis pripomína, že najväčším rizikom nie sú samotné pokuty, ale reálne následky nehody.

„Vodiči by si mali uvedomiť, že im hrozia nielen vysoké pokuty, ale aj riziko nehody s vážnymi následkami,“ varuje. Zároveň apeluje na vodičov, aby neriskovali zbytočne – nielen kvôli peniazom, ale najmä kvôli životom.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska