Slovensko sa zaradilo medzi „najrovnejšie krajiny Európy“. Peniaze a moc globálnej elity sa zásadne mení

Globálne bohatstvo, príjem a nerovnosť patria medzi najviac skresľované témy verejného diskurzu. Väčšina ľudí má nesprávne predstavy o tom, kde žije väčšina svetovej populácie a akým smerom sa uberá nerovnosť. V skutočnosti prebieha globálny posun, ktorý väčšina spoločnosti vôbec nevníma.

Ak by ste mali odpovedať na otázku, kde žije väčšina svetovej populácie, pravdepodobne by ste označili „chudobné krajiny“. Takto odpovedá až 73 % ľudí. Realita je však iná: väčšina ľudí na svete žije v krajinách so strednými príjmami.

Rovnako zavádzajúca je predstava, že globálna nerovnosť sa od roku 2000 zhoršila. Skutočnosť je, že nerovnosť medzi krajinami klesá, aj keď nerovnosť v rámci krajín sa často zvyšuje. Tieto základné nepochopenia bránia tomu, aby sme vnímali, aký veľký pokrok sa vo svete odohráva.

Život za menej než dve eurá denne

Najnižšia úroveň svetovej príjmovej pyramídy je dobre ilustrovaná príkladom rodiny z Burundi. Tam je priemerný príjem približne 1,80 dolára denne, čo je približne 1,65 eura.

Domácnosti tu žijú bez elektriny, toalety alebo prístupu k čistej vode. Ich jediným zdrojom svetla a tepla je oheň. Hoci sa tento spôsob života môže zdať extrémny, takto žije 3,6 % svetovej populácie, čo predstavuje približne 288 miliónov ľudí.

V Bangladéši je medián príjmu 4,78 dolára denne, teda zhruba 4,40 eura. Táto suma stačí na to, aby rodina bývala v dome s kovovou strechou, mala elektrinu, prístup k studni, toaletu a mobilný telefón.

Porovnanie s historickými údajmi je zarážajúce: v roku 1970 malo elektrinu len 64 % domácností v Portugalsku, čo znamená, že niektoré dnešné rozvojové krajiny už prekonali úroveň infraštruktúry, ktorú mali európske štáty pred polstoročím.

Situácia na Slovensku

V kontexte globálnej nerovnosti predstavuje Slovensko pozoruhodnú výnimku. Podľa údajov World Inequality Database patrí spolu s Českou republikou a Islandom medzi najrovnejšie krajiny v Európe.

Horných 10 % slovenských obyvateľov zarába menej ako 30 % národného príjmu, čo je najnižší podiel v celej Európe. Pre porovnanie, v Spojenom kráľovstve tento podiel presahuje 35 % a v USA až 47 %.

zdroj: WID

Slovensko dosiahlo v roku 2023 Gini koeficient 23,2, čo podľa analýzy Borgen Project predstavuje najnižšiu hodnotu spomedzi všetkých krajín sveta.

Zatiaľ čo väčšina európskych krajín zaznamenala od roku 2006 nárast príjmovej nerovnosti (napríklad Dánsko a Švédsko o približne 14 %), na Slovensku sa nerovnosť za rovnaké obdobie znížila o podobnú mieru. Od finančnej krízy v roku 2008 sa príjmová nerovnosť na Slovensku kontinuálne zmenšuje.

Priemerné bohatstvo na dospelého obyvateľa dosahuje podľa správy UBS/Euronews približne 59 000 eur, čo je v porovnaní so západoeurópskymi krajinami ako Švajčiarsko (650 000 eur) či Luxembursko (556 000 eur) výrazne menej.

Zaujímavé však je, že Slovensko má zároveň najnižšiu majetkovú nerovnosť na svete s Gini koeficientom bohatstva okolo 51 % podľa World Population Review.

Slovensko tak predstavuje zaujímavý paradox: krajina s relatívne nižšími príjmami a bohatstvom, no s najrovnomernejším rozdelením oboch.

Rovnosť na dlh: Tienistá stránka slovenského modelu

Nízka nerovnosť však neznamená ekonomické zdravie. Slovensko sa v roku 2026 nachádza v zložitej fiškálnej situácii – hrubý verejný dlh podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahol na konci roka 2024 hodnotu 59,3 % HDP a v roku 2025 prekonal historické maximum z pandemického obdobia. V roku 2026 má stúpnuť na 64,3 % HDP. Bez pokračovania v konsolidácii hrozí, že do roku 2029 prekročí 70 % HDP.

Deficit štátneho rozpočtu patrí medzi najvyššie v eurozóne. Podľa Európskej komisie má v roku 2025 dosiahnuť 5 % HDP a v roku 2026 klesnúť na 4,6 %.

Analýza Klubu 500 však ukazuje, že konsolidácia zatiaľ zlyháva – kým príjmy štátu v roku 2025 stúpli o 6,6 %, výdavky rástli takmer dvojnásobným tempom o 11,3 %.

Paradoxne, práve niektoré opatrenia, ktoré udržiavajú nízku nerovnosť, zároveň prehlbujú rozpočtové problémy. Vyplácanie 13. dôchodkov stojí štát takmer miliardu eur ročne.

zdroj: WIB

Vláda síce v rámci konsolidácie zmrazila ich výšku na úrovni 667,30 eura až do roku 2028, čím má ušetriť 34 miliónov eur, no samotná dávka zostáva zachovaná. Slovensko si tak v istom zmysle „kupuje“ rovnosť na dlh.

Nízka nerovnosť má aj ďalšie vysvetlenia, ktoré nie sú dôvodom na oslavu. Keď väčšina populácie zarába podobne málo, štatistická nerovnosť je automaticky nízka.

Priemerné bohatstvo na Slováka dosahuje len 59 000 eur, čo je deväťkrát menej než vo Švajčiarsku. Zároveň tu chýba vrstva superbohatých jednotlivcov a je to aj dedičstvo socializmu, ktorý zanechal pomerne plochú majetkovú štruktúru.

Slovensko tak predstavuje varovný príklad: môžete mať najnižšiu nerovnosť na svete a zároveň bojovať s deficitom, dlhom a nedostatkom prostriedkov na základné funkcie štátu. Rovnosť v chudobe nie je to isté ako prosperita.

Väčšina ľudí žije v strednej vrstve

Medzi ľuďmi panuje predstava, že svet je rozdelený na bohaté a chudobné krajiny. V skutočnosti najväčšia časť ľudstva žije v stredne rozvinutých krajinách, ako sú India, Čína, Indonézia, Egypt či Brazília.

V roku 2000 žilo v extrémnej chudobe približne 29 % svetovej populácie. Dnes je to menej ako 10 %. Tento masívny pokles chudoby sa udial v priebehu jednej generácie, no verejná diskusia mu často nevenuje pozornosť.

Technologický skok v Indonézii

Priemerný príjem v Indonézii je približne 6 dolárov denne, teda okolo 5,50 eura. Na tejto úrovni má väčšina domácností vlastnú kúpeľňu, kuchyňu a prístup k internetu.

Rodiny žijú v mestách, jazdia na motorkách a používajú smartfóny. Je zarážajúce, že v mnohých aspektoch majú lepší technologický prístup než mali najbohatší ľudia na svete pred 30 rokmi.

V Brazílii dosahuje medián príjmu 17 dolárov denne, čo je asi 15,60 eura. V tejto príjmovej kategórii sa začína objavovať zmena demografie – priemerný počet detí na ženu klesá pod úroveň reprodukcie, čo je typické pre bohatšie spoločnosti.

Zároveň dochádza k nárastu civilizačných ochorení. Viac Brazílčanov dnes zomiera na obezitu než na podvýživu. Spotreba a životný štýl sa tak začínajú približovať štandardom vyspelého sveta.

Španielsko a pasová nerovnosť

Medián príjmu v Španielsku je 41 dolárov denne, teda približne 37,60 eura. Okrem vyššej životnej úrovne tu vstupuje do hry ďalší faktor: cestovná sloboda. Španieli môžu bez víz navštíviť až 189 krajín.

Pasová „hodnota“ úzko súvisí s bohatstvom štátu. Ľudia z chudobnejších krajín majú obmedzené možnosti pohybu, čo vytvára nový rozmer globálnej nerovnosti – ten, ktorý je pre obyvateľov bohatých štátov často neviditeľný.

Spojené štáty: bohaté a nerovné zároveň

Podľa dát z portálu Our World in Data je medzinárodne porovnateľný individuálny príjem v USA približne 62 dolárov denne, čo je asi 56,80 eura. Ide o údaj upravený podľa parity kúpnej sily (PPP), ktorý slúži na porovnanie životnej úrovne jednotlivcov naprieč krajinami. Nezodpovedá však priamo mediánu amerických domácností, ktorý je podľa oficiálnych štatistík viac než 50 000 dolárov ročne, teda vyše 138 dolárov denne pred zdanením.

Tento rozdiel v metodike dobre ilustruje dôležitý fenomén: ten istý človek môže byť v rámci USA považovaný za nižšiu príjmovú skupinu, no v globálnom porovnaní patrí medzi elitu. Približne 11 až 12 % Američanov sa nachádza v hornom 1 % svetovej populácie podľa príjmu, aj keď si to mnohí neuvedomujú.

Zároveň platí, že Spojené štáty sú jednou z najnerovnejších krajín sveta. Najbohatších 10 % obyvateľov vlastní až 71 % všetkého majetku. To vysvetľuje, prečo mnohí Američania napriek relatívnemu bohatstvu pociťujú finančný stres, ich postavenie vo svete je výnimočné, no v domácom kontexte môžu zaostávať za vnútroštátnym priemerom.

Zatiaľ čo rozdiely medzi krajinami sa znižujú, nerovnosť v rámci jednotlivých krajín rastie. V Južnej Afrike napríklad najbohatších 10 % ľudí zarába 65 % všetkých príjmov a vlastní až 86 % bohatstva.

Pre porovnanie, v Holandsku vlastní horných 10 % „len“ 45 % majetku. Tento trend je viditeľný v celej G10 – skupine 10 najväčších ekonomík sveta.

Globálna elita a koncentrované bohatstvo

Aby ste sa zaradili do globálneho 1 %, musíte vlastniť majetok v hodnote aspoň 1 milión dolárov, teda okolo 920-tisíc eur. Do tejto kategórie patrí 82 miliónov ľudí, ktorí spoločne vlastnia 38 % svetového bohatstva.

Elitné 0,01 % začína pri majetku 21 miliónov dolárov (19,3 milióna eur). A úplný vrchol predstavuje skupina približne 3 000 miliardárov, ktorí kontrolujú 3 % všetkého svetového majetku.

Najbohatším človekom sveta je momentálne Elon Musk, ktorého majetok sa pohybuje okolo 400 miliárd dolárov (vyše 368 miliárd eur). V rokoch 2020 až 2024 jeho majetok rástol tempom 1 300 dolárov za sekundu.

Pri tejto rýchlosti preňho nemá zmysel zohnúť sa po bankovku na zemi, doslova to nestojí za jeho čas.

Prekvapivé zistenie o globálnej nerovnosti

Napriek extrémnym číslam na vrchole majetkovej pyramídy, globálna nerovnosť sa od roku 2000 znížila. Ako je to možné?

Pretože kým nerovnosť v rámci krajín narastá, rozdiely medzi krajinami sa zmenšujú. Milióny ľudí sa v posledných desaťročiach dostali z chudoby. Krajiny ako India, Čína či Indonézia dobiehajú vyspelý svet rýchlejšie, než si mnohí uvedomujú.

Väčšina ľudí má zastarané predstavy o tom, ako vyzerá dnešný svet. Viac ľudí dnes žije v strednej vrstve než v extrémnej chudobe. Technológie, infraštruktúra a zdravotná starostlivosť sa dramaticky zlepšili. Zároveň však narastá nerovnosť v rámci jednotlivých štátov.

Rozdiel medzi bohatými a chudobnými teda nezmizol, ale presunul sa. Z globálnej nerovnosti medzi štátmi sa stáva nerovnosť vnútri štátov. Rozumieť týmto zmenám je dôležité nielen pre analytikov, ale aj pre každého, kto chce pochopiť svet, v ktorom žijeme.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy