Slovensko si požičalo 2 miliardy na 20 rokov: Kamenický je spokojný, analytik hovorí o draho požičaných peniazoch

Slovensko si na finančných trhoch otvorilo rok výrazným krokom – emitovali sme dlhopisy v hodnote dvoch miliárd. Požičali sme si na dve desaťročia dopredu a záujem investorov bol taký silný, že niekoľkonásobne prekročil samotnú ponuku. Výsledok? Rekordná kniha objednávok, stovky inštitucionálnych hráčov a signál, že dopyt po slovenskom dlhu naďalej existuje.

Máme jeden z najdrahších dlhov v eurozóne

Slovensko prišlo na trh s novou emisiou 20-ročných štátnych dlhopisov v objeme 2 miliardy eur. Ide o tzv. benchmarkovú emisiu – teda „referenčný“ dlhopis, ktorý má byť dostatočne veľký a likvidný, aby sa s ním aktívne obchodovalo aj po vydaní. To je dôležité pre investorov: nechcú len kúpiť a držať, chcú mať možnosť dlhopis v prípade potreby predať.

Dlhopis dostal kupón 4,125 % ročne. Kupón je pevne stanovený úrok, ktorý štát investorom pravidelne vypláca. Reálny výnos pri predaji bol však mierne vyšší: 4,243 % ročne, čo súvisí s tým, že dlhopis sa predával pod svojou nominálnou hodnotou. Emisná cena bola 98,43 %, čiže investor zaplatil za 100 eur nominálu iba 98,43 eura. Práve tento „diskont“ spôsobí, že celkový výnos vyjde vyššie než samotný kupón.

Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) išlo o prvý vstup Slovenska na medzinárodné kapitálové trhy v roku 2026 – a realizácia emisie prekonala očakávania. Odborník sa však na situáciu nepozerá iba s optimizmom:

„Súčasná situácia na finančných trhoch nás stavia do nelichotivej pozície. Napriek tomu, že náš celkový dlh k HDP (cca 62 %) je v porovnaní s krajinami ako Taliansko (140 %) či Francúzsko (115 %) výrazne nižší, investori od nás žiadajú vyššiu rizikovú prirážku.“

Tento paradox potvrdila aj posledná emisia štátnych dlhopisov: „Kým talianske 20-ročné dlhopisy sa obchodujú s výnosom 4,10 % ročne a francúzske za 4,03 % ročne, Slovensko muselo ponúknuť 4,24 %. Sme teda v situácii, keď máme jeden z najdrahších dlhov v celej eurozóne,“ komentuje Marek Nemky, analytik spoločnosti ProRate.

Silný dopyt po dlhopisoch

Slovensko využilo priaznivejšie trhové okno: zámer vstúpiť na európsky trh oznámilo 10. februára, a už na druhý deň, 11. februára o 8:56, sa otvorila kniha objednávok s úvodnou cenovou indikáciou MS+120 bázických bodov nad príslušnou swapovou krivkou.

Silný dopyt umožnil štátu postupne zlepšovať podmienky. Ešte dopoludnia sa rozpätie zúžilo na MS+115, a po ďalšom raste objednávok sa finálne stanovila prirážka na MS+110 bázických bodov. Inak povedané: investori boli ochotní požičiavať Slovensku lacnejšie, ako naznačovala úvodná ponuka.

Agentúra Fitch ponechala Slovensku rating A-. „Opozícia bude zúriť,“ reaguje Kamenický

Za transakciou stáli banky: Barclays, J.P. Morgan, Tatra banka (RBI Group) a VÚB (IMI – Intesa Sanpaolo Group). Pri takýchto emisiách je ich úlohou najmä „postaviť“ knihu objednávok – teda osloviť investorov, zbierať dopyt a pomôcť štátu nastaviť cenu tak, aby bola pre trh atraktívna, ale zároveň čo najvýhodnejšia pre emitenta.

Pomohol aj fakt, že investori Slovensko dobre poznajú – vrátane ratingového profilu. Krajina je hodnotená A3 (stabilný) / A+ (negatívny) / A- (stabilný) podľa Moody’s / S&P / Fitch, čo investorom signalizuje určitú úroveň bezpečnosti a predvídateľnosti, aj keď trhy zároveň mimoriadne citlivo vnímajú vývoj a stav verejných financií.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika