Slovensko skončilo na 68. mieste zo 69 krajín v mimoriadne zásadnej oblasti. Byrokracia a vysoké odvody odrádzajú talenty aj investorov

Napriek oficiálnym vyhláseniam o konsolidácii verejných financií Slovensko v roku 2025 hospodári s čoraz väčšou stratou. Kým príjmy štátneho rozpočtu medziročne stúpli o 6,6 % a do konca októbra 2025 dosiahli vyše 20 miliárd eur, výdavky rástli ešte rýchlejšie: až o 11,3 % a prekročili 24,7 miliardy eur. Výsledkom je prehĺbenie deficitu štátneho rozpočtu na –4,67 miliardy eur, čo je o vyše miliardu eur viac ako v rovnakom období pred rokom.

„Kumulatívne výdavky štátneho rozpočtu dosiahli do konca októbra 24,7 miliardy eur,“ konštatuje správa Klubu 500, ktorý situáciu analyzuje v rámci pravidelného ekonomického prehľadu Kompas500.

Výdavky rastú prakticky vo všetkých oblastiach. Len na mzdy, poistné a osobné vyrovnania štát vynaložil 3,4 miliardy eur, čo predstavuje rovnaké tempo rastu ako na strane príjmov: o 6,6 %. Podstatne vyšší nárast však zaznamenala kategória tovarov a služieb, kde výdavky medziročne stúpli o 17,8 %. Je to pritom oblasť, kde by štát mohol uplatniť prísnejšiu finančnú disciplínu.

Investície a dlh zvyšujú tlak

Najvýraznejší skok nastal v kapitálových výdavkoch, ktoré vzrástli medziročne o 75,7 % a dosiahli takmer 3 miliardy eur. Podľa analytikov Klubu 500 môže byť tento nárast výsledkom dočerpávania eurofondov alebo realizácie väčších projektov. Bez ohľadu na dôvod však tieto výdavky zvyšujú tlak na deficit a zároveň spomaľujú tempo konsolidácie.

Znepokojivý vývoj vidieť aj pri nákladoch na obsluhu štátneho dlhu. Medziročne vzrástli o 299 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 26 %. Tento vývoj je dôsledkom vyšších úrokových sadzieb, ktoré štát platí pri refinancovaní starších emisií dlhopisov. Ide o výdavky, ktoré nemožno ľahko znížiť, a preto predstavujú jednu z najrýchlejšie rastúcich položiek rozpočtu.

„Výdavky na obsluhu dlhu budú v nasledujúcich rokoch ďalej rásť,“ upozorňuje Klub 500. Medzinárodný menový fond odhaduje, že do roku 2030 by hrubý verejný dlh Slovenska mohol narásť až na 76 % HDP.

Realita verejných financií ukazuje, že vláda zatiaľ nedokázala naplniť svoje konsolidačné ambície. „Bez reálnej výdavkovej disciplíny sa Slovensko len ťažko priblíži k cieľu znižovania deficitu,“ píše sa v analýze. Ak sa neprijmú systémové opatrenia na zníženie neproduktívnych výdavkov a na zvýšenie efektivity hospodárenia, Slovensko bude ešte viac zaostávať za cieľom fiškálnej stability.

zdroj: Klub 500

Kvalifikovaní odborníci Slovensko obchádzajú

Zatiaľ čo sa štát topí v deficite, na trhu práce zápasí s opačným, no nemenej závažným problémom – nedostatkom kvalifikovaných odborníkov. Slovensko sa v najnovšom globálnom rebríčku digitálnej konkurencieschopnosti od inštitútu IMD umiestnilo na 68. mieste zo 69 krajín a obsadilo posledné miesto spomedzi všetkých štátov Európskej únie.

„Zatiaľ čo Luxembursko, Holandsko či Írsko lákajú špičkových odborníkov z celého sveta, Slovensko zostáva na opačnom konci spektra,“ upozorňuje analýza.

Byrokracia, zložité povolenia, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a nedostatok jazykovej a kultúrnej otvorenosti vytvárajú prostredie, ktoré zahraničných expertov skôr odrádza, než priťahuje. Navyše, vysoké náklady na prácu obmedzujú možnosti domácich firiem ponúkať konkurencieschopné mzdy.

zdroj: Klub 500

Závislosť od Číny ako geopolitické riziko

Kompas500 do tretice upozorňuje na ďalšie strategické riziko, ktoré sa týka surovín potrebných pre zelenú a digitálnu transformáciu. Čína si v tejto oblasti udržiava dominantné postavenie – podľa Medzinárodnej energetickej agentúry spracúva 19 z 20 najkritickejších surovín s priemerným trhovým podielom 70 %.

„V oblasti surovín pre batérie, elektrické siete a obnoviteľné zdroje energie má Čína pod kontrolou takmer celý reťazec spracovania grafitu, mangánu, kovov vzácnych zemín či kobaltu,“ uvádza analýza.

Rovnaká dominancia platí aj v oblasti strategických materiálov pre čipy, dátové centrá či obranný priemysel. Čínska kontrola nad spracovaním molybdénu, titánu či vanádu má priame dôsledky pre európsku výrobu a bezpečnosť.

„Každé nové čínske rozhodnutie o kontrole vývozu môže mať priamy dosah na výrobu batérií, čipov či vojenských komponentov v Európe,“ varuje Klub 500. Európska únia preto bude musieť investovať do diverzifikácie dodávateľských reťazcov, ak chce znížiť svoju zraniteľnosť.

zdroj: Klub 500

Vízia 2040 bez pevnej pôdy pod nohami?

Diskusia o budúcnosti Slovenska sa podľa podnikateľov nemôže viesť bez realistického pohľadu na súčasný stav verejných financií a ekonomiky. Klub 500 a Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) vo svojom spoločnom vyhlásení upozornili, že návrh dokumentu „Vízia rozvoja SR do roku 2040“ je priveľmi všeobecný, komplikovaný a nereflektuje akútne potreby hospodárstva. Navrhujú preto jeho odloženie až do obdobia po roku 2026, keď budú známe výsledky konsolidačného úsilia a nový viacročný finančný rámec Európskej únie.

„Treba otvorene povedať, že východiská, na ktorých má byť vízia postavená, sa dnes rapídne menia – ekonomicky, geopoliticky aj v oblasti energetiky. Bez stabilizácie týchto základných predpokladov nie je možné pristúpiť k tvorbe dlhodobej a zodpovednej stratégie,“ uviedli zamestnávatelia s tým, že aj po revízii ostáva návrh vízie príliš komplikovaný a postavený na rozsiahlej byrokratickej štruktúre s nejasnou zodpovednosťou.

Podnikatelia zároveň vyjadrili skepsu voči zapojeniu Slovenskej akadémie vied a ďalších akademických či rezortných štruktúr, ktoré majú v návrhu kľúčové postavenie. Skúsenosti s predchádzajúcimi materiálmi, ako boli „Vízia a stratégia SR 2030“ či „Vízia SAV 2016“. Podľa Klubu 500 a SOPK ukazujú, že podobné dokumenty zlyhali na implementácii a skončili ako „teoretické cvičenia bez zodpovednosti za výsledky“.

Ak má byť vízia Slovenska do roku 2040 zmysluplná, podľa podnikateľského sektora musí ísť o kompaktný, realistický dokument s maximálnym rozsahom 15 strán, postavený na konkrétnych pilieroch hospodárstva a efektívnom fungovaní štátu.

Kľúčovou prioritou by však malo byť vypracovanie samostatného „Stabilizačného rámca 2026 – 2031“, ktorý by obsahoval konkrétne ekonomické opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, stabilizáciu cien energií a podporu investícií.

„Slovensko dnes nepotrebuje rozsiahle štúdie, ale praktické kroky na obnovu,“ uzavreli organizácie s tým, že diskusia o vízii by mala prebiehať až po vytvorení stabilných základov. Dokument by mal podľa ich názoru koordinovať priamo Úrad vlády SR v spolupráci s ministerstvami a reprezentantmi priemyslu.

Efektívna podpora inovácií ukazuje cestu

Popri kritike neefektívneho míňania verejných prostriedkov a absencii realistických dlhodobých stratégií upozorňuje Klub 500 aj na pozitívne príklady štátnej politiky. Jedným z nich sú nedávne výzvy na podporu projektov v oblasti robotiky, automatizácie a biotechnológií, ktoré vyhlásil Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Ich rýchle vyhodnotenie a vysoký záujem žiadateľov považujú zamestnávatelia za vzorovú ukážku toho, ako má štát pristupovať k inováciám.

„Podpora robotizácie a biotechnológií má zásadný význam pre technologický rozvoj, produktivitu a udržanie pracovných miest v krajine. Slovensko potrebuje viac takýchto nástrojov, ktoré reagujú na potreby hospodárstva – nie na formálne schémy,“ vyhlásil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Najväčších zamestnávateľov teší najmä to, že proces administrácie bol realizovaný rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie. Takýto prístup by sa podľa nich mal stať štandardom nielen pre plán obnovy, ale aj pre všetky štrukturálne fondy a národné podporné mechanizmy.

Ešte dôležitejší ako samotná efektivita procesu je podľa Klubu 500 mimoriadny záujem podnikateľského sektora o tieto výzvy, ktorý niekoľkonásobne prekročil pôvodne vyčlenenú alokáciu.

„Vláda SR by preto mala dodatočne navýšiť alokáciu prostriedkov a umožniť podporu čo najväčšieho počtu úspešných projektov. Rozšírenie podpory by malo výrazný multiplikačný efekt na ekonomiku, zamestnanosť aj technologický rozvoj Slovenska,“ doplnil Gregor.

Výzvy podľa Klubu 500 ukazujú, že slovenské firmy aj výskumné inštitúcie majú pripravené kvalitné a inovatívne projekty. Stačí im vytvoriť vhodné podmienky, aby ich mohli pretaviť do praxe. Práve takéto iniciatívy podľa zamestnávateľov zvyšujú technologickú suverenitu krajiny, prepájajú výskum s reálnym hospodárstvom a zlepšujú postavenie Slovenska v medzinárodných rebríčkoch konkurencieschopnosti.

Dôvod na urýchlenie investícií do inovácií je pritom naliehavý. Slovensko sa podľa Globálneho inovačného indexu 2025 umiestnilo na predposlednom mieste v rámci Európskej únie – horšie skončilo už len Rumunsko. Rovnako v Globálnom indexe konkurencieschopnosti 2025 obsadilo 63. miesto zo 69 hodnotených krajín a v rámci EÚ úplne poslednú priečku.

Ak chce krajina dobehnúť technologicky vyspelejšie ekonomiky, musí podľa Klubu 500 systematicky a adresne investovať do výskumu, vývoja a podpory firiem, ktoré prinášajú reálne inovácie. Výzvy na podporu robotiky a biotechnológií ukazujú, že to možné je, ak je vôľa, jasný cieľ a odborne zvládnutý proces.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy