Slovensko smeruje k rekordnému zadlženiu v histórii krajiny, varuje rozpočtová rada

Hrubý verejný dlh Slovenska na konci roka 2024 dosiahol 59,3 % HDP a podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa do konca roka 2025 zvýši na 61,8 % HDP. Znamenalo by to prekonanie pandemického rekordu z roku 2021, keď dlh dosiahol 60,2 % HDP.

„Stabilizáciu dlhu na strednodobom horizonte do roku 2027 nezabezpečí ani splnenie vládou cielených schodkov,“ uvádza RRZ vo svojej analýze.

Slovensko dokázalo dlh znižovať v dobrých časoch

Vývoj verejného dlhu v posledných dvoch desaťročiach ukazuje, že Slovensko dokázalo svoje financie v lepších časoch ozdravovať, no v krízach zakaždým prudko stratilo rovnováhu.

Po vstupe do Európskej únie v roku 2004 štát profitoval z rýchleho hospodárskeho rastu, privatizačných príjmov a reformných krokov, ktoré pomohli znížiť dlh pod 30 % HDP. Kľúčovú úlohu zohrala aj vysoká dynamika ekonomiky. Slovensko sa z dlhu dokázalo „vyrásť“.

Lenže finančná kríza v rokoch 2009 – 2013 znamenala zlom. Hospodárstvo sa prepadlo, daňové príjmy klesli a sociálne výdavky rástli. Verejný dlh sa takmer zdvojnásobil, pričom štát neprijal výrazné protikrízové opatrenia.

V konjunktúre po roku 2014 síce ekonomika opäť rástla, no fiškálna disciplína zaostávala. Slovensko sa nedokázalo vrátiť na predkrízovú úroveň, na rozdiel od susedného Česka, ktoré svoje verejné financie stabilizovalo.

Do pandémie COVID-19 tak krajina vstupovala s nedostatočným fiškálnym vankúšom. Kombinácia pandémie, energetickej krízy a vysokej inflácie v rokoch 2020 až 2023 spôsobila prudký nárast výdavkov, ktoré bolo nevyhnutné kryť dlhom.

Slovensko čelí rastúcemu dlhu aj napriek stabilnej ekonomike

Aj keď inflácia v rokoch 2022 – 2023 dočasne pomohla „odinflovať“ časť dlhu, po jej ústupe sa trend zadlžovania obnovil ešte rýchlejším tempom.

RRZ upozorňuje, že dnešná situácia je iná – Slovensko sa už nenachádza v kríze, nezamestnanosť je nízka a ekonomika sa stabilizovala. Napriek tomu však verejné financie vykazujú extrémne deficity.

„Najväčším ťahúňom dodatočného zadlženia je štrukturálny primárny deficit,“ konštatuje Rada. Ten dnes dosahuje podobné úrovne, aké krajina zažila počas finančnej krízy, no v úplne odlišnom hospodárskom prostredí.

Problémom sú najmä výdavky, ktoré od roku 2019 vzrástli o takmer deväť percentuálnych bodov HDP. Ak sa trend nezmení, do roku 2026 sa môžu priblížiť k 50 % HDP. Vládne konsolidačné balíčky sa zatiaľ spoliehajú najmä na vyššie dane a odvody, nie na úspory.

Rozpočtová rada preto varuje, že bez „jasného ozdravného plánu založeného na konkrétnych a trvalých opatreniach znižujúcich verejné výdavky“ sa riešenie problému len odďaľuje.

Čím dlhšie bude Slovensko s reformami čakať, tým viac zaplatí. Nielen ekonomicky, ale aj spoločensky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to nazýva „konsolidačnou únavou“, teda javom, keď verejnosť aj politici strácajú vôľu robiť nepopulárne, no nevyhnutné opatrenia.

Jedinou dlhodobou cestou, ako dostať dlh pod kontrolu, sú podľa RRZ štrukturálne reformy, ktoré podporia rýchlejší ekonomický rast a vyšší výber daní bez ďalšieho zvyšovania sadzieb.

„Spoliehať sa na to, že z dlhov vyrastieme vďaka rastu HDP, už nestačí,“ uzatvára RRZ. Slovensko tak stojí pred zásadnou výzvou. Buď začne svoje financie ozdravovať v čase relatívneho pokoja, alebo ho k tomu prinúti ďalšia kríza.

Ako EÚ hodnotí zadlženie krajín

V EÚ sa miera zadlženia hodnotí podľa tzv. Maastrichtského kritéria, informovali sme ťa v predchádzajúcom článku. Eurostat používa údaj o konsolidovanom hrubom dlhu všeobecnej vlády, ktorý zahŕňa všetky záväzky štátu, miestnych samospráv, sociálnych fondov a ďalších verejných inštitúcií.

Tento dlh tvoria najmä vydané štátne dlhopisy, prijaté úvery a krátkodobé pôžičky. Celková suma sa porovnáva s hrubým domácim produktom (HDP) krajiny za dané obdobie.

Výsledkom je pomer vyjadrujúci, aká časť ročnej ekonomickej produkcie by bola potrebná na splatenie dlhu. Napríklad pomer 100 % HDP znamená, že krajina má záväzky rovnajúce sa hodnote ročnej produkcie celej ekonomiky.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality