Slovensko v rebríčku miezd skončilo horšie než Maďarsko aj Rumunsko. Môže za to jeden nenápadný faktor

Pri porovnávaní platov medzi krajinami Európskej únie sa zdá, že odpoveď by mala byť jednoduchá. Štatistiky sú predsa jasné, čísla nepustia. Lenže v praxi sa ukazuje, že aj tie najpresnejšie čísla môžu zavádzať, ak ich nezasadíme do kontextu. Slovensko je príkladom.

Jednou z najčastejších metód, ktorú používajú médiá aj odborníci, je porovnávanie miezd podľa parity kúpnej sily. V praxi to znamená, že sa platy upravia tak, ako keby vo všetkých krajinách stáli tovary a služby rovnako. Tak vzniká akýsi „alternatívny vesmír“, v ktorom sa dá porovnať, čo si za svoju výplatu môžeme kúpiť.

Na prvý pohľad to znie rozumne. Lenže ako upozorňuje analytik z INESS, Martin Vlachynský, do výpočtu vstupujú premenné, ktoré môžu výrazne skresliť výsledok.

„Konkrétne v prípade Slovenska je otázny najmä spôsob prepočtu takzvaného imputovaného nájomného, čo je fiktívny nájom, ktorý by platili vlastníci bytov, ak by nebývali vo svojom.“ Tento údaj má pritom výrazný vplyv na cenovú hladinu a teda aj na výsledné čísla o parite.

Inak povedané, na Slovensku býva väčšina ľudí vo vlastných bytoch alebo domoch, ktoré si už splatili. Nemusia teda nikomu platiť nájom. Ale keď sa robia medzinárodné štatistiky o životnej úrovni, do výpočtov sa započítava aj takzvaný „imputovaný nájom“. To je akoby si štát predstavil, koľko by človek mesačne platil, keby ten byt nevlastnil, ale si ho prenajímal.

Je to teda čisto fiktívna suma – nikto ju v skutočnosti neplatí, ale do štatistiky sa zarátava, akoby to bola reálna výdavková položka. A práve to môže výrazne ovplyvniť, ako Slovensko v porovnaní s inými krajinami vyzerá. Ak sa táto „vymyslená“ suma spočíta nesprávne, môže to skresliť obraz o tom, koľko si u nás ľudia za svoju výplatu reálne môžu dovoliť.

zdroj: INESS

Disponibilný príjem

Druhou cestou je porovnanie disponibilného príjmu. Ten ukazuje, koľko peňazí zostane obyvateľovi po zaplatení daní a odvodov. Zahŕňa však aj rôzne dávky, bonusy či prídavky. Ide teda o to, čo reálne skončí v peňaženke. Znie to férovo, lenže opäť platí, že diabol sa skrýva v detailoch.

„Veľmi záleží na tom, ako si zadefinujete priemerného obyvateľa. Slobodný bezdetný dvadsiatnik má z rovnakej hrubej mzdy iný disponibilný príjem, ako vydatá päťdesiatnička s troma deťmi,“ pripomína Vlachynský.

Príjem sa prepočítava na člena domácnosti, pričom deti sa nezarátavajú ako plnohodnotní dospelí, ale používajú sa na ne váhové koeficienty. Výsledok tak závisí aj od veku tvojich detí, nielen od výšky výplaty.

Slovensko takmer na chvoste rebríčka

Ďalšia možnosť je zohľadniť aj zamestnancov na skrátený úväzok. Táto štatistika prerátava všetky mzdy na ekvivalent jedného riadneho úväzku. V aktuálnych údajoch za rok 2024 skončilo Slovensko v rámci východnej EÚ11 tretie od konca – pred nami sa umiestnili aj krajiny ako Rumunsko.

Takýto údaj by mohol vyvolať dojem, že Slováci zarábajú ešte menej ako Rumuni. Lenže opäť sa ukazuje, že bez kontextu ide o zavádzajúce číslo.

„Táto konkrétna štatistika vznikla pre potreby udeľovania Modrých kariet a preto berie do úvahy len hrubú mzdu a nie cenu práce,“ vysvetľuje Vlachynský.

A práve tu prichádza zásadný rozdiel. Na Slovensku je veľká časť odvodov účtovaná zamestnávateľovi, kým napríklad v Rumunsku je väčšina záťaže zahrnutá priamo v hrubej mzde zamestnanca. Inými slovami – Rumun na papieri zarába viac, ale reálne dostane podobnú sumu ako Slovák. Aj preto je nutné vnímať tieto čísla opatrne.

Vlachynský nechce ponúkať optimistickú verziu reality. Fakty hovoria jasne – pozícia Slovenska sa zhoršuje naprieč rôznymi ukazovateľmi. Dôvod na spokojnosť rozhodne nie je.

Zároveň však platí, že tvrdé dáta nemajú hodnotu bez správneho výkladu. Ako poznamenáva Vlachynský: „Aj zdanlivo tvrdé dáta vždy potrebujú svoj kontext.“ Bez toho sa aj najpresnejšia štatistika môže stať skratkou k mylnému záveru.

Či už sa pýtame na platy, životnú úroveň alebo reálnu kúpnu silu, vždy je dôležité vedieť, čo presne meriame, a ako. Jedno číslo nestačí. Bez znalosti metodiky a širšieho príbehu za údajmi riskujeme, že budeme porovnávať neporovnateľné.

Pre čitateľov to znamená jediné: nedôverujme číslam len preto, že sú „z Eurostatu“. Pýtajme sa, čo presne merajú, čo nezachytávajú a čo môžu skrývať. Pretože v štatistikách, rovnako ako v politike či ekonomike, platí staré známe – na interpretácii záleží.

Platíme síce viac, ale aj viac zarábame

O to dôležitejšie je pozrieť sa na reálne dáta o vývoji miezd na Slovensku. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR sa priemerná nominálna mesačná mzda v slovenskom hospodárstve v druhom štvrťroku 2025 vyšplhala na 1 654 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 8,8 %.

V hrubom si tak zamestnanci polepšili priemerne o 134 eur. Aj napriek opätovnému rastu inflácie sa tempo rastu reálnych miezd zrýchlilo na 4,5 % a pozitívny vývoj zaznamenali všetky sledované odvetvia.

Zvýšenie hrubých miezd sa v takmer polovici odvetví dostalo nad hranicu 10 %. Najviac si prilepšili zamestnanci vo vodohospodárstve, v oblasti vzdelávania, energetike a zdravotníctve, kde sa reálne zárobky zvýšili až o viac ako 8 %. Významný vplyv tu však mala aj jednorazová štátna odmena, najmä v školstve a verejnej správe.

Naopak, priemysel a obchod, ktoré na Slovensku zamestnávajú najviac ľudí, zaznamenali rast pod celoslovenským priemerom. V priemysle sa priemerná hrubá mzda zvýšila na 1 791 eur, čo znamená reálny nárast o 4 %. V obchode sa mzda dostala na úroveň 1 535 eur s reálnym rastom 3,7 %.

Regionálne rozdiely ostávajú výrazné. Nadpriemerné zárobky si udržal len Bratislavský kraj s priemernou mzdou 1 960 eur. V ostatných regiónoch sa mzdy pohybovali od 1 299 eur v Prešovskom kraji po 1 629 eur v Košickom kraji. Práve Košický kraj zaznamenal najvyšší medziročný rast nominálnych aj reálnych miezd – po zohľadnení inflácie až o 8,8 %.

Z dlhodobého pohľadu tak slovenské mzdy rastú, aj keď nie rovnomerne a nie všetkým rovnako. O to dôležitejšie je, aby sa pri ich porovnávaní s inými krajinami neprehliadala domáca realita. Pretože bez pochopenia štruktúry platov, vplyvu inflácie či spôsobu výpočtu môžu aj naoko pozitívne čísla vytvárať falošný obraz.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy