Slovenský rozpočet je v mínuse: Príjmy klesajú, výdavky stúpajú, deficit sa blíži k 2 miliardám eur
- Štátny rozpočet navýšil schodok, narástol o desiatky percent
- Príjmy postupne klesajú
- Naopak, štátne výdavky rýchlym tempom stúpajú
- Štátny rozpočet navýšil schodok, narástol o desiatky percent
- Príjmy postupne klesajú
- Naopak, štátne výdavky rýchlym tempom stúpajú
Štátny rozpočet Slovenska dosiahol ku koncu marca 2026 hotovostný schodok takmer 2 miliardy eur, presnejšie 1,868 miliardy eur. V medziročnom porovnaní to znamená zhoršenie hospodárenia o 420,6 milióna eur, teda o 29,1 %. Vyplýva to z bilancie štátneho rozpočtu, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií SR, uvádza Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Za zhoršením stoja najmä vyššie výdavky pri miernom poklese príjmov. Príjmy štátneho rozpočtu medziročne klesli o 51,2 milióna eur na 5,673 miliardy eur. Naopak, výdavky vzrástli o 369,4 milióna eur a dosiahli 7,541 miliardy eur. Vývoj podľa rezortu financií poukazuje na pokračujúci tlak na verejné financie, najmä pre rast nákladov na obsluhu dlhu a ďalšie rozpočtové položky.
Príjmy klesli, výdavky ďalej rástli
Daňové príjmy štátu sa ku koncu marca 2026 medziročne znížili o 18,9 milióna eur, čo predstavuje pokles o 0,4 %. Ministerstvo financií uviedlo, že negatívny vývoj sa prejavil najmä pri dani z pridanej hodnoty (DPH), kde výpadok dosiahol 164,4 milióna eur. Nižší výnos zaznamenala aj daň vyberaná zrážkou, a to o 26,4 milióna eur, uvádza ZMOS.
Na druhej strane, rástli príjmy z dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa zvýšili o 77,4 milióna eur. Vyšší výnos pre štátny rozpočet priniesli aj spotrebné dane, daň z poistenia a daň z motorových vozidiel. Rezort financií zároveň upozornil na rast výnosu z dane z finančných transakcií, kde medziročný nárast dosiahol 124,3 milióna eur.
Prakticky bez zmeny zostal výber dane z príjmov fyzických osôb, a to aj napriek vyššiemu prevodu územnej samospráve o 159,5 milióna eur. Naopak, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach bol medziročne nižší o 49,3 milióna eur.
Negatívny vývoj sa prejavil aj pri príjmoch z rozpočtu Európskej únie. Tie medziročne klesli o 61,3 milióna eur, teda o 15,8 %. Ostatné príjmy štátneho rozpočtu sa zvýšili o 29 miliónov eur. Rástli najmä odvody z hazardných hier, administratívne poplatky a iné nedaňové príjmy.
Najväčší tlak vytvára obsluha dlhu
Na výdavkovej strane bol najvýraznejší rast pri obsluhe štátneho dlhu. Tieto výdavky medziročne stúpli o 272,5 milióna eur, čo predstavuje nárast o 37,4 %. Práve táto položka patrila podľa rezortu financií medzi hlavné dôvody zhoršenia rozpočtovej bilancie.
Výdavky súvisiace s čerpaním prostriedkov z fondov EÚ sa medziročne znížili o 115,8 milióna eur. Klesli aj výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenska a Európskej únie, a to o 68,6 milióna eur. Menej peňazí smerovalo aj do transferu Sociálnej poisťovni, kde pokles dosiahol 199,2 milióna eur. To všetko dohromady podstatne ovplyvnilo stav štátneho rozpočtu štátny rozpočet.
Naopak, vyššie boli výdavky spojené s Plánom obnovy a odolnosti. Tie medziročne vzrástli o 66 miliónov eur. Výrazne stúpli aj výdavky na DPH k prostriedkom z Plánu obnovy, konkrétne o 72,5 milióna eur. Odvod do rozpočtu EÚ sa zvýšil o 74,8 milióna eur.
Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu vzrástlo o 267,2 milióna eur. V súhrne tak rast výdavkov prevýšil vývoj príjmov, čo sa priamo premietlo do vyššieho schodku, uvádza TASR.
Bilancia za prvý štvrťrok tohto roka tak ukazuje kombináciu mierne slabších príjmov a citeľne vyšších výdavkov. Kým niektoré daňové položky štátneho rozpočtu rástli, pokles DPH, nižšie príjmy z rozpočtu EÚ a rast nákladov na dlh zhoršili celkový výsledok hospodárenia štátu. Vývoj ku koncu marca 2026 zároveň naznačuje, že stav verejných financií zostáva jednou z kľúčových ekonomických tém tohto roka.
Štátny rozpočet pod tlakom aj pre samosprávy
Podľa zverejnených údajov celkový vývoj naznačuje, že štát bude v ďalšom období čeliť obmedzenému rozpočtovému priestoru. ZMOS v zverejnenom materiáli upozornil, že rast výdavkov, najmä nákladov na obsluhu dlhu, môže znižovať schopnosť štátu vytvárať dostatočné finančné možnosti aj pre potreby územných samospráv, teda miest a obcí Slovenska.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Ministerstvo financií SR, ZMOS, TASR