Slovenský trh sabotuje sám seba, stráca dôveru investorov. Ak niečo nezmeníme, zostaneme len montážnou halou

  • Bezpečné fondy sú znevýhodnené, špekulatívne schémy sú zvýhodnené
  • Slovensko prichádza o dôveru investorov aj o milióny z daní
expert na finančné právo Peter Varga
  • Bezpečné fondy sú znevýhodnené, špekulatívne schémy sú zvýhodnené
  • Slovensko prichádza o dôveru investorov aj o milióny z daní
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Slovenský kapitálový trh je po viac než tridsiatich rokoch samostatnosti v stave, ktorý možno bez nadsázky označiť za systémové zlyhanie. Nie pre nedostatok zdrojov či absenciu investorov, ale kvôli nekonzistentnej legislatíve, chýbajúcej vízii a dezintegrovanému prístupu štátu.

Právnik a expert na finančné právo Peter Varga z poradenskej skupiny Highgate Law & Tax poukazuje na to, že Slovensko nielenže neponúka stabilný rámec pre rozvoj kapitálového trhu, ale aktívne demotivuje investorov, ktorí by chceli konať zodpovedne a transparentne.

Varga hovorí jasne: „Problémom Slovenska nie je len to, že nemá jasnú verejnú politiku pre kapitálový trh. Problémom je, že normy, ktoré majú trh regulovať, vznikajú nekoordinovane, často bez základného pochopenia dôsledkov. Chýba im koncept, vnútorná logika a elementárna férovosť.“

Podľa neho sa namiesto podpory stabilného investičného prostredia uprednostňujú menej transparentné a rizikovejšie investičné produkty. Tento trend nevznikol náhodou – je výsledkom legislatívnych rozhodnutí, ktoré Varga označuje ako „daňové patológie“.

Daňová politika, ktorá odmeňuje riziko

Jedným z najvýraznejších deformujúcich prvkov je daňová legislatíva. Na papieri možno pôsobí neutrálne, no v praxi vytvára nevyvážené prostredie, kde sú oficiálne a dohliadané investičné nástroje – napríklad slovenské podielové fondy – znevýhodnené oproti neregulovaným schémam alebo zahraničným investičným entitám.

„Ak investor vie, že sa mu z daňového hľadiska viac oplatí investovať cez neregulovanú schému ako cez fond, ktorý podlieha pravidlám a kontrole, tak sa mu nemožno čudovať, že si vyberie tú prvú možnosť. Je to dôkaz zlyhania systému, nie dôkaz efektívneho trhu,“ varuje Varga.

Slovenské podielové fondy sú pod dohľadom Národnej banky Slovenska, riadia ich profesionálne tímy a spĺňajú prísne požiadavky na diverzifikáciu a transparentnosť. Napriek tomu sú z hľadiska zdaňovania v nevýhode v porovnaní s priamym investovaním cez zahraničných brokerov. Tieto alternatívy často fungujú bez akejkoľvek regulačnej kontroly a pre retailového investora predstavujú vyššie riziko.

Neutrálna daňová politika ako základ

V ideálnom svete by daňový systém nemal ovplyvňovať výber investičného nástroja. Mal by byť nastavený tak, aby bol spravodlivý, predvídateľný a technologicky aj inštitucionálne neutrálny. Slovensko však podľa Vargu koná presne opačne.

„Zdanenie kapitálu by malo byť neutrálne – teda nemalo by zvýhodňovať alebo znevýhodňovať konkrétny investičný nástroj len preto, že sa doň investuje cez fond alebo priamo. U nás je to presne naopak. To je daňová patológia, nie daňová politika,“ upozorňuje.

Vplyv tohto stavu nie je len teoretický. Dôvera v oficiálne produkty klesá, drobní investori sú zmätení a slovenský finančný systém prichádza o základné prvky stability. Navyše, ako poukazuje Varga, štát týmto nastavením prichádza aj o daňové príjmy.

Strácame aj daňové výnosy

Špecifickým príkladom sú slovenské podielové fondy investujúce do zahraničných aktív. Kvôli ich aktuálnemu daňovému statusu sú výnosy investorov zdaňované prevažne v zahraničí. Štát tak neprichádza len o investorov, ale aj o potenciálne rozpočtové príjmy. „Relatívne jednoduchou zmenou daňového statusu týchto fondov by väčšia časť zdanenia bola realizovaná do slovenských verejných rozpočtov,“ vysvetľuje Varga. Daňová legislatíva sa tak stáva nielen ekonomickým problémom, ale aj otázkou fiškálnej zodpovednosti štátu.

Regulácia bez smeru, zákony bez logiky

Na širšej úrovni sa ukazuje ďalší systémový problém: kvalita legislatívneho procesu. Podľa odborníkov sa zákony tvoria pod časovým tlakom, bez konzultácií s odborníkmi, bez dopadových analýz a najmä bez uceleného cieľa. Typickým príkladom je zákon o dani z finančných transakcií.

„Nemá hlavu ani pätu. Je to ako keby ste poslali futbalistov na ihrisko bez toho, aby ste im povedali, kto má útočiť a kto brániť – a hlavne, čo je cieľ hry,“ prirovnáva Peter Varga.

Namiesto strategického prístupu sa slovenský zákonodarca spolieha na improvizáciu a krátkodobé riešenia. Takýto prístup však v oblasti kapitálového trhu prináša viac škody než osohu.

Potrebujeme zjednotenie, neutralitu a kvalitu

Peter Varga načrtáva aj konkrétne kroky, ktoré by mohli tento vývoj zvrátiť. Prvým je vytvorenie jednotnej stratégie verejnej politiky v oblasti kapitálového trhu. Tá by mala jasne pomenovať, aké nástroje chce štát podporovať a prečo. Druhým krokom je zavedenie daňovej neutrality – teda férového prístupu k všetkým typom investícií bez ohľadu na ich formu. Tretím je zvýšenie kvality legislatívneho procesu: vrátane konzultácií s odborníkmi, zapojenia medzirezortnej spolupráce a dôsledného hodnotenia vplyvu nových zákonov.

Bez týchto krokov bude slovenský kapitálový trh naďalej stagnovať. A v čase, keď demografické zmeny vyvíjajú tlak na dôchodkový systém a infraštruktúra potrebuje financovanie, si Slovensko takýto luxus nemôže dovoliť.

Slovensko sa nemôže spoliehať na improvizáciu

Kapitálový trh nie je výsadou elít, ale prirodzenou súčasťou modernej ekonomiky. Prepája domácnosti, podniky a verejné inštitúcie. Jeho stabilita je dôležitá nielen pre investorov, ale pre celú spoločnosť. Ako pripomína Peter Varga: „Ak nezačneme brať túto tému vážne, investori nás jednoducho obídu. A namiesto moderného trhu s dôverou a pravidlami nám ostane len hmlistý tieň toho, čo by mohlo fungovať, keby sme to mysleli úprimne.“

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroj: Highgate Law & Tax

Najnovšie videá

Trendové videá