„Sme na rade,“ tvrdí Putinov propagandista. Smrť Chameneího zasiahla 2 citlivé miesta ruskej moci

Počas minuloročnej 12-dňovej vojny, keď Spojené štáty spolu s Izraelom podnikli útoky na Irán, sa jeden z novinárov opýtal ruského prezidenta Vladimíra Putina, ako by reagoval, keby pri takomto údere zahynul iránsky najvyšší vodca. Putin však otázku rýchlo odmietol a vyhlásil, že o podobnej možnosti nechce vôbec uvažovať.

O niekoľko mesiacov neskôr sa však tento dovtedy len hypotetický scenár stal realitou. Smrť ajatolláha Alího Chameneího tak postavila Kremeľ pred situáciu, ktorej sa Putin dlhodobo vyhýbal. Podľa servera Politico táto udalosť zasiahla dve citlivé oblasti ruského prezidenta: hlboko zakorenenú paranoju o vlastnej dlhovekosti a túžbu po politickom prežití definovanú víťazstvom nad Ukrajinou – nech už to stojí čokoľvek.

Reakcia Ruska

Tieto obavy sa premietli aj do vyhlásenia zverejneného na oficiálnej stránke Kremľa. Vladimir Putin v ňom zabitie Chameneího odsúdil ako „vraždu spáchanú cynickým porušením všetkých noriem ľudskej morálky a medzinárodného práva“. Zároveň sa však vyhol tomu, aby priamo pomenoval krajiny, ktoré by za útokom mohli stáť.

Umiernenejší tón zvolil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vyjadril „hlboké sklamanie“ nad tým, že americké rokovania s Iránom nepriniesli výsledok, zároveň však ocenil úlohu Spojených štátov pri sprostredkovaní rokovaní o Ukrajine. Zdôraznil pritom, že Rusko sa v prvom rade spolieha samo na seba a pri presadzovaní politiky vychádza predovšetkým z vlastných záujmov.

Päť scenárov po smrti Chameneího: Iránsky režim je konštruovaný tak, aby prežil aj bez najvyššieho vodcu (ANALÝZA)

„Je jasné, kto je ďalší na rade“

Opatrný diplomatický tón Kremľa však čoskoro zatienili ostrejšie reakcie prokremeľských komentátorov. Viacerí z nich začali varovať, že Rusko by mohlo byť ďalším cieľom podobných operácií. Medzi najhlasnejších kritikov patril bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý vyhlásil, že americký útok na Irán odhalil „skutočnú tvár“ Donalda Trumpa.

Televízny moderátor a propagandista Vladimir Solovjov zase obvinil Spojené štáty, že sa správajú „ako predátor“, ktorý využíva diplomaciu na uspatie protivníka, aby ho následne mohol nečakane zasiahnuť.

Ultranacionalistický ideológ Alexander Dugin prostredníctvom telegramového kanálu varoval, že podobný scenár môže Washington pripravovať aj voči Rusku. „Naši spojenci sú systematicky ničení jeden po druhom. Je jasné, kto je ďalší na rade,“ vyhlásil. Podľa neho bude ďalší vývoj závisieť od toho, či sa Iránu podarí krízu ustáť. „Ak Irán vydrží, situácia sa môže obrátiť opačným smerom. Ak sa zrúti, sme ďalší na rade my,“ dodal.

Paralela s Kaddáfím

Server Politico konštatuje, že Chameneího smrť vyvolala v ruských politických kruhoch aj spomienky na pád líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, ktorý bol po zásahu NATO v roku 2011 zabitý povstalcami.

Zábery natočené mobilným telefónom, na ktorých je líbyjský prezident Muammar Kaddáfí ubitý na smrť1, podľa dobre prepojeného ruského novinára Michaila Zygara „vyvolali šok“.

„Ukázali celému svetu, ako ho zabili, celého od krvi,“ povedal Putin, viditeľne nahnevaný, počas televíznej tlačovej konferencie. „To je demokracia?“

zdroj: FILE - First lady Melania Trump, left, watches as President Donald Trump and Russian President Vladimir Putin welcome each other at the Presidential Palace in Helsinki, Finland, July 16, 2018, prior to Trump's and Putin's one-on-one meeting. (Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

V máji 2012, krátko po Kaddáfího zvrhnutí, sa Putin po krátkom pôsobení vo funkcii premiéra vrátil do prezidentského úradu. Do funkcie sa dostal s očividným cieľom rozísť sa so Západom a vykoreniť domáci disent, ktorý obviňoval zo snahy spolupracovať s nepriateľmi Ruska na dosiahnutí zmeny režimu.

„Práve Kaddáfího smrť sa stala zlomovým bodom v ruskej politike – zahraničnej aj domácej,“ píše Alexander Baunov, vedúci pracovník Carnegieho centra Rusko-Eurázia so sídlom v Berlíne.

To, že USA a Európa dovolili tak brutálne zvrhnutie svetového lídra, Putin, bývalý agent KGB, považoval za „vrchol zrady“, povedal Baunov.

S postupom rokov sa Putin utápal v čoraz väčšej izolácii, čo sa pandémiou koronavírusu ešte posilnilo.

Život v „bunkri“

Bývalý člen Putinovej ochranky, ktorý ušiel z Ruska, Gleb Karakulov ešte v roku 2023 počas pandémie povedal, že ruský prezident žije v značnej informačnej a fyzickej izolácii. Obmedzil svoje používanie internetu a minimalizoval osobné kontakty, čo sťažuje získavanie informácií o jeho každodennom živote. Informoval o tom The Guardian.

„Posledných pár rokov žije v informačnej izolácii. Patologicky sa bojí o život,“ vyhlásil Karakulov s tým, že Putin sa v tom čase všemožnými bariérami odrezal od sveta: karanténou, informačným vzduchoprázdnom. Realitu podľa neho vníma pokrivene. „Väčšinu času trávi vo svojich rezidenciách, ktoré médiá veľmi výstižne nazývajú bunkrami. Váži si len svoj vlastný život a život svojej rodiny a priateľov,“ dodal

Ako sme ťa v minulosti informovali, „skromná“ rezidencia ruského prezidenta na brehu Valdajského jazera v Novgorodskej oblasti je silnejšie chránená než viaceré ruské mestá. Karakulov opísal virtuálny štát v štáte, ktorý zahŕňa hasičov, testerov potravín a ďalších inžinierov, ktorí cestujú s Putinom na jeho cestách do zahraničia, a poskytol tak vzácny pohľad z prvej ruky na často skloňovanú úroveň paranoje a uzavretého životného štýlu ruského prezidenta. 

Sklamanie z Trumpa

Smrť iránskeho vodcu priniesla medzi ruských blogerov aj sklamanie z Trumpa, píše denník Kyiv Post.

Ďalším problémom je sklamanie z Trumpa, ktorého mnohí ruskí propagandisti považovali za čisto proruského. Populárny ruský spisovateľ, bloger  Zachar Prilepin otvorene karhal tých, ktorí po Aljaške verili v „americko-ruské priateľstvo“.

„Všetci tí, ktorí celý rok chválili Trumpa, ronili krokodílie slzy nad Charliem Kirkom, spievali piesne o nerozbitnom americko-ruskom priateľstve, všetci tí, ktorí hovorili, že Zelenskému zostávajú už len dni a že na rozdiel od Ukrajincov s nami Američania hovoria ako s rovnými – úplne ste stratili schopnosť kritického myslenia?“ Napísal to podľa Kyiv Post.

Prilepin sa sťažoval, že Rusko teraz nepodporuje Irán – rovnako ako pred niekoľkými mesiacmi nepodporovalo Venezuelu. A že ďalšia na rade by mohla byť Kuba.

„Nepodarilo sa nám ochrániť Venezuelu! Celá ruská blogosféra jednomyseľne označila Madura za skorumpovaného úradníka a banditu. Bol predaný a zabudnutý, rovnako ako táto priateľská latinskoamerická krajina! Kuba tiež nemá šancu na prežitie; Rusko opäť mlčí!“ napísal Prilepin.

Putin si stále drží zásadnú výhodu

Zatiaľ čo jeho spojenci postupne miznú zo scény, Putin si stále drží jednu zásadnú výhodu: najväčší jadrový arzenál na svete. Ani ten mu však neposkytuje ochranu pred prípadnými vnútornými hrozbami. Ak pád spojeneckých autoritárov jeho obavy skutočne prehlbuje, podľa Politica sa týkajú skôr palácových intríg ako priameho útoku zo Západu.

Kríza v Iráne však napriek všetkým obavám môže Moskve priniesť aj určité výhody. Rusku by mohli hrať do kariet predovšetkým prípadné vyššie ceny ropy a plynu, od ktorých je ruská ekonomika závislá. Ak by sa navyše Washington dlhodobo viac sústredil na Blízky východ, mohlo by to ovplyvniť aj rozsah jeho zapojenia do rusko-ukrajinského konfliktu.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta