Sme nepripravení, varujú experti. Európe hrozí pohroma s miliardovými škodami, ak sa nepoponáhľa

  • Extrémne počasie spôsobuje ročne škody za miliardy
  • EÚ nie je pripravená na dopady klímy
  • Experti navrhujú riešenia
expert, záplavy a európa
  • Extrémne počasie spôsobuje ročne škody za miliardy
  • EÚ nie je pripravená na dopady klímy
  • Experti navrhujú riešenia
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Ak by si si myslel, že najrýchlejšie otepľujúcim sa kontinentom je Afrika, mýliš sa. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) je ním Európa.

Možno sa pýtaš, prečo to tak je? Podľa odborníkov sa Európa otepľuje približne dvakrát rýchlejšie než globálny priemer. Príčinou je vysoký podiel pevniny, častejšie blokády tlakových výšok, vysychanie pôdy, strata snehu a ľadu a hustá urbanizácia – faktory, ktoré sa navzájom zosilňujú.

Ekonomické škody na európskej infraštruktúre a budovách spôsobené extrémnymi klimatickými javmi dosahujú podľa údajov EÚ 45 miliárd eur ročne, čo je päťnásobok v porovnaní s 80. rokmi 20. storočia.

Nielen emisie, ale aj nepripravenosť

Európska únia nie je pripravená na zhoršujúce sa dopady klimatických zmien a mala by naliehavo zvýšiť investície na ochranu ľudí a infraštruktúry pred pribúdajúcimi povodňami, požiarmi a horúčavami. V správe zverejnenej v utorok to uviedla Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy (ESABCC) so sídlom v dánskej Kodani, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

Hoci EÚ má ambiciózne ciele na znižovanie emisií skleníkových plynov, hlavnej príčiny klimatických zmien, jej úsilie prispôsobiť sa extrémnemu počasiu je nedostatočné, upozornili odborníci z ESABCC.

Maarten van Aalst: Nie je to žiadna raketová veda

Maarten van Aalst, člen ESABCC, upozorňuje, že Európa už dnes „platí cenu“ za svoju nepripravenosť. Zároveň však zdôrazňuje, že prispôsobenie sa teplejšej budúcnosti je do veľkej miery otázkou zdravého rozumu a praktických krokov, ktoré sú reálne dosiahnuteľné, píše britský denník The Guardian. 

„Je to náročná úloha, ale zároveň úplne zvládnuteľná. Nie je to žiadna raketová veda,“ povedal van Aalst. V minulosti viedol klimatické centrum International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies a v súčasnosti pôsobí ako generálny riaditeľ Royal Netherlands Meteorological Institute (KNMI).

ESABCC vo svojej najnovšej správe vyzýva politických predstaviteľov, aby sa pripravovali na svet, ktorý bude o 2,8 až 3,3 °C teplejší než v predindustriálnom období. Súčasné adaptačné opatrenia pritom hodnotí ako „nedostatočné, prevažne postupné a často prichádzajúce príliš neskoro“.

Takýto dramatický nárast teplôt — ktorý u niektorých popredných klimatológov vyvoláva až beznádej — by znamenal približne dvojnásobné oteplenie oproti cieľu, ku ktorému sa svetoví lídri zaviazali podpisom Parížskej dohody v roku 2015. ESABCC preto odporúča, aby úrady realizovali záťažové testy infraštruktúry aj pre ešte teplejšie klimatické scenáre.

Extrémne počasie

Extrémne poveternostné javy v Európe v posledných rokoch občas prekvapili klimatológov svojou silou a odborníkov na adaptáciu svojou smrteľnosťou, keďže rastúce teploty zdeformovali klímu.

The Guardian pripomína, že silné dažde, ktoré boli umocnené klimatickými zmenami, zabili v roku 2021 v nemeckom údolí Ahr 134 ľudí a v roku 2024 v španielskom regióne Valencia 229 ľudí. Na celom kontinente letné horúčavy každoročne zabíjajú desiatky tisíc ľudí, pričom štúdie pripisujú polovicu až dve tretiny počtu obetí nárastu teplôt spôsobenému znečistením fosílnymi palivami. Minuloročné lesné požiare medzitým spálili väčšiu časť Európy, ako vedci kedy zaznamenali.

Minulý týždeň bolo Portugalsko vyzvané, aby vypracovalo plány adaptácie na zmenu klímy, keďže krajinu zasiahla bezprecedentná séria búrok, ktoré zabili najmenej 16 ľudí a spôsobili škody odhadom 775 miliónov eur (675 miliónov libier).

sucho, voda, slovensko
zdroj: AI/ChatGPT

Európska komisia plánuje tento rok predstaviť novú stratégiu zameranú na „klimatickú odolnosť“ po katastrofách, akými boli povodne v Slovinsku v roku 2023, ktoré stáli 11 percent tamojšieho HDP, a minuloročná najhoršia sezóna lesných požiarov v Európe v histórii.

„Pred dvadsiatimi rokmi by sme povedali, že tieto extrémy skutočne budú problémom, ale predovšetkým v chudobnejších krajinách, ktoré si s tým nedokážu poradiť. Teraz si všímame, že samotná Európa je zraniteľná, najmä v podmienkach, ktorým v minulosti nečelila.“

„Ukazuje sa, že naša pripravenosť nie je až taká skvelá. A máme pred sebou skutočnú prácu na modernizácii našich systémov včasného varovania, “ povedal pre The Guardian van Aalst.

Odporúčania

Medzi ESABCC odporúčania podľa TASR patrí nebudovať obydlia v záplavových oblastiach, podporiť poľnohospodárov postihnutých suchom alebo navrhovať mestské prostredie, ktoré ľuďom pomôže zvládať horúčavy. Ďalšou kľúčovou oblasťou je investovanie do verejných systémov včasného varovania.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: The Guardian, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá