Šoférovanie odhalí skryté zmeny v mozgu. Vedci hlásia prelom, GPS je nový „digitálny biomarker“

Šoférovanie je pre mnohých z nás automatický rituál. Sadneme si za volant, naštartujeme a ideme – do práce, na nákup, za rodinou. Roky si ani neuvedomujeme, že každá jazda je výsledkom zložitej súhry myslenia, pozornosti, pamäti a rýchlych rozhodnutí.

Vedci však teraz prichádzajú s prekvapivým zistením. Práve rutinné návyky za volantom môžu prezradiť, ako zdravý je náš mozog.

Nový výskum ukazuje, že detaily našej jazdy – ako dlho, ako často a akým spôsobom šoférujeme – môžu byť prvým signálom, že sa v našej kognitívnej kondícii začínajú diať zmeny, ktoré zatiaľ necítime a ani si ich neuvedomujeme, upozorňuje denník Pravda.

Zdravie mozgu za volantom

Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Neurology prináša fascinujúce zistenie. Naše správanie za volantom môže prezradiť prvé známky kognitívneho úpadku skôr ako tradičné testy alebo samotný vek.

Výskumný tím z Washington University School of Medicine sledoval stovky vodičov niekoľko rokov a zistil, že údaje z GPS zariadení dokážu s prekvapujúcou presnosťou odhaliť začínajúce problémy s myslením.

Autor štúdie, neurovedec Ganesh M. Babulal, upozorňuje, že identifikácia rizikových vodičov je pre verejné zdravie mimoriadne dôležitá, no doterajšie metódy sú zdĺhavé a často nepresné. „Včasná identifikácia starších vodičov, ktorí sú ohrození dopravnými nehodami, je priorita verejného zdravia, no zistiť, kto je nebezpečný, je náročné,“ hovorí.

Podľa neho práve GPS údaje prinášajú nový, jednoduchší a účinnejší spôsob sledovania kognitívnych funkcií. „Zistili sme, že pomocou zariadenia na sledovanie GPS môžeme presnejšie určiť, kto si vyvinul kognitívne problémy,“ dodáva.

Tri roky sledovania ukázali jasné rozdiely

Do výskumu bolo zapojených 298 starších vodičov. Z nich 56 malo diagnostikované ľahké kognitívne poškodenie – stav, ktorý často predchádza Alzheimerovej chorobe – a 242 bolo kognitívne zdravých.

Priemerný vek účastníkov bol 75 rokov a všetci aspoň raz týždenne aktívne šoférovali. Okrem klasických testov myslenia mali účastníci vo svojich vozidlách nainštalované GPS systémy, ktoré sledovali ich jazdu až 40 mesiacov.

Kým na začiatku štúdie jazdili obe skupiny podobne, postupne sa rozdiely prehlbovali. Vodiči s kognitívnym poškodením začali výrazne obmedzovať počet jázd za mesiac, menej jazdili v noci, čoraz častejšie volili rovnaké trasy a skracovali si dĺžku svojich ciest.

Vedci analyzovali faktory ako dĺžka jazdy, frekvencia prekročenia rýchlosti, rozsah pohybu po meste či miera odchýlky od bežných trás. Výsledky ukázali, že samotné jazdné návyky dokázali identifikovať kognitívne problémy s presnosťou 82 %. Keď výskumníci pridali informácie o veku, výsledkoch testov či genetickom riziku, presnosť sa zvýšila na 87 %.

Bez údajov o jazde bola presnosť len 76 %, čo podľa odborníkov potvrdzuje, že reálne správanie za volantom je oveľa citlivejším indikátorom ako tradičné testy.

GPS ako nový „digitálny biomarker“

Babulal vysvetľuje, že sledovanie jazdy predstavuje nenápadný a praktický spôsob monitorovania zdravotného stavu. „Sledovanie každodenného správania pri jazde je pomerne nenáročný a nevtieravý spôsob monitorovania kognitívnych schopností ľudí a ich funkčnej zdatnosti.“

Takto získané dáta môžu pomôcť zasiahnuť včas, teda ešte predtým, ako vodič spôsobí dopravnú nehodu alebo sa dostane do nebezpečnej situácie. Zároveň zdôrazňuje, že takéto monitorovanie musí rešpektovať etické hranice. „Musíme zároveň rešpektovať autonómiu, súkromie a informované rozhodovanie ľudí.“

Výskum tak otvára cestu k novému typu „digitálnych biomarkerov“, ktoré môžu dopĺňať diagnostiku v neurológii, geriatrickej medicíne či dopravnej bezpečnosti.

Limity štúdie a čo prinesie budúcnosť

Vedci upozorňujú, že výsledky nemožno automaticky aplikovať na celú populáciu. Napriek tomu ide o jednu z najpodrobnejších dlhodobých analýz, ktoré skúmajú prepojenie medzi jazdnými návykmi a zdravím mozgu.

Štúdia ukazuje, že kognitívne zmeny sa prejavia najskôr v bežnom živote, napríklad v tom, ako často a kam šoférujeme. To v budúcnosti môže pomôcť lekárom identifikovať rizikové skupiny oveľa skôr, ako by to bolo možné pomocou tradičných testov.

Výskumný tím plánuje pokračovať s rozšírenou vzorkou účastníkov a chce overiť, či môžu podobné technológie pomôcť aj pri sledovaní priebehu Alzheimerovej choroby.

Nové zistenia tak naznačujú, že odpoveď na jednoduchú otázku „Aký ste šofér?“ môže v skutočnosti vypovedať veľmi veľa o našom zdraví – dokonca aj o budúcnosti nášho mozgu.

Čítaj viac z kategórie: Auto