Solárna energia EÚ čelí kríze: Zisky padajú na dno, investície do slnka sa už nevyplácajú

Výrobcom elektriny zo slnečných elektrární v Európskej únii prudko klesajú zisky na historické minimá. Ako ďalej upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, ide o najväčšie ohrozenie expanzie solárnej energetiky. Tá sa jednoducho už nevyplatí.

„Dôvodom poklesu zisku je vzostup výroby elektriny zo solárnych zdrojov, ktorá však v rastúcej miere nemôže byť náležite ukladaná. Výsledkom je, že o „kapustičku, ktorá sa nemôže príliš rozrastať, bojuje viac a viac slimáčikov,“ uviedol Kovanda s tým, že výsledkom sú stále intenzívnejšie záporné ceny elektriny, ktoré solárnikom postupne nahlodávajú zisky.

Tým, ako sa okruh výrobcov elektriny zo slnka rozširuje, aj pre štedré dotácie, prestáva ich výroba dávať zmysel, dokonca aj po započítaní spomínanej dotácie.

Prenosová sústava potrebuje miliardové investície

Ako dodal Kovanda, pritom súčasne s rastúcim počtom zapojených slnečných elektrární stúpajú nároky na prenosovú sústavu. Jej zväčšenie, ktoré by predišlo blackoutom, si len v EÚ môže v budúcich rokoch vyžiadať v prepočte 22 biliónov českých korún.

„Za takú sumu by sa dali postaviť desiatky lepších riaditeľných, na počasie nezávislých jadrových zdrojov,“ podotkol Kovanda.

Blackout v Španielsku ako varovanie

Ziskovosť solárnikov v Španielsku by bola podľa Kovandu ešte nižšia, pokiaľ by v krajine nedošlo minulý mesiac k obmedzeniu výroby slnečnej elektriny v dôsledku obrovského blackoutu. Ten operátora ich prenosovej sústavy donútil zapojiť viac riaditeľných plynových zdrojov, ktoré fungujú ako stabilizačná záloha neriaditeľných slnečných zdrojov.

„Mimochodom, tým operátor tak troch medzi riadkami priznal, že za blackoutom sú práve slnečné zdroje, aj keď oficiálne sa príčiny incidentu stále vyšetrujú,“ upozornil Kovanda.

zdroj: Pixabay.com/fietzfotos

Drahý energetický mix a dôsledky pre spotrebiteľov

Pokiaľ sa podľa Kovandu ďalšia expanzia slnečných elektrární nebude ekonomicky vyplácať, dokonca ani pri uplatnení dotácií, znamená to, že podstatnú časť výroby v rámci energetického mixu budú musieť rovnako naďalej zaisťovať riaditeľné, často fosílne zdroje.

„Systém výroby elektriny na dva spôsoby, keď počasie praje a keď počasie nepraje, je pochopiteľne drahší, ako systém výroby elektriny na jeden spôsob, teda bez ohľadu na počasie. Napríklad v podobe rovnako prakticky bezemisnej jadrovej produkcie,“ podotkol Kovanda.

Luxus dvojitého spôsobu výroby elektriny zaplatí podľa neho nakoniec spotrebiteľ v podobe vyšších účtov za energie a priemysel EÚ v podobe ďalšej straty svojej konkurencieschopnosti voči zvyšku sveta. „Výsledkom tak bude zbytočne vyššia inflácia a súčasne zbytočná vyššia nezamestnanosť,“ konštatoval Kovanda.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet