Špičky Kremľa odhalili tragický stav ruskej kasy. Putin priznal finančné problémy

V Rusku došli zemiaky a cibuľa. Nedostatok si všimol aj prezident Vladimir Putin. „Ukazuje sa, že máme nedostatok zemiakov,“ sťažoval sa šéf Kremľa pred niekoľkými týždňami. Pripustil tiež, že je nedostatok cukrovej repy a niektorých druhov zeleniny.

Ceny zemiakov v ruských obchodoch predtým prudko stúpli. Podľa oficiálnych údajov sa za posledný rok takmer strojnásobili a cena cibule sa zdvojnásobila. Kapusta stojí o vyše 50 percent viac ako pred rokom, uvádza štatistický úrad Rosstat. Vnímaný nárast je ešte vyšší.

Životná úroveň citeľne klesá

V júni zaplatili Rusi za kilogram zemiakov viac než jedno euro. Priemerný mesačný príjem pred zdanením je v Rusku podľa Rosstatu tesne pod 1 000 eur a dôchodky sú len o niečo vyššie ako 200 eur. V takomto kontexte ide o výrazný výdavok. Ceny potravín v krajine výrazne rastú a sú jedným z hlavných dôvodov vysokej inflácie, ktorá podľa ministerstva hospodárstva dosahuje 9,6 %, píše nemecký denník Der Spiegel. 

Podľa denníka sa ruská centrálna banka snaží kontrolovať infláciu vysokou kľúčovou úrokovou sadzbou – v súčasnosti 20 percent. Základným dôvodom je, že ak vysoké úrokové sadzby sťažujú požičiavanie si peňazí, peňažná zásoba v obehu sa zníži.

Menej peňazí znamená menší dopyt a nižšiu infláciu. To však teraz prinieslo Rusku ďalšie komplikácie. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov na Putinovej hlavnej prehliadke, Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (SPIEF), vydal nezvyčajne jasné varovanie pred problémami pre domácu ekonomiku: „Podľa čísel zažívame spomalenie; podľa súčasných pocitov podnikateľov sme už na pokraji vstupu do recesie.“ 

Špičky Kremľa prehovorili o stave ekonomiky

Kritika z vlastných radov sa v Rusku stupňuje. Dvaja vysokopostavení predstavitelia kremeľského režimu minulý týždeň verejne varovali pred stavom ruskej ekonomiky. „Ide o vzácny signál, že v Rusku nie je všetko v poriadku,“ píše server Kyiv Independent. Prezident Vladimir Putin naproti tomu tvrdí, že ekonomická situácia je stabilná.

Guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová a minister hospodárstva Maxim Rešetnikov zdôraznili, že vo víre vojny Kremľa proti Ukrajine sú zdroje, na ktoré sa Moskva kedysi spoliehala pri udržiavaní vojnového rastu, takmer vyčerpané. Po ich vyjadrení takmer okamžite na situáciu reagoval aj Putin. Obavy odmietol a vyhlásil, že ruská ekonomika zostáva silná napriek sankciám a vojne.

Podľa analytikov sa ale Putinova interpretácia od reality veľmi líši a v krajine, ktorá je známa tým, že sa oficiálna línia svojvoľne rozchádza s pravdou, sú varovania Nabiullinovej a Rešetnikova pravdepodobne presné.

Dynamika vojnovej ekonomiky slabne

„Oni (Rešetnikov a Nabiullinová) si uvedomujú svoju zodpovednosť za neúspech celej tejto politiky,“ povedal denníku Kyiv Independent Vladimir Milov, ruský opozičný politik, ktorý bol na začiatku tohto milénia ekonomickým poradcom ruskej vlády. „Chápu, že budú musieť čeliť dôsledkom, a nemôžu ignorovať realitu – musel prísť okamih, kedy o tom budú otvorene hovoriť. A tak to urobili.“ dodal.

Nabiullinová 20. júna uviedla, že dynamika ruskej vojnovej hospodárskej expanzie rýchlo slabne. Poukázala na vyčerpanie kľúčových vnútorných zdrojov, ktoré boli od roku 2022 základom rastu – vrátane pracovných síl, priemyselných kapacít, bankových kapitálových rezerv a likvidných aktív z Fondu národného blahobytu (NWF).

Rešetnikov o tom istom hovoril o deň skôr, keď povedal, že ruská ekonomika je „na pokraji prechodu do recesie“ a že ďalšia fáza bude rozhodujúca.

Trump otvorene: Putin je pomýlený a môže zaútočiť aj na iné krajiny. NATO očakáva ťažké leto na Ukrajine

Varovanie prichádza v čase, keď sú stále viditeľnejšie trhliny v takzvanej ekonomickej odolnosti Ruska a keď si roky vysokých vojenských výdavkov, sankcií a obchodnej izolácie vyberajú svoju daň.

Autoritársky systém, ako je ten ruský, umožňuje vysoko postaveným technokratom určitú mieru rétorickej voľnosti, ktorá je ale striktne obmedzená na ekonomickú sféru, vysvetlila kritiku z úst Nabiullinovej a Rešetnikova exilová ruská politologička Jekaterina Schulmannová.

„Ruská autokracia sa opiera o odborné znalosti schopných manažérov, najmä tých, ktorí sú sústredení vo finančnom a ekonomickom bloku vlády. Aby mohli fungovať, poskytuje sa im určitá miera autonómie… a súčasťou toho, čo smú robiť, je aj určitá rétorická voľnosť, keď sa vyjadrujú k prideleným témam,“ opísala pre Kyiv Independent.

Putin chce znižovať vojenské výdavky

Aj napriek tomu, že Putin najprv poprel zlý stav štátnej kasy, minulý týždeň oznámil svoj zámer postupne znižovať vojenské výdavky a priznal finančné problémy, ktorým Rusko čelí. Šéf Kremľa to povedal počas ekonomického samitu v bieloruskom Minsku. Informoval o tom denník The Guardian. 

Podľa Putina sa znižovanie obranného rozpočtu začne na budúci rok a bude pokračovať počas trojročného obdobia.

Infláciu do značnej miery podľa denníka The Guardian poháňali sankcie, ktoré spôsobili vyššie náklady na dovoz. Rast miezd tiež prudko vzrástol na 16-ročné maximum v dôsledku nedostatku pracovných síl spôsobeného presunom pracovníkov do obranného sektora a armády.

Moskovská Vysoká škola ekonomická odhadla, že na konci roka 2024 bol deficit 2,6 milióna zamestnancov.

zdroj: TARS/AP, Mikhail Klimentyev

Štedré nábory 

Kremeľ láka mužov do armády vysokými platmi a štedrými náborovými bonusmi, aby doplnil chýbajúce sily na fronte. Zatiaľ čo zbrojársky sektor ťaží z rastúcich štátnych výdavkov, súkromné podniky zápasia s klesajúcim dopytom, rastom nákladov a vysokou zadlženosťou spôsobenou mimoriadne vysokými úrokovými sadzbami, uvádza denník.

Podľa agentúry Bloomberg ruskí bankári v súkromí upozorňujú na hrozbu krízy už v budúcom roku. Čoraz viac firiem totiž nedokáže splácať svoje úvery.

Ďalšou záťažou pre verejné financie môže byť aj začlenenie veteránov z Ukrajiny späť do spoločnosti. Z približne 140 000 vojakov, ktorí sa už vrátili do civilného života, je podľa odhadov polovica stále bez práce.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie