Spomaľujúca slovenská ekonomika poskytla rekordné dane: Štát vybral vyše 20 miliárd eur

Slovenská ekonomika síce čelí zásadným problémom a postupne spomaľuje, no výber daní napriek tomu láme historické rekordy. Finančná správa SR v posledných dvoch rokoch výrazne pritvrdila v boji proti šedej ekonomike a zefektívnila daňové kontroly.

Výsledok? V roku 2025 sa jej podarilo vybrať na daniach viac ako 20 miliárd eur, čo je najvyššia suma v histórii Slovenska. Podľa prezidenta finančnej správy SR Jozefa Kissa za tým nestojí náhoda, ale systematické sprísňovanie kontrol, lepšia analytika a zásahy proti podvodom ešte skôr, než dôjde k vyplateniu peňazí.

Daň za sladené nápoje, transakčná daň a rôzne iné dane, o ktorých si už určite čítal, skomplikovali život tisíckam ľudí aj podnikateľom na Slovensku. Napriek nepríjemnej situácii občanov sa zdá, že štát musí vďaka rekordnému výberu daní prosperovať. V skutočnosti to však nie je také čierno-biele, ako sa môže na prvý pohľad zdať. 

Kontroly sú presnejšie a účinnejšie

Finančná správa SR výrazne posilnila najmä kontroly v oblasti DPH, ktorá je dlhodobo jednou z najrizikovejších oblastí. Efektivita kontrol sa dnes pohybuje nad hranicou 90 %, čo predstavuje výrazný posun oproti minulosti.

„Za posledné dva roky sme výrazne zvýšili efektivitu daňových kontrol, najmä v oblasti DPH, kde sa dnes pohybujeme nad hranicou 90 %. Zároveň sa nám darí identifikovať podvodné schémy ešte predtým, než dôjde k vyplateniu peňazí,“ uviedol prezident slovenských daniarov. 

Práve včasné odhaľovanie podvodov má podľa neho zásadný vplyv na verejné financie. Štát tak neprichádza o peniaze až spätne, ale dokáže im zabrániť odtiecť ešte predtým, než sa podvod „zabetónuje“ v systéme.

zdroj: Freepik/kstudio

Šedá ekonomika berie stovky miliónov eur

Jedným z hlavných cieľov sprísnených opatrení je šedá ekonomika, ktorá dlhodobo patrí medzi najväčšie problémy verejných financií. Podľa odhadov Finančnej správy SR sa len v maloobchode a službách každoročne neprizná približne miliarda eur na tržbách.

Po prepočte na daň z príjmov a DPH ide o potenciálny výpadok 300 až 400 miliónov eur ročne. Práve tieto peniaze sa štát snaží dostať späť do systému.

V minulom roku preto daniari vykonali približne 20-tisíc kontrol registračných pokladníc, pričom sa zamerali najmä na rizikové sektory, kde je nepriznávanie tržieb najčastejšie.

„Kým pred dvoma rokmi nepriznávalo tržby približne 40 % kontrolovaných subjektov, dnes sme na úrovni okolo 20 %. Tento pokles je výrazný a viditeľný aj v reálnom raste priznaných tržieb,“ doplnil Kiss. Podľa Finančnej správy SR ide o trend, ktorý pokračuje aj naďalej vďaka kombinácii kontrol a preventívnych opatrení.

Menej hotovosti, viac transparentnosti

K poklesu šedej ekonomiky prispievajú aj systémové zmeny. Finančná správa SR poukazuje na pozitívny efekt rozširovania bezhotovostných platieb, zavedenia limitov na hotovostné operácie a sprísnenia sankcií.

Objem platieb kartou a inými bezhotovostnými formami dlhodobo rastie, čo zvyšuje transparentnosť podnikania a výrazne zužuje priestor na obchádzanie povinností. Menej hotovosti v obehu znamená menej možností na nepriznávanie tržieb.

Ako sme ťa nedávno informovali, spôsob, akým platíš, môže mať výrazný vplyv na to, koľko peňazí ti na konci mesiaca reálne zostane. Odborníci upozorňujú, že rozdiel medzi hotovosťou a platbou kartou nie je len o pohodlí, ale najmä o psychológii míňania a kontrole výdavkov.

Pri hotovosti má veľa ľudí pocit, že peniaze už „zmizli“ v momente výberu z bankomatu, čo vedie k slabšiemu prehľadu o skutočných nákupoch. Naopak, bezhotovostné platby sa okamžite zobrazujú v bankových aplikáciách, ktoré umožňujú sledovať výdavky v reálnom čase a analyzovať, na čo peniaze odchádzajú.

Prieskumy ukazujú, že štyria z desiatich ľudí vďaka kartám lepšie kontrolujú svoj rozpočet. Aplikácie zároveň odhaľujú, koľko dokážu „nenápadne“ stáť drobné každodenné výdavky. Odborníci preto odporúčajú kartové platby ako nástroj, ktorý môže pomôcť ušetriť stovky eur ročne.

Rekordné dane napriek spomaleniu ekonomiky

Zaujímavé je, že rekordný výber daní prišiel v období, keď ekonomika spomaľuje a firmy čelia viacerým nepriaznivým vplyvom. Napriek tomu finančná správa v roku 2025 vybrala na daniach o približne štyri miliardy eur viac než v roku 2023.

Prezident finančnej správy však upozorňuje, že rozdiel medzi plánovaným a skutočným výberom daní nemožno automaticky označovať za zlyhanie výberu.

„Viac ako tri štvrtiny rozdielu v aktuálnom vyjadrení sú spôsobené makroekonomickým vývojom a legislatívnymi zmenami, ktoré nebolo možné v čase tvorby rozpočtu presne predvídať,“ uviedol.

Negatívny vplyv sa prejavil najmä v priemysle a energetike, kde došlo k poklesu tržieb. To sa následne odrazilo na výbere dane z príjmov aj DPH. Samotný výkon výberu daní tvorí len menšiu časť rozdielu oproti pôvodným plánom.

Menej výnimiek, jednoduchší systém

Finančná správa SR dlhodobo upozorňuje aj na problém vysokého počtu daňových výnimiek, predovšetkým v oblasti DPH. Veľký rozptyl sadzieb a množstvo výnimiek podľa nej znižujú prehľadnosť systému a zvyšujú administratívnu záťaž.

„Veľký rozptyl sadzieb DPH a množstvo výnimiek vytvára priestor na legálnu optimalizáciu a komplikuje kontrolnú činnosť. Zjednodušenie systému by pomohlo výberu daní aj podnikateľskému prostrediu,“ zdôraznil prezident finančnej správy.

Zhrnutie

Rekordný výber daní ukazuje, že aj v období ekonomického spomalenia dokáže štát zlepšiť svoje hospodárenie, ak cieli na systémové slabiny. Tvrdší boj proti šedej ekonomike, digitalizácia procesov a dôraz na transparentnosť už dnes prinášajú merateľné výsledky.

Zároveň však platí, že samotné vyššie čísla v tabuľkách nestačia. Výzvou zostáva jednoduchší daňový systém, menej výnimiek a lepšia zrozumiteľnosť pravidiel pre podnikateľov aj bežných ľudí.

Ak sa Finančnej správe SR podarí udržať rovnováhu medzi efektívnou kontrolou a férovými podmienkami, môže rekordný rok 2025 slúžiť ako dôkaz, že vyšší výber daní nemusí znamenať vyšší tlak na poctivých platcov, ale lepšie fungujúci systém. 

Zároveň však len ťažko prehliadnuť rastúce napätie medzi štátom a verejnosťou. Nové dane, vyššie odvody a dodatočné povinnosti dopadajú na domácnosti aj podnikateľov v čase, keď mnohí zápasia s rastúcimi nákladmi a slabším dopytom.

Práve preto bude kľúčové, ako štát naloží s rekordnými príjmami. Ak sa vyšší výber daní premietne do kvalitnejších verejných služieb, funkčného zdravotníctva či stabilnejšieho podnikateľského prostredia, môže posilniť dôveru ľudí v systém. Bez viditeľného výsledku je však možné, že rekordné čísla zostanú len štatistikou, ktorá frustráciu spoločnosti ešte viac prehĺbi.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska