Sporný 48-kilometrový „pevnostný pás“: Zelenského by zaň stíhali, Putin ho musí „predať“ ako víťazstvo (ANALÝZA)

Vojna na Ukrajine sa dnes láme na území, ktoré je na mape len malým rohom Doneckej oblasti, no v realite predstavuje strategickú bariéru, na ktorej stojí alebo padá akákoľvek predstava o mieri.

Práve tento „pevnostný pás“, sieť opevnených miest od Slovjanska po Konštantynivku, je podľa analytika Marka Galeottiho kľúčom k pochopeniu toho, prečo sa diplomatické návrhy hýbu, ale mier zostáva v nedohľadne. Kým Kyjev sa ho nemôže vzdať, Moskva ho považuje za podmienku svojho víťazstva. A tu vzniká konflikt, ktorý nepremostí ani Washington.

Toto územie nie je dôležité preto, že by rozhodovalo o ekonomike alebo surovinách. Hoci Doneck má svoje priemyselné korene v uhlí a oceli, jeho význam je dnes predovšetkým strategický a symbolický.

Pevnostný pás

Rusko ovláda podľa agentúry AP v súčasnosti približne štyri pätiny regiónu, no Kyjev drží to, čo je v skutočnosti obranným chrbtom celej východnej Ukrajiny: 48 kilometrov široký „pevnostný pás“ miest Kramatorsk, Slovjansk, Družkivka a Konštantynivka, ktoré tvoria akýsi severozápadný roh. 

Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), Ukrajina strávila posledných 11 rokov investovaním času, peňazí a úsilia do posilňovania pevnostného pásu a budovania významnej priemyselnej a obrannej infraštruktúry.

Ide o priestor pretkaný zákopmi, betónovými bunkrami, mínovými poliami a obrannými líniami budovanými roky. Podľa zdrojov britského ministerstva obrany, ktoré cituje Galeotti, môže tento pás vydržať niekoľko ďalších rokov, pokiaľ nedôjde k náhlemu kolapsu ukrajinskej obrany. „A to je pre Putina problém: nemôže ho dobyť rýchlo, a zároveň ho žiada odovzdať bez boja,“ píše Galeotii. 

Priaznivý terén so strategickým významom

Opevnenia sú určite súčasťou ukrajinskej obrany, ale rovnako dôležitá je podľa Nicka Reynoldsa, výskumného pracovníka pre pozemné vojny v britskom Kráľovskom inštitúte spojených ozbrojených síl, aj topografia. „Ak sa pozriete na topografiu Donbasu, východnej Ukrajiny vo všeobecnosti, celkovo terén nie je pre Ukrajincov veľmi priaznivý,“ povedal pre BBC News.

„Mesto Doneck je na vyvýšenom mieste. Smerom na západ je to všetko z kopca, čo nie je pre Ukrajincov dobré, pokiaľ ide o vedenie obranných operácií.“

Podľa Reynoldsa nejde len o zapojenie sa do boja zblízka alebo ťažkostí pri výstupe a zjazde z kopca, ale aj o pozorovanie, a teda o schopnosť koordinovať delostrelecké paľby a iné formy palebnej podpory bez toho, aby bolo potrebné nasadiť drony. Zároveň dodáva, že „sú vyvýšené terény lepšie aj pre šírenie rádiových vĺn a lepšie pre koordináciu dronov.“

Najväčší paradox mierových rokovaní

Práve tu sa rodí podľa Galeottiho jeden z najväčších paradoxov mierových rokovaní. Moskva síce v najnovšom návrhu naznačila, že toto územie by mohlo byť demilitarizované bez prítomnosti ruských jednotiek, no v praxi ide o mimoriadne nedôveryhodný kompromis. Ako Galeotti upozorňuje, Rusko by si aj tak dokázalo zabezpečiť prítomnosť ozbrojených zložiek – či už cez Rosgvardiju, alebo iné paramilitárne útvary. Pre Ukrajinu by to bolo otvorenie dverí k ďalšej eskalácii.

Pás je navyše presiaknutý symbolikou. Práve v Slovjansku sa v roku 2014 začala vojna na Donbase. Každý meter tejto pôdy bol draho zaplatený. Viacero ukrajinských analytikov sa zhoduje, že územia, ktoré Putin žiada odovzdať, vrátane „pevnostného pásu“ v Donecku, by bolo mimoriadne nepopulárne rozhodnutie po vyše troch rokoch krviprelievania. Upozorňujú, že by to bolo taktiež nelegálne podľa ukrajinskej ústavy.

Zelenskyj by tým riskoval okamžité trestné stíhanie ako porušovateľ ústavy. Čo by viedlo k masovému verejnému odporu a kolapsu jeho prezidentstva. Putin na druhej strane podľa Galeottiho potrebuje niečo, čo doma predá ako víťazstvo. Ak nedokáže preukázať, že „ochránil“ rusky hovoriace obyvateľstvo Donecka, ako vysvetlí cenu – stovky tisíc padlých, ekonomický úpadok a izoláciu?

Mier po americky vs. mier po európsky: Ukrajina má na stole dva úplne rozdielne scenáre (ANALÝZA)

Čo nám povie najnovší Putinov dekrét?

Aj najnovšie Putinove kroky tomu nasvedčujú. Tento týždeň v utorok 25. 11. podľa Reuters podpísal dekrét o posilnení ruskej identity na anektovaných územiach Ukrajiny. 

Popri neskrývanom odpore proti rozširovaniu NATO na východ bola obrana rusky hovoriacich obyvateľov a znovuzjednotenie s oblasťami považovanými za historicky ruské pre Putina v roku 2022 hlavnou zámienkou na začatie „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, ako Moskva nazýva svoju agresiu proti susednej krajine.

Ruské úrady musia podľa nového dekrétu na anektovaných ukrajinských územiach zvýšiť počet ľudí, ktorí sa identifikujú ako Rusi a hovoria po rusky. Dekrét nazvaný Stratégia ruskej národnej politiky na obdobie do roku 2036 vytyčuje cieľ, aby sa 95 percent obyvateľov Ruska, vrátane okupovaných území, považovalo za Rusov.

Dekrét, ktorý nadobudne platnosť v januári, predpokladá zabezpečenie kontroly nad anektovanými východoukrajinskými regiónmi v takom rozsahu, aby sa vytvorili podmienky na obnovenie jednoty historických území ruského štátu.

Hoci prezident Trump vyhlásil, že Rusko súhlasilo s niektorými ústupkami v rámci pôvodného 28-bodového mierového plánu, zatiaľ nevieme detaily. No posledné Putinove kroky vôbec nenaznačujú, že by to mali byť ústupky v najdôležitejších bodoch týkajúcich sa anektovaného ukrajinského územia. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie