Športový filozof o toxických fitness trendoch: Telo potrebuje systém. Keď ho máš, výkon prichádza prirodzene (ODBORNÍK)

Únava, stres, informačné preťaženie, tlak na výkon. Moderný človek žije rýchlo, funguje na autopilota a zdravie často rieši až vtedy, keď ho začne bolieť. Fitness rady zaplavujú sociálne siete, no nie všetky vedú k sile a rovnováhe – mnohé naopak prehlbujú tlak, vyčerpanie a nízku sebahodnotu.

O tom, prečo unavený človek robí horšie rozhodnutia, ako sa stres podpisuje na našom tele, kde je hranica medzi zdravým pohybom a sebadeštruktívnym výkonom, aj prečo konzistentnosť vždy vyhráva nad extrémom, sme sa rozprávali s Alessandrom Kabátom. Narodil sa v Taliansku, no život ho priviedol na Slovensko. Dnes prepája pohyb, psychiku a rutinu do prístupu, ktorý nestavia na skratkách, ale na dlhodobo udržateľných návykoch.

V rozhovore otvorene hovorí o toxických trendoch vo fitness svete, o mentálnych hraniciach v digitálnej dobe aj o tom, prečo je pohyb biologickou potrebou – nie trestom ani nástrojom sebahodnotenia.

• Ktorým fitness radám by sme sa mali určite vyhnúť?
• Pomáha nám pohyb proti vyhoreniu?
• Prečo robíme horšie rozhodnutia, keď sme unavení?
• Môže dlhodobý stres ovplyvniť náš fyzický vzhľad?

⁠Prečo ľudia často riešia zdravie až vtedy, keď ho stratia?

Ľudia riešia zdravie neskoro, lebo majú pocit, že ešte „fungujú“. Mladé telo veľa znesie, a tak ignorujeme únavu, stres či zlé návyky. Problém je, že telo si všetko pamätá a účet príde neskôr. Ja to vnímam jednoducho: zdravie nie je priorita, kým nás niečo neprekvapí. Prevencia je však veľmi jednoduchá. Každý deň sa hýb aspoň 20–30 minút, jedz výživné jedlo, ktoré ťa nutrične zasýti a nie vyčerpá, nájdi si čas, kedy ísť spať tak, aby to sedelo do tvojej rutiny a vedel si to dlhodobo dodržať. Telo miluje rutinu.

Do akej miery je naše telo odrazom životného štýlu– a prečo by sme sa naň nemali pozerať len cez optiku vzhľadu?

Naše telo je do veľkej miery odraz životného štýlu, ale každý človek je iný a každé telo reaguje inak na stres, tréning, stravu aj spánok. Preto sa naň nemáme pozerať len cez vzhľad – zdravie cítiš najmä zvnútra: energia ráno, kvalita spánku, trávenie, stabilná nálada, libido, sústredenie.

Keď orgány fungujú správne a hormóny sú v rovnováhe, telo sa správa inak: lepšie regeneruje, nemá výkyvy, drží výkon. Prakticky: sleduj 3 veci – spánok, pravidelný pohyb, jedlo bez extrémov – a porovnávaj sa hlavne so sebou, nie s ostatnými.

Môže dlhodobý stres ovplyvniť náš fyzický vzhľad?

Áno, môže – a veľmi výrazne. Stres je prirodzená súčasť moderného života, ale musíme sa naučiť ho zvládať, nie potláčať emócie ani mať stres zo stresu.

Existujú dva typy stresu: prirodzený, ktorý nás poháňa a pomáha rásť, a chronický, ktorý vzniká dlhodobým ignorovaním signálov tela. Keď sme neustále pod tlakom, telo sa stáva zrkadlom – únava, napätie, problémy so spánkom či pleťou sú varovania, ktoré nemožno ignorovať. Riešením je rovnováha, pravidelný pohyb, vedomý oddych a schopnosť prijať emócie bez paniky.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by 🇮🇹Alessandro Kabat🇸🇰 (@trainer_aless)

⁠Ako sa podpisuje moderný životný štýl, informačné preťaženie a neustála dostupnosť na našej vitalite?

Žijeme v dobe, kde sme stále online, stále dostupní a zahltení informáciami. To síce prináša príležitosti, ale zároveň nás to vyčerpáva – zhoršuje sa sústredenie, spánok aj celková vitalita. Telo aj myseľ však potrebujú rytmus a priestor na regeneráciu.

Preto je dôležité nastaviť si mentálne hranice: vypnúť zbytočné notifikácie, mať pevné časy na e-maily a sociálne siete, nerobiť multitasking každý deň a dopriať si pravidelne čas offline. Keď si nastavíš jasné hranice voči svetu, začneš mať viac energie pre seba.

⁠Prečo je pohyb pre človeka biologickou potrebou a čo sa deje s psychikou, keď ho nemáme?

Všetko začína v hlave. Správne nastavenie mysle je základ výkonu – až potom prichádza telo. Keď sa hýbeme, vytvára sa spojenie medzi mozgom a svalmi, neuromuskularita, ktorá zlepšuje koordináciu, silu aj sebadôveru. Tréning nie je len o svaloch, ale o riadení vlastnej energie a emócií. Bez zdravej mysle neexistuje žiaden skutočný výkon. Pohyb pomáha hlave spracovať tlak, vyčistiť chaos a prinavrátiť vnútornú rovnováhu.

Kedy používame pohyb ako trest či nástroj sebahodnotenia?

Pohyb sa stáva trestom vtedy, keď ním kompenzujeme vinu za jedlo alebo si ním dokazujeme vlastnú hodnotu. To je nesprávne nastavenie. Tréning nemá byť niečo, čo musíš robiť, ale niečo, čo chceš robiť, lebo vieš, že sa po ňom cítiš silnejší a pokojnejší. Pohyb je prirodzená súčasť fungovania tela. Ako človek máš silu a energiu, ktorú potrebuješ pravidelne používať, inak stagnuješ fyzicky aj mentálne.

„Krv, pot a slzy sú bežná vec.“ 47-ročná návrhárka vyrába šaty za 8 000 dolárov pre olympijské krasokorčuliarky

⁠Ktoré najtoxickejšie vzorce pozorujete pri online mentálnych či fitness koučoch na sociálnych sieťach?

Najtoxickejší vzorec je absencia systému. Tréningy sú často náhodné, bez sledovania progresu, bez jasného cieľa. Nastaví sa extrémny režim, ktorý prinesie rýchly výsledok, ale nie je dlhodobo udržateľný. Ľudia potom zlyhajú a myslia si, že je problém v nich. Pravda je, že plán musí byť v súlade so životným štýlom, návykmi a stravou. Každý má iný rytmus a potreby, preto udržateľnosť vždy vyhráva nad extrémom.

Kde je hranica medzi zdravým pohybom a tlakom na výkon, ktorý už môže psychike aj telu ubližovať? Ako vedieť, že mám dosť?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory