Spotreba fosílnych palív: Prvenstvo patrí krajine, ktorá je symbolom využívania obnoviteľných zdrojov v energetike (REBRÍČEK)

Portál E15 zostavil rebríček európskych krajín, ktoré najpomalšie znižujú závislosť od ropy a uhlia, na základe dát Energetického inštitútu. Štatistika ukazuje, ako sa mení podiel fosílnych palív na celkovej spotrebe energie, pričom sa zohľadňuje nielen elektrina, ale aj energia využívaná v doprave a vykurovaní.

10. Švédsko

Švédsko za posledných desať rokov znížilo podiel fosílnych palív na spotrebe energií iba o štyri percentuálne body. Napriek tomu sa fosílne zdroje podieľajú na celkovej spotrebe len z jednej tretiny, čo patrí k najnižším podielom v Európe. K tomu prispieva vysoký podiel bezemisných zdrojov, najmä vodnej energie, jadrovej energetiky a rýchlo rastúcej veternej energetiky. V doprave má stále dominantné postavenie ropa, no aspoň čiastočný prechod na elektromobily pomáha túto prevahu znižovať.

Celkovo Švédsko v posledných rokoch výrazne investuje do obnoviteľných zdrojov a podporuje aj jadrovú energetiku. Tempo rozširovania veterných elektrární patrí medzi najvyššie v EÚ a krajina má prepracovanú sieť diaľkového vykurovania, často napájanú z biomasy alebo odpadového tepla.

Hlavnou výzvou do budúcnosti zostáva zníženie závislosti na ropných produktoch v doprave, nákladnej logistike a letectve, čo bude však náročné.

9. Belgicko

Naopak, Belgicko má podiel fosílnych zdrojov na spotrebe viac ako 80 percent a za posledných desať rokov ho znížilo tiež o štyri percentuálne body. Vysoký podiel fosílnych palív je spôsobený predovšetkým silnou závislosťou na rope v doprave, významným využívaním plynu na výrobu tepla a elektriny a obmedzenými možnosťami domácej výroby energie, čo vedie k vysokej závislosti na dovoze.

Energetický mix Belgicka je dlhodobo ovplyvnený debatou o úlohe jadrovej energetiky. K obnoviteľným zdrojom krajina síce investuje, no rýchlosť ich rozvoja neodpovedá dopytu. Rovnako ako vo Švédsku by hlavným riešením mohol byť rýchlejší prechod napríklad na elektromobily, čo je však zložité. Dôležité bude nájsť stabilné zdroje výroby elektriny, ktoré by nahradili fosílne palivá bez ohrozenia energetickej bezpečnosti.

8. Slovensko

O niečo lepšie je na tom Slovensko, ktoré vlani pokrylo približne 68 percent svojej spotreby fosílnymi palivami. Za posledných desať rokov tento podiel znížilo o necelé štyri percentuálne body. Pomaly klesajúci podiel fosílnych zdrojov je aj na Slovensku spôsobený najmä štruktúrou spotreby energie v doprave a vykurovaní, kde prechod na nízkoemisné technológie vyžaduje rozsiahle investície do infraštruktúry a modernizácie budov.

V energetike sa Slovensko opiera predovšetkým o výrobu elektriny z jadra, ktoré tvorí základ bezemisného segmentu. Obnoviteľné zdroje, hlavne solárne a veterné, sa v krajine zatiaľ rozvíjajú pomaly, čo spomaľuje rýchlejšie nahrádzanie fosílnych palív.

7. Nórsko

Nórsko je ďalšou krajinou, ktorá pomaly znižuje podiel fosílnych zdrojov na spotrebe, ale podobne ako Švédsko má dlhodobo nízky podiel fosílnych palív. Vlani tvorili približne 32 percent spotreby energie, čo je oproti roku 2014 pokles o necelé štyri percentuálne body.

Nórsko ťaží z dlhodobo silnej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a v oblasti bezemisnej výroby elektriny patrí k absolútnej špičke. Zároveň sa krajine darí aj pri prechode na elektromobily v osobnej doprave. Podiel fosílnych palív na spotrebe energie je najvyšší v nákladnej, leteckej a lodnej doprave, takže ďalšie znižovanie ich podielu je technologicky aj finančne náročné.

6. Francúzsko

Vo Francúzsku tvoria fosílne zdroje spotreby necelých 50 percent, čo je mierne lepší výsledok než priemer Európskej únie. Za posledné roky sa podiel fosílnych palív na spotrebe krajiny znížil približne o 3,7 percentuálneho bodu. Najväčšiu spotrebu fosílnych palív predstavuje doprava a vykurovanie. Pri výrobe elektriny zohráva kľúčovú úlohu jadrová energia.

Francúzska energetika má vďaka jadru stabilný bezemisný základ, ktorý dopĺňa rastúci podiel obnoviteľných zdrojov, najmä vetra a slnka. Napriek tomu sa ich rozvoj stretáva s administratívnymi a povoľovacími prekážkami, ktoré spomaľujú ich nasadzovanie.

Pomalý pokles fosílnych palív v posledných rokoch je predovšetkým dôsledkom ťažkostí pri znižovaní závislosti na rope v doprave a plyne na vykurovanie, kde prechod na nízkoemisné technológie napreduje pomalšie než pri výrobe elektriny.

zdroj: Pixabay/TheDigitalArtist

5. Taliansko 

Najväčší podiel fosílnych zdrojov na spotrebe v tomto rebríčku má Taliansko, ktoré vlani pokrylo z neobnoviteľných zdrojov 79 percent spotreby. Za posledných desať rokov sa podiel fosílnych palív znížil len o 2,4 percentuálneho bodu. V Taliansku sa z fosílnych palív, ktoré stále zohrávajú kľúčovú úlohu v doprave, vyrába aj značné množstvo elektriny.

Energetický mix sa v posledných rokoch mení len pomaly. Obnoviteľné zdroje síce rastú, no nedokážu významnejšie znížiť podiel fosílnych palív v celkovej spotrebe. Ďalší rozvoj bezemisných zdrojov závisí predovšetkým od rozširovania veterných a solárnych elektrární, pretože vodný potenciál krajiny je takmer vyčerpaný.

4. Slovinsko

Slovinsko znížilo podiel fosílnych palív na spotrebe za posledných desať rokov o menej než dva percentuálne body. Fosílne palivá tak tvoria takmer 60 percent spotreby. Rovnako ako v Taliansku hrá v energetike stále významnú úlohu uhlie, ktoré sa využíva v teplárenstve aj na výrobu elektriny a dopĺňa jadro v energetickom mixe.

Zníženiu podielu fosílnych palív by mohol pomôcť rozvoj obnoviteľných zdrojov, ktorý je však v krajine relatívne pomalý. Slovinsko síce vyrába značnú časť elektriny z vodných elektrární, no rozvoj solárnych a veterných elektrární je spomalený čiastočne geografickými a klimatickými obmedzeniami a čiastočne administratívnymi prekážkami.

3. Rumunsko

Rumunsko patrí k štátom, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na fosílne palivá. Ich podiel na spotrebe bol vlani 74,5 percenta. Za posledných desať rokov ho krajina znížila len o jeden percentuálny bod. To potvrdzuje, že Rumunsko je stále závislé na rope, plyne aj uhlí nielen v doprave, ale aj pri vykurovaní či výrobe elektriny.

Pri výrobe elektriny krajina využíva čiastočne aj jadro a vodnú energiu. Tempo rozvoja ďalších obnoviteľných zdrojov sa však v posledných rokoch spomaľuje, najmä kvôli legislatívnym prekážkam.

2. Chorvátsko

Druhou krajinou v tomto rebríčku je Chorvátsko, ktoré za posledných desať rokov takmer nezmenilo podiel fosílnych palív na spotrebe. Znížil sa len o pol percentuálneho bodu na necelých 73 percent. Hlavnú úlohu pri spotrebe fosílnych palív zohráva ropa v doprave, najmä cestnej a námornej, a zemný plyn pri vykurovaní a v priemysle. Malý, no stále existujúci podiel v mixe má aj uhlie.

V oblasti obnoviteľných zdrojov sa Chorvátsko v posledných rokoch snaží rozvíjať výstavbu solárnych elektrární, ich podiel na spotrebe je však stále nízky. Zlepšeniu situácie bráni aj pomalá modernizácia infraštruktúry a nízka robustnosť prenosovej siete pre integráciu nových obnoviteľných zdrojov.

zdroj: Pixabay/Cydonia

1. Island

Prekvapujúce prvenstvo v tomto rebríčku patrí Islandu. V krajine, ktorá je symbolom využívania obnoviteľných zdrojov v energetike, podiel fosílnych palív dokonca vzrástol o 2,5 percentuálneho bodu. Je to však spôsobené tým, že Island má zďaleka najnižší podiel fosílnych palív na spotrebe v Európe. Konkrétne v roku 2024 to bolo 19,5 percenta.

Energetický mix Islandu je jedinečný. Elektrinu aj teplo takmer úplne pokrývajú obnoviteľné zdroje, geotermálna energia a vodné elektrárne. Nárast podielu fosílnych palív je teda spôsobený výhradne rastom spotreby v doprave, kde sú možnosti nahradenia ropy veľmi obmedzené.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy