Malá dedina tvrdí, že vlastní hrob prvého upíra na svete. Legenda má prilákať turistov
- Z hrobu vraj vstával a zabíjal susedov
- Kisiljevo stavia svoj cestovný ruch na legende o upírovi
- Z hrobu vraj vstával a zabíjal susedov
- Kisiljevo stavia svoj cestovný ruch na legende o upírovi
Srbská dedina Kisiljevo, v ktorej sa údajne nachádza 300 rokov starý hrob prvého zaznamenaného upíra Petra Blagojeviča, si nárokuje titul kolísky upírov. Miestni obyvatelia dúfajú, že tak priláka turistov, informuje TASR podľa pondelkovej správy agentúry DPA.
Kisiljevo sa nachádza približne 100 kilometrov východne od hlavného mesta Belehrad. Podľa miestneho historika Nenada Mihajloviča tu v lete 1725 obyvatelia exhumovali Blagojevičovo telo, pretože ho po sérii nevysvetlených úmrtí podozrievali, že vstáva z hrobu a zabíja dedinčanov.
„Telo Petra Blagojeviča sa našlo úplne neporušené,“ cituje AFP bývalého starostu Mirka Bogičeviča, rodina ktorého žije v Kisiljeve 11 generácií.
Má ísť o chybu prekladu
Keď do neho následne zabodli hlohový kôl, z úst a uší mu tiekla čerstvá, červená krv, tvrdí Bogičevič, ktorý je neoficiálnym životopiscom Blagojeviča. „Vieme iba to, že pochádzal z Kisiljeva a jeho meno sa v záznamoch objavuje zhruba od roku 1700,“ dodal, poukazujúc na kópiu novín Wienerisches Diarium z roku 1725 s článkom o zrode upíra z Kisiljeva.
Podľa šéfa Centra pre európske štúdiá dublinskej univerzity Trinity College Clemensa Ruthnera však z výpovedí rakúskych lekárov a vojenských predstaviteľov vyplýva, že tento mýtus vznikol chybou prekladu.
„Existuje jedno bulharské slovo – ‚upior’ – čo znamená ‚zlý človek’. Domnievam sa, že dedinčania to zamrmlali, lekári zle rozumeli a do svojej správy napísali ‚upír’,“ povedal Ruthner.
Rakúšania, ktorých nasadili do pohraničného regiónu vtedajšej habsburskej ríše, aby vyšetrovali sériu nevysvetlených úmrtí, videli z tela vytekať krv, píše AFP.
História hovorí iný príbeh
„Predpokladali, že išlo o pitie krvi. Ale to je nesprávne – dedinčania to tak nepovedali,“ poznamenal Ruthner. Miesto toho podľa neho ľudia opisovali smrť udusením a symptómy, ktoré sú obvyklé pri vysokej horúčke v dôsledku závažnej infekcie. Nezvyčajné úmrtia pritom pripísal možnej epidémii antraxu.
„Vampirizmus, podobne ako čarodejníctvo, je z antropologického hľadiska bežným modelom na vysvetlenie vecí, ktorým ľudia nerozumejú – najmä kolektívnych udalostí, ako sú epidémie,“ spresnil Ruthner.
Údajný upír sa však pod starým náhrobkom v Kisiljeve, ktorý je podľa historika Mihajloviča miestom jeho posledného odpočinku, nenachádza. Jeho telo totiž po exhumácii spálili a popol roztrúsili po okolí, píše AFP. Miestny úrad pre cestovný ruch sa však „veľký potenciál“ démonickej legendy snaží využiť na prilákanie turistov a investorov do regiónu, dodáva AFP.
Čítaj viac z kategórie: Cestovanie