Šťastie nie je náhoda, ale tréning: Expertka s 15-ročnou praxou odhalila 5 návykov ľudí, ktorých len tak niečo nezlomí

  • Expertka definovala 5 zvykov, ktoré robia emočne odolní ľudia
  • Takto vyzerá tvoja cesta za šťastím
expertka na šťastie a šťastní ľudia
  • Expertka definovala 5 zvykov, ktoré robia emočne odolní ľudia
  • Takto vyzerá tvoja cesta za šťastím
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

V dnešnom rýchlo sa meniacom svete sa šťastie nerodí náhodou. Nie je to len pocit, ktorý príde raz za čas. Podľa expertky na šťastie Jessicy Weiss, ktorá sa tejto téme venuje už 15 rokov a spracovala tisícky rozhovorov, emocionálna odolnosť nie je vrodená vlastnosť, ale súbor denných návykov, ktoré sa dajú systematicky budovať.

Weiss v nedávnom článku pre CNBC identifikovala 5 každodenných praktík, ktoré pravidelne praktizujú ľudia s vysokou emočnou odolnosťou – teda tí, ktorí si udržia stabilnú náladu aj v stresových situáciách.

Tieto návyky nie sú komplikované, no dávajú mozgu aj telu jasnú správu: môžem sa vyrovnať s ťažkosťami, učím sa rásť a nezastavím sa pri prvom pokuse. To je základ dnešného prehľadu.

Malé rozhodnutia na ceste za šťastím

Keď sa stále spochybňuješ, mozog si začne ukladať jednoduchý odkaz: „Ja sa na seba nemôžem spoľahnúť.“  Pomáhajú malé, sebavedomé rozhodnutia každý deň. Vyber si obed bez toho, aby si porovnávala päť možností.

Film zvoľ do dvoch minút. E-mail odošli bez desiateho prepisovania. Takto trénuješ dôveru v seba: „Viem sa rozhodnúť a zvládnem, čo príde potom, aj keď to nebude dokonalé.“ 

Čo je to najhoršie, čo sa mi môže stať?

Väčšina ľudí sa tejto otázke vyhýba, pretože sa bojí odpovede. Paradoxne však výskumy ukazujú, že keď si človek najhorší možný scenár vedome predstaví, úzkosť sa často zníži – nie zvýši. Mozog prestane pracovať s neurčitou hrozbou a dostane konkrétny rámec.

Funguje jednoduchý postup. Najprv si treba položiť otázku: „Čo je najhoršie, čo sa môže stať?“ A potom treba pridať druhú: „Dá sa to zvládnuť?“ Odpoveď býva vo väčšine prípadov áno. Možno to nebude príjemné, možno to bude náročné, ale riešenie existuje. Psychicky odolní ľudia si nenahovárajú, že sa zlé veci nedejú. Stavajú na inom základe – na presvedčení, že keď problém príde, budú schopní sa s ním vyrovnať.

na snimke su modre zony, stastie
zdroj: Unsplash (Nathan Dumlao/Sarah Brown)

Výskumy šťastia

Keď sa pred veľkým meetingom rozbúcha srdce, telo robí presne to, čo má – mobilizuje energiu. Problém vzniká až vtedy, keď si túto reakciu automaticky preložíme ako hrozbu a mozog spustí paniku. Pomôže jednoduchý mentálny obrat: namiesto „som nervózny“ si to pomenovať ako „som pripravený, záleží mi na tom“.

Dáva to zmysel aj biologicky. Úzkosť aj vzrušenie majú veľmi podobné telesné prejavy – zrýchlený pulz, napätie, vyššiu pozornosť. Rozdiel často nerobí telo, ale interpretácia. Štúdia PubMed ukázala, že keď ľudia pred stresovou úlohou prehodnotili úzkosť ako vzrušenie, cítili sa viac „v hre“ a v úlohách (napríklad pri vystupovaní či výkone) sa im darilo lepšie než tým, ktorí sa nasilu snažili upokojiť.

Jeden moment šťastia denne

Mozog má prirodzenú tendenciu hľadať problémy. Evolučne nás to chránilo, no v bežnom živote to znamená, že aj pekné dni často preletia bez povšimnutia. Práve preto je dôležité vedome presmerovať pozornosť na to, čo funguje. Stačí jeden moment denne. Príjemný rozhovor. Malé víťazstvo. Chuť kávy, ktorá na chvíľu zastaví svet. Nejde o veľké udalosti, ale o schopnosť zastaviť sa a pár desiatok sekúnd si uvedomiť, že toto je dobré.

Takáto drobná mentálna pauza postupne oslabuje zameranie mozgu na chyby a posilňuje pocit stability. Odolnosť sa totiž nebuduje dramatickými gestami, ale opakovaním malých chvíľ, ktoré si dovolíme naozaj precítiť.

Namiesto zoznamu úloh si píš zoznam hotových úloh

Väčšina ľudí končí deň s pohľadom na to, čo nestihla. Nedokončené úlohy vytvárajú pocit, že stále zaostávame, aj keď sme toho urobili veľa. Tento mentálny filter dokáže rýchlo podkopať motiváciu aj sebavedomie.

Skús opačný prístup. Na konci dňa si zapíš, čo sa podarilo – pokojne aj drobnosti. Telefonát, ktorý sa odkladal. E-mail, ktorý posunul projekt. Tréning, prechádzka, vybavený nákup. Keď si začneš všímať hotové veci, mozog prestane fixovať medzery a začne registrovať postup. Práve tento posun je základom odolnosti. Nie dokonalosť, ale dôkaz, že sa veci hýbu dopredu.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing

Zdroje: Pub Med, CNBC

Najnovšie videá

Trendové videá