„Štát nám sľubuje viac, než mu odvádzame.“ Slovenské verejné financie sú podľa analytikov nastavené neudržateľne

Kým priemerná mzda na Slovensku rastie, životné minimum za ňou čoraz viac zaostáva. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ide o tichú eróziu sociálnej ochrany, ktorá sa dotýka nielen ľudí v hmotnej núdzi, ale aj bežných daňovníkov.

V roku 1998, keď bolo životné minimum v súčasnej podobe zavedené, predstavovalo tretinu priemernej mzdy. V roku 2026 je to už len odhadovaných 17 %. Nožnice medzi životnou úrovňou pracujúcej populácie a ľudí odkázaných na sociálne dávky sa tak neustále rozširujú.

Kúpna sila klesá napriek valorizácii

Životné minimum sa valorizuje podľa rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Mechanizmus má teoreticky chrániť jeho kúpnu silu. V praxi to však nefunguje. Bolo niekoľko rokov, keď životné minimum rástlo pomalšie než inflácia práve týchto domácností.

Výsledok? Nízkopríjmové domácnosti si dnes zo životného minima môžu kúpiť o 16 % menej tovarov a služieb než v roku 1998. Slovensko je pritom dnes výrazne bohatšou krajinou než pred takmer tridsiatimi rokmi.

Menej ľudí má nárok na pomoc

Pomalý rast životného minima má niekoľko dôsledkov. Keďže hranica pre nárok na sociálnu pomoc rastie pomalšie než príjmy väčšiny obyvateľstva, počet ľudí s nárokom na pomoc klesá. Časť z nich sa skutočne dostala z hmotnej núdze vďaka zlepšeniu materiálnej situácie.

Iní však vypadli zo systému sociálnej ochrany len preto, že ich príjmy mierne vzrástli, hoci ich životná situácia sa výrazne nezlepšila. Nedostatočná revízia životného minima tak mohla obmedziť prístup k primeranej sociálnej ochrane aj domácnostiam, ktoré ju stále potrebujú.

zdroj: RRZ

Tiché zdanenie nízkopríjmových

Od životného minima sa neodvíjajú len sociálne dávky ako pomoc v hmotnej núdzi, náhradné výživné či rodičovský príspevok. Životné minimum ovplyvňuje aj minimálne dôchodky a daňový bonus na dieťa.

V daňovom systéme zohráva životné minimum kľúčovú úlohu pri stanovení nezdaniteľnej časti príjmu a hraníc sadzieb dane z príjmu. Keď životné minimum rastie pomaly, tieto hranice sa posúvajú nadol. Dôsledkom je takzvané tiché zdanenie, keď daň z príjmu platí čoraz viac nízkopríjmových ľudí.

Reforma je v programovom vyhlásení, no nekoná sa

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že nastavenie životného minima si vyžaduje systémovú zmenu. Potrebná je minimálne jeho opätovná kalibrácia na základe aktuálnych životných nákladov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb.

Za diskusiu stojí aj oddelenie životného minima od daňových zákonov, čo by pomohlo znížiť tiché zdanenie. Potreba reformy bola deklarovaná aj v Programovom vyhlásení vlády na obdobie 2023 až 2027, no k zásadným krokom zatiaľ nedošlo.

Verejné financie pod tlakom demografických zmien

Problémy s nastavením sociálnej ochrany treba vnímať v širšom kontexte stavu verejných financií. Analytik VÚB banky Michal Lehuta v rozhovore pre Startitup reláciu Cashflow upozornil, že demografické zmeny vytvárajú na štátny rozpočet čoraz väčší tlak.

„Tých ľudí v dôchodkovom veku nám výrazne rastie. Budú potrebovať nejakú zdravotnú pomoc, nejaké konzultácie a aj dlhodobú starostlivosť, na čo možno štát nebude mať až toľko zdrojov,“ vysvetľuje Lehuta.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíslila, že počas celého života štát sľubuje občanom viac, než od nich v priemere dostáva. „Štát sľubuje občanom, že im počas života poskytne viac, než od nich v priemere vyberie na daniach a odvodoch. To jasne ukazuje, že verejné financie sú nastavené neudržateľne,“ vysvetľuje analytik.

zdroj: RRZ

Trh práce sa ochladzuje

Situáciu komplikuje aj vývoj na trhu práce. Nezamestnanosť síce zostáva okolo 5 %, no postupne rastie. Rast miezd sa spomaľuje z vlaňajších 8 až 9 % na očakávaných 4 až 5 %. Pri inflácii blízkej 4 % to znamená len minimálny rast reálnych príjmov.

„To ochladzovanie tam už vidno. Už aj za tie posledné mesiace vidíme postupný mierny nárast počtu nezamestnaných,“ popisuje Lehuta situáciu na pracovnom trhu.

Pre nízkopríjmové domácnosti to znamená ešte väčšiu neistotu. Ak stratia prácu, sociálna sieť nastavená podľa zastaraného životného minima im nemusí poskytnúť dostatočnú ochranu. A ak pracujú za nízku mzdu, tiché zdanenie z ich príjmu ukrojí viac než kedykoľvek predtým.

Slováci na vzdelávanie nemyslia

Jedným z riešení nepriaznivej situácie na trhu práce je rekvalifikácia a celoživotné vzdelávanie. Slovensko však v týchto rebríčkoch zaostáva. Väčšie firmy si uvedomujú potrebu prispôsobiť sa novým trendom, no v menších podnikoch je situácia horšia.

„V tých rebríčkoch napríklad celoživotného vzdelávania sme veľmi nízko. Aj tie spomínané úrady práce ponúkajú celkom zaujímavé rekvalifikačné kurzy a vlastne z veľkej časti hradené štátom,“ upozorňuje Lehuta na nevyužívanú možnosť.

Mladí zostávajú v zahraničí

Len 40 % absolventov, ktorí študovali v zahraničí, sa vracia na Slovensko. Pre ekonomiku je to jeden z najzásadnejších dlhodobých problémov.

„Chýbajú nám potom v našej ekonomike tie mozgy, ktoré posúvajú firmy a inštitúcie dopredu nejakými inováciami, prenosom skúseností, znalostí a zvyšovaním pridanej hodnoty. A potom trpí celá ekonomika,“ vysvetľuje analytik. Nejde pritom len o výšku platov. Mladí odborníci zvažujú aj dostupnosť škôlok, kvalitu infraštruktúry či postoj spoločnosti voči menšinám.

Taktiež automatizácia a umelá inteligencia menia pravidlá hry najmä pre mladých ľudí, ktorí nastupujú do prvého zamestnania. Práve jednoduché úlohy, ktorými absolventi zvyčajne začínajú, vie umelá inteligencia dobre nahradiť.

„Hovorí sa najmä o situácii mladších ľudí, absolventov škôl. Či už sú to programátori, právnici, účtovníci, marketing, tak tam tých nových voľných pracovných pozícií naozaj celkom rýchlo ubúda práve preto, že tú prácu preberá tá umelá inteligencia,“ popisuje Lehuta. Odporúča preto mladým, aby sa snažili ponúkať služby s vyššou pridanou hodnotou, nielen základné činnosti, ktoré sa dajú ľahko automatizovať.

Zmena zamestnania sa môže oplatiť

Slováci sú pomerne konzervatívni, čo sa týka mobility medzi zamestnávateľmi. Mnohí zostávajú v jednej práci aj dvadsať rokov. Analytik však upozorňuje, že ochota zmeniť zamestnanie môže priniesť výhody.

„Ľudia zvyčajne menia prácu preto, aby mali vyšší príjem. Ak viem, že odvetvie, v ktorom pracujem, má problémy – napríklad prechádza automatizáciou alebo firmy presúvajú výrobu do zahraničia, môžem sa na to pripraviť. Môžem si začať odkladať peniaze bokom a vytvoriť si finančnú rezervu. Existuje dokonca aj súkromné poistenie pre prípad nezamestnanosti,“ dodáva Lehuta.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska