Štát pritvrdí voči fiktívnym živnostiam. Pokuty pre zamestnávateľov stúpnu až na 8 000 eur

  • Vláda chystá zásadné zmeny pre fiktívnych živnostníkov
  • Prichádzajú vyššie pokuty a nová definícia práce
  • Zisti, prečo štát prichádza o milióny
Fiktívne živnosti štát obmedzí
Fiktívne živnosti štát obmedzí Unsplash.com/Markus Spiske/Fotos
  • Vláda chystá zásadné zmeny pre fiktívnych živnostníkov
  • Prichádzajú vyššie pokuty a nová definícia práce
  • Zisti, prečo štát prichádza o milióny
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Fiktívne živnosti sa stali cieľom zásahu vlády Slovenskej republiky. Tá očakáva, že sprísnením pravidiel a zvýšením pokút za nelegálne zamestnávanie získa do štátneho rozpočtu ďalších 40 miliónov eur. Fiktívni živnostníci sú osoby, ktoré formálne vystupujú ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), no v skutočnosti vykonávajú závislú prácu a mali by byť zamestnaní.

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším počtom fiktívnych živností v Európskej únii. Počet týchto osôb sa za desať rokov zvýšil z 84-tisíc na odhadovaných 123-tisíc, uvádza portál HighGate. Vláda to chce dosiahnuť rôznymi krokmi, ide predovšetkým o zvyšovanie pokút a zmeny v definícii závislej práce. 

Vláda má plán

Slovenská vláda plánuje upraviť definíciu závislej práce v Zákonníku práce a zvýšiť pokuty za nelegálne zamestnávanie. Zároveň plánuje presunúť časť fiktívnych živností do riadnych pracovných pomerov. Firmy, ktoré fiktívnych živnostníkov zamestnávajú, čelia sankciám. Spätne im môžu byť dorúbené odvody a dane za 5 až 10 rokov, a môžu dostať pokuty. Dokonca hrozí aj zákaz účasti na verejnom obstarávaní či obmedzenie štátnej pomoci.

 

Vláda pripravuje opatrenia zamerané na zníženie počtu fiktívnych živnostníkov, pričom sa očakáva, že sa týkajú približne 35-tisíc osôb, ktoré budú postupne preklasifikované na zamestnancov. Celkový finančný vplyv tejto reklasifikácie sa odhaduje na 202 miliónov eur. Hlavným dôvodom legislatívnych zmien je zníženie strát štátnej pokladnice, ktorá podľa odhadov ročne prichádza až o 648 miliónov eur kvôli takzvanému „švarc systému“, keďže živnostníci v prvom roku odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie odvody a 2,3-násobne nižšie v ďalších rokoch.

Z pohľadu sankcií sa dolná hranica pokút za nelegálne zamestnávanie na živnosť po novele zvyšuje z 2 000 eur na 4 000 eur. Ak sa situácia týka viacerých osôb súčasne, minimálna pokuta stúpne z 5 000 eur na 8 000 eur. Štát zároveň motivuje podnikateľov uhradiť uloženú pokutu do 15 dní, pričom uhradením tejto sumy si môžu zabezpečiť odpustenie jednej tretiny pokuty. Samotný živnostník, ktorý pracoval „švarc systémom“, môže byť sankcionovaný sumou 331 eur.

Je podľa teba v poriadku, ak zamestnávateľ obsadzuje pozície zamestnancov živnostníkmi?

Zmeny v legislatíve

Legislatívna zmena tiež vypúšťa zo zákonníka práce formuláciu: „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Tento krok má zohľadniť flexibilitu moderných pracovných foriem a zabrániť obchádzaniu pracovnoprávnych vzťahov. Po tejto úprave budú väčšiu váhu pri posudzovaní závislej práce zohrávať iné indikátory, ako napríklad osobný výkon, pokyny a zodpovednosť voči firme. Firmy sa tak už nemôžu spoliehať len na to, že živnostník nemá pevne stanovený pracovný čas, a musia zabezpečiť, aby pracovné podmienky externých spolupracovníkov jednoznačne odrážali ich nezávislú pozíciu.

Tieto opatrenia majú jasný cieľ – obmedziť fiktívne živnosti, zvýšiť daňovo-odvodové príjmy štátu a prinútiť firmy k dodržiavaniu zákonných pravidiel pri spolupráci s externými pracovníkmi. Firmy a SZČO sa tak už teraz pripravujú na zmeny, aby minimalizovali riziko dodatočných doplatkov, pokút a právnych postihov.

Amerika zvažuje nové zbrane pre Ukrajinu. Tomahawky zrejme neposkytne

Odborníci odporúčajú znížiť rozdiely v zdanení zamestnancov a živnostníkov. Potrebujeme zvýšiť flexibilitu Zákonníka práce a zaviesť nové formy pracovných vzťahov. Posilnenie kapacít inštitúcií odhaľujúcich fiktívnych živnostníkov a presunutie dokazovania na zamestnávateľa by mali zabezpečiť, aby podnikatelia dodržiavali pravidlá a zároveň aj vo vyššej miere chrániť práva svojich zamestnancov. Takýmto spôsobom by malo dôjsť k zásadnej eliminácii počtu fiktívnych živností.  

 

Podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho fiktívne živnosti nielenže poškodzujú štát a konkurenciu, ale aj samotných pracovníkov, ktorí v dôchodkovom veku môžu čeliť nižším príjmom a slabšej sociálnej ochrane.

Zhrnutie pripravovaných opatrení

Zvýšenie pokút:

  • Pokuta za nelegálne zamestnávanie na živnosť sa po novele zvyšuje: dolná hranica sa z 2 000 eur zvýši na 4 000 eur.
  • Ak sa týka viacerých osôb súčasne, minimálna pokuta stúpne z 5 000 eur na 8 000 eur.
  • Uloženú pokutu je možné uhradiť do 15 dní, pričom štát odpustí 1/3 pokuty.
  • Živnostník, ktorý si privyrábal „švarc systémom“, môže dostať sankciu 331 eur.

Reklasifikácia fiktívnych živnostníkov:

  • Vládne opatrenia zasiahnu odhadovaných 35-tisíc osôb, ktoré budú postupne preklasifikované na zamestnancov.
  • Celkový finančný dopad tejto reklasifikácie sa odhaduje na 202 miliónov eur.

Finančný dôvod opatrení:

  • Štátna pokladnica stráca ročne až 648 miliónov eur kvôli „švarc systému“, keďže živnostníci odvádzajú 6-násobne nižšie odvody v prvom roku a 2,3-násobne nižšie v ďalších rokoch.

Právne zmeny:

  • Z definície závislej činnosti sa vypúšťa znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, aby sa zohľadnila flexibilita práce a zabránilo obchádzaniu pracovnoprávnych vzťahov.
  • Po tejto zmene budú hrať väčšiu rolu ostatné indikátory závislej práce, ako osobný výkon, pokyny a zodpovednosť voči firme.

Celkovým cieľom opatrení je zníženie počtu fiktívnych živností, zvýšenie daňových príjmov a zabezpečenie spravodlivejších pracovných podmienok na Slovensku.

Prečo sú fiktívne živnosti problém

Najčastejšie sa fiktívni živnostníci vyskytujú v sektoroch IT a technológií, stavebníctva, dopravy a logistiky, zdravotníctva, marketingu a reklamných agentúr či projekčných kancelárií. Podľa štatistík až 10 % pracovných ponúk naznačuje zamestnávanie na fiktívnu živnosť. To v konečnom dôsledku spôsobuje problémy štátu aj samotným pracovníkom. Medzi tie najvypuklejšie patria strata na daniach a odvodoch, krivenie konkurencie, znížená ochrana pracovníkov či nižšie budúce dôchodky.

Fiktívni živnostníci platia výrazne nižšie odvody a dane, čo motivuje firmy k ich zamestnávaniu. Hlavným dôvodom rozšírenia tohto javu je rozdiel v daňovo-odvodovom zaťažení a zvýšenie limitu paušálnych výdavkov pre SZČO. A to je hlavný dôvod celého tohto problému z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia. 

Čo je to fiktívna živnosť a ako sa prejavuje v praxi

Fiktívna živnosť je forma podnikania, pri ktorej osoba formálne pôsobí ako samostatne zárobkovo činná (SZČO), no v skutočnosti vykonáva prácu typickú pre zamestnanca. Takýto pracovník má jedného dominantného klienta, nemôže delegovať úlohy a jeho pracovný čas či spôsoby vykonávania práce sú riadené firmou. Z pohľadu legislatívy ide o závislú prácu a takáto osoba by mala byť riadne zamestnaná v pracovnom pomere.

Problém fiktívnych živností spočíva najmä v daňových a sociálnych dôsledkoch. Firmy, ktoré zamestnávajú fiktívnych živnostníkov, platia nižšie odvody a dane, čím získavajú konkurenčnú výhodu oproti spoločnostiam, ktoré dodržiavajú pracovné právo. Zamestnanci na fiktívnej živnosti strácajú nárok na benefity, ako sú dovolenka, nemocenské či vyšší dôchodok, a sú menej chránení pred prepustením. Navyše štát prichádza o významné príjmy, ktoré by inak mohli financovať verejné služby. V dôsledku toho fiktívne živnosti poškodzujú štát, zamestnancov aj férovosť trhu práce.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroj: HighGate

Viac k téme: , , ,

Ekonomika

Najnovšie videá

PREMIUM

Aktuálne čítajú


Ekonomika

Teraz najčítanejšie

PREMIUM

Aktuálne čítajú

Trendové videá