Štát ti zaplatí 122 eur mesačne, ak urobíš jednu vec: Nezamestnanosť rastie, hoci pribúdajú aj pracovné miesta

Na Slovensku sa deje niečo nezvyčajné. Nezamestnanosť na začiatku roka stúpla, úrady práce evidovali v januári 2026 takmer 177-tisíc uchádzačov o prácu. Zároveň však na trhu chýba pracovná sila, počet voľných pracovných miest dosahuje historické maximum a firmy si čoraz viac pomáhajú zamestnávaním cudzincov.

Ako je možné, že ľudia bez práce pribúdajú,  na trhu by podľa štatistov malo byť dostatok? A čo robiť, ak ste sa ocitli bez zamestnania a nechcete alebo nemôžete ísť na úrad práce?

Nezamestnanosť stúpla na 4,42 %

Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť na Slovensku v januári 2026 vzrástla na 4,42 %. Medzimesačne stúpla o 0,33 %. Celkový počet uchádzačov o zamestnanie dosiahol 176 838. Najvyššia nezamestnanosť bola tradične v Prešovskom kraji, najnižšia v Bratislavskom.

Zaujímavé je, že najvyšší medzimesačný nárast nezamestnaných zaznamenal Trnavský kraj (takmer o tisíc) a Nitriansky kraj (takmer 600 uchádzačov), teda kraje, ktoré patria medzi regióny s tradične nižšou nezamestnanosťou.

Podľa hovorkyne Ústredia práce Ivety Dorčákovej ide v úvode roka o bežný jav. „Rezort práce ho od roku 2000 zaznamenal až 21-krát a štyrikrát zaevidoval pokles,“ vysvetlila pre STVR.

Čo skutočne hýbe slovenským trhom práce?

Analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP) upozorňujú, že januárové štatistiky nie sú výsledkom jedného trendu, ale skôr súbojom viacerých vplyvov. Aby sme pochopili realitu, musíme rozlišovať, na ktoré čísla sa pozeráme.

Kým úrady práce pracujú so „surovým“ údajom 4,42 %, analytici používajú aj sezónne očistenú nezamestnanosť. Tá sa ustálila na úrovni 5,5 % – toto číslo je očistené o pravidelné zimné výkyvy a hovorí nám, v akej kondícii by bol trh práce, keby nebola zima a po sviatkoch. Napriek tomuto zdanlivému pokoju nastal v systéme zaujímavý pohyb.

Počet ľudí, ktorí môžu okamžite nastúpiť do práce, totiž skokovo narástol o viac ako 5-tisíc. Nejde však o vlnu prepúšťania. Tento nárast spôsobil najmä dočasný výpadok aktivačných prác – ľudia, ktorí predtým vykonávali menšie obecné služby, sa len technicky presunuli medzi nezamestnaných schopných ihneď pracovať. Ak do štatistiky započítame úplne všetkých v evidencii, teda aj chorých či ľudí na rekvalifikácii, celková miera nezamestnanosti zostáva stabilná na úrovni 6,2 %.

Ešte zaujímavejší je fakt, že v januári 2026 sa do evidencie prihlásilo najmenej „nováčikov“ za posledný rok. Analytici to pripisujú takzvanému „decembrovému finišu“. Od januára tohto roka totiž začala platiť legislatíva, ktorá postupne kráti dávky v nezamestnanosti.

Mnohí sa preto poponáhľali a zaregistrovali sa na úradoch ešte pred koncom starého roka, aby stihli výhodnejšie podmienky. Januárový útlm prítoku nových ľudí je tak len prirodzenou reakciou na tento decembrový nápor.

120-tisíc voľných miest a rekordný počet cudzincov

Paradox je v tom, že napriek rastúcej nezamestnanosti na trhu práce stále chýba pracovná sila. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v januári 2026 k dispozícii takmer 120-tisíc voľných pracovných miest. Najviac ich je v Bratislavskom kraji (vyše 53-tisíc), najmenej v Prešovskom kraji (niečo vyše 2-tisíc). Počet voľných pracovných miest aj počet zamestnaných cudzincov podľa IFP dosahuje historické maximum.

V polovici minulého roka pracovalo na Slovensku takmer 127-tisíc cudzincov a ich počet odvtedy ďalej rástol. Za posledné dva roky sa zvýšil o približne 30-tisíc, pričom nárast bol takmer výlučne z krajín mimo Európskej únie.

Najväčšiu skupinu tvoria Ukrajinci (vyše 48-tisíc), výrazne stúpol aj počet pracovníkov z Indie. Podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša ide prevažne o ľudí s nižším vzdelaním, ktorí obsadzujú manuálne pozície, o ktoré domáci uchádzači nemajú záujem.

Prečo nezamestnaní nepracujú, keď je dostatok práce?

Odpoveď na túto otázku má viacero rovín. Prvou je regionálny nesúlad. Voľné miesta sú sústredené v Bratislavskom a západoslovenských krajoch, zatiaľ čo nezamestnaní žijú prevažne na východe a juhu Slovenska. Okresy Rimavská Sobota, Revúca či Kežmarok dlhodobo vykazujú najvyššiu mieru nezamestnanosti v krajine.

Druhou rovinou je kvalifikačný nesúlad. Väčšina voľných miest sú pozície operátorov strojov a pomocných pracovníkov, teda manuálne pozície. Podľa IFP tieto manuálne pozície tvoria viac ako dve tretiny voľných pracovných miest. Na druhej strane medzi nezamestnanými je nadpriemerne veľa ľudí s nízkym vzdelaním, ale aj takých, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu alebo nechcú za prácou dochádzať či sa sťahovať.

Tretím faktorom je neistota. Analytici IFP konštatujú, že zvýšená neistota spôsobená colnou vojnou v zahraničí aj domácou fiškálnou politikou núti firmy znižovať počet zamestnancov. Šanca nájsť si prácu je podľa IFP najnižšia za posledné tri roky.

Čo bude ďalej

Analytici sa zhodujú, že v najbližších mesiacoch by sa situácia mala stabilizovať. Hovorkyňa Ústredia práce potvrdila, že rovnaký trend zaznamenávajú aj ďalšie európske krajiny. Analytik NBS Michal Doliak však upozorňuje, že bez silnejšej ekonomickej aktivity sa trh práce zásadne nezlepší.

„V najbližších mesiacoch bude počet nezamestnaných zrejme narastať, keďže výraznejšie oživenie ekonomiky zostáva v najbližšom období nepravdepodobné. Rýchlejšie obmedzovanie dávok v nezamestnanosti môže krátkodobo vplývať na evidovaný počet nezamestnaných, no bez silnejšej ekonomickej aktivity sa stav trhu práce nezlepší.“

zdroj: NBS

Dlhodobým problémom zostáva starnutie populácie a postupný úbytok ekonomicky aktívnych ľudí, čo bude nerovnováhu na trhu práce ďalej prehlbovať. Slovensko tak čelí situácii, keď bude súčasne potrebovať viac pracovníkov zo zahraničia aj riešenie nezamestnanosti predovšetkým na strede a východe republiky. 

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality