Štátny podnik prepustí 500 zamestnancov, tvrdí Hlina: „Nie je drevo, nie sú peniaze“

Alojz Hlina opäť prehovoril o situácii v štátnom podniku Lesy SR a jeho nový status na sociálnej sieti vyvolal silnú odozvu. Tvrdí, že v zákulisí sa pripravuje krok, ktorý môže výrazne ovplyvniť chod lesníctva na Slovensku.

V texte opisuje atmosféru napätia, upozorňuje na údajnú krízu a pridáva aj konkrétne tvrdenia o tom, čo sa má udiať v najbližších hodinách.

Ticho pred búrkou v lesoch

Hlina vo svojom statuse začal opisom „zvláštneho pokoja“, ktorý podľa neho panuje medzi lesníkmi aj samotnými slovenskými lesmi. V statuse ďalej opisuje, že toto „zlovestné ticho“ je v kontraste s tým, ako „dlho lykožrút podľa neho devastoval lesy“. 

Ako uvádza, rovnako potichu sú dnes aj pracovníci Lesov SR, ktorí podľa neho len vyčkávajú, čo sa udeje ďalej.

Hlina tvrdí, že sa chystá prepúšťanie

Hlina v statuse tvrdí, že už v pondelok má vedenie Lesov SR predstaviť plán hromadného prepúšťania. Podľa jeho slov má ísť až o 500 zamestnancov. Pýta sa, ako je možné, že podnik, ktorý by mal byť „mimoriadne bohatý“, údajne nemá dostatok financií ani na výplaty.

Podľa informácií, na ktoré upozornil Denník N, mali mať Lesy SR pripravený plán hromadného prepúšťania už v období, keď podnik viedol bývalý riaditeľ Tibor Menyhart, teda ešte pred jeho odchodom v októbri 2025.

Podľa Hlinu sa prirodzene objavujú obavy, či môže byť ohrozený chod podniku a zdravie slovenských lesov. Tvrdí, že strata skúsených lesníkov lesom určite nepomôže.

Vo svojom texte kritizuje, že podľa jeho tvrdení majú v centrále v Banskej Bystrici zostať ľudia „na dohodu“, ktorí podľa neho neprinášajú reálny úžitok. Spomína konkrétne „pána poľovníka Lebockého“ či osoby z futbalového prostredia.

V tejto súvislosti na tlačovej konferencii dnes dodal aj apel. Vyjadril sa, že žiada, aby „nikto nič, čo zaväzuje Lesy SR na dlhú dobu k niečomu, nepodpisoval“, kým sa situácia nevyjasní.

Podľa jeho vyjadrení je v Lesoch SR taká kríza, „aká ešte nebola“, pričom tvrdí, že podnik po voľbách pripadol nitrianskej skupine a výsledkom má byť stav, keď „nie je drevo, nie sú peniaze“. Tento stav označuje za „karpatský managament“.

Reakcia Lesov SR pre Startitup

Vo vyjadrení, ktoré bolo zaslané našej redakcii, LESY Slovenskej republiky, š. p. uviedli, že prijímajú nevyhnutné racionalizačné opatrenia s cieľom zvýšiť efektivitu vnútorných procesov a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť podniku. Súčasťou týchto krokov je aj zníženie počtu pracovných miest, ktoré sa aktuálne dotkne približne 280 zamestnancov na rôznych úrovniach riadenia.

„K rozhodnutiu pristúpiť k úprave organizačnej štruktúry viedla kombinácia viacerých faktorov: postupný návrat ťažby na štandardnú úroveň po spracovaní rozsiahlej kalamity, pripravovaná zonácia národných parkov a rast prevádzkových nákladov,“ dodávajú, pričom podľa vyjadrenia práve nečerpajú a ani nemajú v pláne čerpať úver na mzdové účely. 

Prioritou je naďalej zachovať schopnosť štátneho podniku plniť ekonomické aj spoločenské úlohy – udržiavať zamestnanosť v regiónoch, podporovať drevospracujúci priemysel a zabezpečovať ochranu a obhospodarovanie lesov Slovenskej republiky v prospech celej spoločnosti.

„Rozhodnutie o realizácii personálnych zmien v štátnom podniku LESY SR je výsledkom manažérskeho posúdenia a potreby zabezpečiť trvalo udržateľné hospodárenie a efektívne nakladanie s majetkom štátu,“ píšu.

Tlak na úrad oznamovateľov a výzva lesníkom

V statuse sa Hlina venuje aj otázke, prečo sa podľa neho vláda snaží získať kontrolu nad Úradom na ochranu oznamovateľov. Naznačuje, že to môže súvisieť s plánovaným masívnym prepúšťaním a obavou, že by zamestnanci začali hovoriť o dianí vo vnútri štátnych podnikov.

 „Nechce sa, aby tí, ktorí by o stave štátnych podnikov vedeli veľa povedať, získali ochranu a začali hovoriť.“

Dodáva, že ak by lesníci rozprávali nahlas, a „ak by lesy začali rozprávať“, bolo by podľa neho „veľa plaču a smútku“.

Na konci ľudí vyzval, aby prišli na pripravovanú akciu v Banskej Bystrici. Hlina oznámil, že sa tejto téme bude venovať aj v ďalších dňoch. 

Byt v Stupave predali za 2 600 eur

Alojz Hlina sa v minulosti opakovane vracal k téme Lesov SR a poukazoval na viaceré rozhodnutia, ktoré podľa neho vyvolávali pochybnosti. V septembri upozornil na predaj bytu v centre Stupavy, ktorý mal štátny podnik previesť za neobvykle nízku cenu. Hlina tvrdil, že tento prípad je ďalším príkladom netransparentného hospodárenia, informovali sme v minulosti.

Podľa údajov, ktoré zverejnil opozičný poslanec a člen SaS Alojz Hlina, Lesy SR predali ešte v auguste dvojizbový byt s výmerou 72 m² v centre Stupavy za 2 652,14 eura. Novým majiteľom sa stal Ivan Danček, syn riaditeľa úseku manažmentu majetku a obstarávania v Lesoch SR.

Konečná suma zahŕňala aj podiel na spoločných častiach domu a priľahlých pozemkoch. Základná cena bytu bola stanovená na 2 360,26 eura, čo už reflektovalo 30-percentnú zľavu pre dlhoročného nájomcu podľa §18 zákona č. 182/1993 Z. z. (zľava predstavovala 429,29 eura).

Kupujúci zároveň dostal ešte 10 % zľavu za jednorazové uhradenie celej sumy. Podiel na pozemkoch (parcely KN-C 10/5, 10/2 a 11/1) v pomere 7198/87426 bol predaný za ďalších 291,88 eura.

Zmluva obsahovala aj klauzulu, podľa ktorej by nový majiteľ musel v prípade predaja bytu do desiatich rokov zaplatiť pokutu takmer 530 eur. Podľa dostupných realitných portálov (napr. Nehnuteľnosti.sk) sa ceny rovnako veľkých alebo menších bytov v Stupave pohybujú od 140-tisíc eur vyššie.

Na tlačovej konferencii Hlina vyhlásil: „Ten byt patril Lesom Slovenskej republiky, ergo, ten byt patril štátu, ergo, ten byt patril občanom tejto krajiny.“ Dodal, že predaj za takúto sumu považoval za jednoznačne nevýhodný pre štát.

Opozícia tvrdila, že podnik sprevádzajú kauzy

Prípad podľa opozície nebol ojedinelý. Hlina aj Branislav Gröhling žiadali odvolanie generálneho riaditeľa Tibora Menyharta pre sériu ďalších sporných krokov v Lesoch SR. Hlina kritizoval najmä nákupy nákladných vozidiel Tatra v hodnote približne 500-tisíc eur za kus, o ktorých tvrdil, že ich podnik nepotreboval.

Poslankyňa Veronika Remišová zas upozornila na prenájom štátnej chaty pri Čifároch, ktorú podľa nej využívali osoby spojené s okruhom Norberta Bödöra. Štát mal za prenájom platiť zhruba 3 610 eur ročne bez DPH.

SaS poukazovala aj na firmu Orémusz z Nových Zámkov, ktorá podľa ich tvrdení nakupovala veľké objemy štátneho dreva napriek tomu, že nemala vlastnú výrobu. Podľa Hlinu išlo o návrat k starým praktikám, v ktorých štátne drevo končilo u obchodníkov prepojených na politické štruktúry.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality