Štát po dlhšom čase opäť zverejnil vlastné meranie volebných preferencií a výsledky naznačujú veľmi tesný súboj na čele politickej scény. Podľa údajov, ktoré zverejnil štátny Infostat, by voľby vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 21,1 percenta. Hneď za ním by skončil Smer, ktorý by dosiahol 20,2 percenta.

Rozdiel medzi prvými dvoma stranami je teda len minimálny. Aj preto sa dá hovoriť o tom, že boj o prvé miesto zostáva otvorený. Výsledky štátnej agentúry zároveň potvrdzujú, že práve tieto dve politické sily dnes dominujú slovenskému straníckemu priestoru a od ostatných subjektov si držia citeľný odstup.

Prieskum podľa grafu realizoval Infostat od 9. do 13. marca 2026 na vzorke 1159 respondentov. Opýtaní odpovedali na otázku „Predstavte si, že by sa voľby do NR SR konali už nasledujúcu sobotu. Ktorú stranu alebo hnutie by ste volili?“ 

Hnutie Slovensko výrazne zaostáva

Za azda najväčšie prekvapenie prieskumu sa dá považovať výsledok Hnutia Slovensko Igora Matoviča. Podľa Infostatu by totiž toto opozičné zoskupenie získalo len štyri percentá, čo by na vstup do parlamentu nestačilo. Ide o číslo, ktoré výrazne vybočuje z toho, čo v rovnakom období namerali iné agentúry.

Tie totiž opisujú skôr opačný vývoj. V meraniach AKO, Ipsosu či Focusu sa preferencie Hnutia Slovensko v marci pohybovali približne medzi ôsmimi a takmer deviatimi percentami. Zatiaľ čo súkromné agentúry teda hovoria o raste, štátna agentúra strane dlhodobo pripisuje slabšie výsledky.

Práve tento rozdiel patrí k najdiskutovanejším častiam nového merania. Ukazuje, že aj keď sa štátne dáta v mnohom podobajú výsledkom renomovaných súkromných agentúr, pri niektorých stranách môžu byť rozdiely veľmi výrazné. 

Zatiaľ čo sa agentúry rozchádzajú v číslach, hlbší pohľad na slovenskú politickú scénu odhaľuje niečo oveľa zásadnejšie než len percentá – extrémnu polarizáciu spoločnosti.

Zrealizovali sme vlastné meranie v spolupráci s agentúrou SCIO (27. – 31. marca 2026), v ktorom sme sa pýtali na kľúčovú otázku: S ktorou stranou si Slováci nevedia predstaviť vládnu koalíciu za žiadnych okolností?

Odpovede sú nekompromisné a odhaľujú hlbokú polarizáciu spoločnosti, ktorú analytik Martin Klus trefne opisuje slovami: „Každý, kto nie je s nami, ide proti nám.“ Prieskum do detailov odkrýva nielen celkové nálady, ale preniká hlboko do štruktúry voličských táborov, regiónov, vekových kategórií a vzdelania.

Prekvapením je tretie miesto aj silné KDH

Zaujímavý obraz ponúka aj pohľad na ďalšie priečky. Na treťom mieste by sa podľa Infostatu umiestnilo hnutie Republika so ziskom 9,7 percenta. Len tesne za ním by nasledovalo KDH, ktoré by získalo 9,4 percenta. Rozdiel medzi týmito dvoma stranami je veľmi malý, takže aj súboj o tretiu pozíciu pôsobí mimoriadne vyrovnane.

Práve výsledok KDH patrí medzi najvýraznejšie momenty tohto prieskumu. V porovnaní s meraniami agentúr Focus, Ipsos či AKO ide o citeľne priaznivejší výsledok.

Do parlamentu by sa podľa tohto merania dostali aj Hlas so ziskom 8,3 percenta a SaS so siedmimi percentami. Nad hranicou zvoliteľnosti by skončili aj Demokrati s 5,5 percenta. Výsledky tak ukazujú nielen súboj o prvé miesto, ale aj pomerne tesnú konkurenciu v širšom strede a na pravici politického spektra.

Do parlamentu by sa nedostali všetci

Pod hranicou zvoliteľnosti by podľa tohto prieskumu zostali aj ďalšie subjekty. Maďarská Aliancia by získala 3,8 percenta a SNS 3,3 percenta. Mimo parlamentu by tak ostala aj strana, ktorá je dnes súčasťou vládnej koalície.

Výsledky zároveň naznačujú, že rozloženie síl v Národnej rade by mohlo byť po voľbách pomerne odlišné od súčasného stavu. Niektoré známe strany by sa do nej vôbec nedostali, zatiaľ čo iné by si polepšili alebo by sa pohybovali na hranici rozhodujúcej päťpercentnej podpory.

Čítaj viac z kategórie: Politika