Stretnutie Trumpa a Putina sa uskutoční na bývalej ruskej pôde. Aj symbolika môže byť stratégiou (ANALÝZA)

12. augusta 2025 o 14:40

Summit na Aljaške má silnú symboliku a praktické výhody
Môže otvoriť aj ekonomické a arktické dohody medzi USA a Ruskom

Summit na Aljaške má silnú symboliku a praktické výhody
Môže otvoriť aj ekonomické a arktické dohody medzi USA a Ruskom

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

V piatok 15. 8. sa stretne americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimír Putin na Aljaške. Spojené štáty pozvali ruského prezidenta mimo organizácie Spojených národov prvýkrát od roku 2007.

Miesto ich stretnutia nám pripomína to, načo často zabúdame: hoci sú USA a Rusko na globálnej scéne politicky vzdialené, na geografickej úrovni sú priamo susedia – s rozdielom, že spája ich voda, nie pevnina. Spojené štáty cez Aljašku a Rusko cez Čukotku majú hranicu, ktorá prechádza Beringovým prielivom a situuje ich ako susedov. Najbližšími bodmi sú americký ostrov Little Diomede a ruský ostrov Big Diomede, od seba vzdialené len necelé 3,8 km. Prečo Trump pozval Putina práve sem?

Praktické dôvody

Aljaška je pre oboch prezidentov „na polceste“. Let z Moskvy do Anchorage, najväčšieho mesta Aljašky, trvá zhruba deväť hodín. Dokonca aj pre Trumpa, ktorý cestuje z Washingtonu D.C. lietadlom Air Force One, to nebude o veľa menej ako osem hodín.

Netreba zabúdať, že na Putina je vznesený medzinárodný zatykač. Ruského prezidenta stále hľadá Medzinárodný trestný súd. Obviňuje ho z vojnových zločinov v súvislosti s nútenou deportáciou detí z Ukrajiny do Ruska v marci 2023. Ale ani Rusko, ani predovšetkým USA tento súd neuznávajú. Nie sú tam ani žiadne nepriateľské krajiny, cez ktoré by sa dalo preletieť. Cesta okolo vrcholu zemegule pravdepodobne nenarazí na neočakávané ťažkosti, ktoré by mohli sťažiť cestovanie cez Čierne more do Istanbulu v Turecku.

Symbolika

Rusi Aljašku kolonizovali kvôli obchodu s kožušinami, no správa územia bola nákladná. V roku 1867 Rusko predalo Aljašku Spojeným štátom za 7,2 milióna dolárov (tzv. „Sewardova kúpa“), čo bolo vnímané ako kontroverzné, no strategické kvôli jej polohe.

Ruský osobitný ekonomický vyslanec Kirill Dmitriev, kľúčový partner medzi Kremľom a Trumpovou administratívou, uviedol, že rozhodnutie usporiadať summit na Aljaške má symbolický význam pre americko-ruské partnerstvo. Predstavitelia oboch krajín pripomínajú symbolický význam arktického miesta.

„Zrodená ako Ruská Amerika – pravoslávne korene, pevnosti, obchod s kožušinami – Aljaška odráža tieto väzby a robí z USA arktický národ,“ napísal Dmitriev na X, píše denník Independent.

Aug 15 Putin ?? Trump ?? summit falls on Dormition (Catholics: Assumption)—a day honoring Mary’s peaceful “falling asleep.”

Alaska’s Orthodox Church has Russian roots.

Whatever your belief, the feast points to mercy and reconciliation—choose dialogue, choose peace. ?️ pic.twitter.com/0htaGTwaYe

— Kirill A. Dmitriev (@kadmitriev) August 9, 2025

Trumpovo rozhodnutie hostiť summit Trump–Putin privítal aj republikánsky guvernér Aljašky Mike Dunleavy:„Aljaška je najstrategickejšie miesto na svete. Leží na križovatke Severnej Ameriky a Ázie, s Arktídou na severe a Tichým oceánom na juhu. Len pár míľ ju delí od Ruska, a žiadne iné miesto nezohráva takú dôležitú úlohu v našej národnej obrane, energetickej bezpečnosti a vedúcej pozícii v Arktíde.“ Dodal: „Je preto logické, že sa tu konajú diskusie globálneho významu.“

I welcome the upcoming meeting between President Donald J. Trump and Russia’s President Putin being held here in the great state of Alaska.

Alaska is the most strategic location in the world, sitting at the crossroads of North America and Asia, with the Arctic to our north and…

— Governor Mike Dunleavy (@GovDunleavy) August 8, 2025

Kritika

Profesor a odborník na politiku Ruska na King’s College London Sam Greene v článku The Washington Post kritizoval výber Aljašky a jej symboliku: „Symbolika konania summitu Trump-Putin na Aljaške je hrozná – ako keby sa demonštrovalo, že hranice sa môžu meniť, pôda sa môže kupovať a predávať.“

„Nevadí, že mainstreamová ruská diskusia stále tvrdí, že Aljaška by sa mala vrátiť Rusku.“

Washington Post upozorňuje na kľúčový rozdiel: Cár Alexander II. ponúkol predaj Aljašky. Putin násilím obsadil ukrajinské územie, v roku 2014 nelegálne anektoval Krym a v roku 2022 spustil úplnú inváziu s nelegálnym nárokom na anexiu štyroch ďalších ukrajinských regiónov.

Experti sú v otázke miesta stretnutia rozdelení – niektorí vidia potenciál v ekonomickej spolupráci a ukončení vojny, iní varujú pred rizikami pre Ukrajinu a spojencov či možnou manipuláciou zo strany Putina.

Bývalý kanadský veľvyslanec Jeremy Kinsman varuje, že Putin môže manipulovať Trumpa, a Aljaška ako miesto stretnutia je vnímaná ako „symbolická výhra“ pre Rusko, keďže Putin súhlasil s cestou na „bývalú ruskú pôdu“.

Obídenie Európy a demonštrácia sily

Trumpov výber Aljašky zdôrazňuje jeho zámer rokovať priamo s Putinom bez účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského alebo európskych lídrov. Aljaška umožňuje dialóg „bez tlaku tretích strán“, čím sa eliminuje vplyv Ukrajiny a EÚ, ktoré by mohli narúšať rokovania.

Trump opakovane sľuboval ukončenie vojny na Ukrajine, a Aljaška ako miesto stretnutia signalizuje jeho urgentný prístup k uzavretiu dohody. Podľa Bloombergu sa pravdepodobne pripravuje dohoda, ktorá by potvrdila ruské územné zisky (napr. Donbas, Krym), a Aljaška poskytuje priestor na rokovania bez vonkajšieho tlaku.

Navyše pre Trumpa je stretnutie na Aljaške príležitosťou prezentovať sa ako líder, ktorý prináša „mier“ a šetrí rozpočet USA (napr. znížením podpory Ukrajine). Aljaška, ako republikánsky štát, posilňuje jeho domácu politickú pozíciu. Výberom Aljašky Trump eliminuje potenciálnu kritiku za cestovanie na neutrálne alebo cudzie územie, čo by mohlo byť vnímané ako slabosť. Stretnutie na americkej pôde mu umožňuje kontrolovať naratív.

Arktická agenda

Niektorí experti vidia v stretnutí oveľa širšiu agendu než len Ukrajina. Lídri USA a Ruska a upozorňujú na to, že lídri môžu byť bližšie, než sa zdá. Aljaška je strategicky významná v kontexte Arktídy, kde Rusko aj USA súperia o vplyv a zdroje (napr. Lomonosovov chrbát). Stretnutie na Aljaške môže otvoriť diskusiu o arktických otázkach, vrátane možných kompromisov (napr. obmedzenie čínskeho vplyvu v Arktíde výmenou za iné ústupky).

Na piatkovom summite Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške má byť kľúčovou témou aj arktická spolupráca. Putinov poradca Jurij Ušakov zdôraznil, že v Arktíde sa stretávajú ekonomické záujmy USA a Ruska, pričom potenciál ťažby ropy, plynu a využitia Severnej námornej cesty je obrovský. James Tidmarsh, odborník na medzinárodné právo, v komentári na Spectator zdôrazňuje, že Trump môže ponúknuť lukratívnu obchodnú dohodu, ktorú využije ako páku na politické ústupky – podobne ako pri nedávnej dohode medzi Rwandou a Kongom.

Obnovenie spolupráce by podľa jeho slov nadviazalo na projekt ExxonMobil–Rosnef z roku 2011, pozastavený po sankciách za anexiu Krymu. Arktídna dohoda by mohla priniesť modernizáciu prístavov, LNG terminály a spoločný rozvoj dopravných trás.

Neoficiálne sa podľa neho predpokladá, že Arktída by mohla byť súčasťou širšieho balíka, ktorým by Putin získal akceptovanie svojich územných ziskov na Ukrajine výmenou za ukončenie vojny. Trump by využil závislosť Kyjeva od americkej pomoci na presadenie podmienok, ktoré Ukrajina odmieta.

Predpokladá, že EÚ a Británia by protestovali, ale nemajú dostatočný vplyv. Mimo Západu by dohoda získala pozitívny ohlas, najmä v Číne, Indii či Brazílii. Pre Trumpa by išlo o obchodný triumf, pre Putina o upevnenie pozícií a prístup k americkému kapitálu, zatiaľ čo Ukrajina by bola donútená akceptovať výsledok, ktorý sama neurčila.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie