Štúdia rozbila dlhoročný mýtus: Viera v konšpiračné teórie podľa vedcov nesúvisí so vzdelaním

Rozhodnutie dať sa zaočkovať proti COVID-19 nevychádzalo prioritne z nedostatku informácií či nedostatočných kognitívnych schopností jednotlivcov.

Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej štúdie, ktorú realizovali slovenský vedec Ján Žilinský z Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Technickej univerzity v Mníchove spolu s Yannisom Theocharisom. Výskum zahŕňal viac ako 19 000 respondentov z 19 krajín vrátane Európy, USA a Brazílie.

Vedci zistili, že medzi najvýznamnejšie prediktory odmietania vakcíny patrili konšpiračné myslenie, nízka dôvera vo vládu a inštitúcie a všeobecná nespokojnosť s fungovaním demokracie. „Tými najsilnejšími prediktormi odmietnutia vakcíny boli naopak konšpiračné myslenie a nízka dôvera vo vládu,“ uviedol Žilinský. Vzorce týchto postojov boli naprieč krajinami konzistentné, čo naznačuje univerzálnosť fenoménu.

Sociálne siete ako rizikový faktor

Zistenia zároveň naznačili, že používanie sociálnych sietí ako hlavného zdroja správ v niektorých krajinách zvyšovalo riziko odmietnutia vakcíny. Naopak, sledovanie tradičných médií, ako sú televízia a noviny, bolo spojené s vyššou mierou akceptácie očkovania.

Autori tiež skúmali záujem respondentov o čítanie fact-checkingových správ, ktoré vyvracajú dezinformácie. „Záujem o fakty a ochota čítať si faktické korekcie o aktuálnom dianí sú bezpochyby spoločensky prospešné… no ich vplyv na rozhodovanie o očkovaní bol minimálny,“ doplnil Žilinský.

Podľa štúdie sa preukázal pozitívny efekt záujmu o fakt-checking len v Srbsku, Maďarsku a Spojenom kráľovstve, čo môže byť dôsledkom rôznej mediálnej gramotnosti alebo dôveryhodnosti zdrojov v daných krajinách.

Konšpirácie a dôvera ako oddelené javy

Jedným z najdôležitejších posolstiev štúdie je, že všeobecná nedôvera voči vláde a konšpiračné myslenie treba chápať ako dva rozdielne fenomény. Mnohí respondenti odmietajú očkovanie nie preto, že neveria konkrétnemu politickému lídrovi, ale preto, že veria v existenciu tajných síl, ktoré údajne ovládajú svet. Tento typ myslenia má výrazne antisystémový charakter a je náročný na spoločenské zvládanie.

Výskum ukázal, že podpora dezinformačných naratívov bola obzvlášť vysoká u jednotlivcov, ktorí deklarovali veľmi nízku dôveru voči inštitúciám, bez ohľadu na ich vzdelanie či úroveň záujmu o politiku. „Ak chýba politická a inštitucionálna dôvera, značná časť populácie nemusí byť ochotná prijať ani tie najlepšie vedecké riešenia,“ upozorňuje Žilinský.

Zároveň sa ukázalo, že kognitívne faktory, ako schopnosť kriticky spracovávať informácie, nemali významný vplyv na postoj k vakcinácii. Ako štúdia dokazuje, faktory ako analytické myslenie alebo schopnosť reflektovať svoje názory sú menej dôležité než miera dôvery v demokratické inštitúcie a vládu.

Inými slovami, aj ľudia s vysokými kognitívnymi schopnosťami môžu odmietať vakcíny, ak sú ich politické postoje nedôverčivé alebo konšpiračné.

Budúcnosť verejného zdravia závisí od dôvery

Výskum, publikovaný v prestížnom časopise Humanities & Social Sciences Communications, tak prináša silný apel na dlhodobé budovanie dôvery vo verejné inštitúcie. Autori upozorňujú, že snahy zamerané len na vyvracanie dezinformácií nemusia byť dostatočné.

Záver štúdie je jasný: „Boj proti dezinformáciám je síce dôležitý, no kľúčom k úspechu verejnozdravotných opatrení je dlhodobé budovanie dôvery vo verejné inštitúcie.“ V prostredí demokratických spoločností by preto stratégie zvyšovania zaočkovanosti mali smerovať najmä k podpore dôvery, transparentnosti a občianskeho dialógu.

Na základe získaných údajov štúdia odporúča tvorcom politík, aby sa zamerali nielen na boj proti dezinformáciám, ale aj na posilňovanie legitímnosti a dôveryhodnosti verejných inštitúcií ako predpokladu úspechu akýchkoľvek zdravotných kampaní.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti