Summit EÚ rozdelil Slovensko. Fico odmieta podporu, opozícia hovorí o „zavádzaní verejnosti“

V Bruseli sa 18. decembra stretli lídri členských štátov Európskej únie na zasadnutí Európskej rady. Hlavnou témou rokovaní je pokračujúca pomoc Ukrajine, vrátane návrhov na zabezpečenie finančných zdrojov na jej fungovanie a obranu.

Na programe je aj bezpečnostná situácia v Európe, rozširovanie Únie o krajiny západného Balkánu, migrácia či konkurencieschopnosť EÚ. Summit sa koná v čase, keď sú medzi členskými štátmi výrazné rozdiely v pohľade na ďalší postup voči Rusku.

Fico hovorí o rozporuplnom summite

Slovenský premiér Robert Fico (Smer – SD) po príchode do Bruselu summit označil za „náročný a rozporuplný“. Uviedol, že Slovensko nebude podporovať mechanizmy, ktoré by podľa neho smerovali k financovaniu vojenských výdavkov Ukrajiny, píše TASR. Fico opakovane zdôrazňuje, že vojenská podpora konflikt podľa neho predlžuje.

Zároveň deklaruje, že Slovensko je pripravené podporovať Ukrajinu humanitárne a podieľať sa na jej rekonštrukcii formou bilaterálnej spolupráce.

Robert Fico sa na summite vyjadril aj k rozširovaniu Európskej únie. Podporu deklaroval najmä pre krajiny západného Balkánu, vrátane Srbska. Zároveň však upozornil, že proces vstupu musí byť viazaný na splnenie ďalších podmienok zo strany kandidátskych krajín. Rozširovanie Únie označil za politicky citlivú tému, pri ktorej by EÚ mala postupovať jednotne.

Korčok spochybňuje vládnu interpretáciu

Na vyjadrenia premiéra reagovalo Progresívne Slovensko. Ivan Korčok (Progresívne Slovensko) na tlačovej konferencii vo štvrtok (18.12.) povedal, že vláda podľa neho zavádza verejnosť, keď tvrdí, že sa na summite rozhoduje o „financovaní vojny“.

Podľa Korčoka ide o hľadanie spôsobov, ako zabezpečiť, aby Ukrajina mala prostriedky na svoju obranu. Tvrdí, že Slovensko a Maďarsko zároveň pokračujú v platbách za ruské energie, čo podľa neho nepriamo prispieva k financovaniu ruskej vojny.

Ivan Korčok upozorňuje, že prípadná kapitulácia Ukrajiny by nebola len zahraničnopolitickou otázkou, ale mala by priame dôsledky pre Slovensko. Podľa neho by sa Rusko dostalo až na východnú hranicu krajiny, čo by zásadne zmenilo bezpečnostné prostredie v regióne.

Tvrdí, že Slovensko by v takom prípade muselo výrazne zvýšiť výdavky na obranu, pričom hovorí o násobnom raste oproti súčasnému stavu. Zároveň upozorňuje na ekonomické dopady – oslabenie investičnej dôvery, presun alebo odchod zahraničných investorov a spomalenie hospodárskeho rastu. Korčok dodáva, že najviac by to pocítili východné regióny Slovenska, ktoré by podľa neho prišli o potenciálne príležitosti spojené s budúcim členstvom Ukrajiny v Európskej únii.

Matovič prehovoril o pití v parlamente: Pozeráme sa na poslancov, ktorí ledva trafia na tlačítka

Jurík kritizuje postup premiéra

Beáta Jurík (Progresívne Slovensko) kritizuje spôsob, akým premiér odišiel na summit Európskej rady. Hovorí, že na výbore pre európske záležitosti nepredstavil konkrétny mandát, s ktorým má Slovensko v Bruseli vystupovať, hoci ide o jeho ústavnú povinnosť.

Podľa Jurík vláda dlhodobo oslabuje parlamentnú kontrolu a znižuje význam diskusie o zahraničnej politike. Zároveň upozorňuje, že rétorika premiéra voči Európskej únii je podľa nej čoraz konfrontačnejšia, čo môže Slovensko dostať do izolácie. Politička dodáva, že konfliktný prístup voči EÚ môže mať reálne následky na ekonomiku, keďže veľká časť verejných projektov na Slovensku je financovaná z európskych zdrojov.

Summit v Bruseli znovu ukazuje rozdielne predstavy o tom, akým smerom by sa mala slovenská zahraničná politika uberať. Kým vláda zdôrazňuje potrebu mieru a odmieta vojenské financovanie, opozícia varuje pred bezpečnostnými a ekonomickými rizikami. Diskusia o pomoci Ukrajine sa tak stáva nielen témou európskych rokovaní, ale aj vnútropolitickým sporom o postavenie Slovenska v Európskej únii.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality