Švédsko potichu otvára dvere spoločnej mene. Z ekonomiky je dnes otázka bezpečnosti

Švédsko a euro, táto téma bola ešte nedávno považovaná odborníkmi za uzatvorenú. Úvahy o vstupe do eurozóny zneli ako politická fantázia. Dnes sa však táto téma presúva z okraja diskusie do samotného centra švédskej politickej debaty. Geopolitické otrasy, vojna na Ukrajine, nestabilná politika Spojených štátov a oslabenie švédskej koruny vytvorili prostredie, v ktorom sa euro začína prezentovať nie ako ekonomický projekt, ale ako bezpečnostný a politický štít.

Švédska koruna za poslednú dekádu stratila voči euru viac ako 20 percent svojej hodnoty. Hoci v posledných mesiacoch časť strát vymazala, zraniteľnosť malej otvorenej ekonomiky zostáva vysoká, píše Politico. 

Švédsko začína meniť svoj postoj

Obavy z prudkej devalvácie meny v prípade eskalácie konfliktu v Pobaltí či globálnej finančnej turbulencie sa stali hlavným argumentom stúpencov eura. Podľa nich by spoločná mena eliminovala kurzové riziko, znížila náklady na financovanie a poskytla bezpečnosť spočívajúcu primárne v počte krajín, ktoré ho využívajú. 

Sweden’s Finance Minister wants to open an inquiry into whether the country should adopt the Euro 💶🇪🇺 pic.twitter.com/uTocPZfLJs

— Léon Chaland 🇪🇺 (@LeonChaland) January 27, 2026

Tento argument čoraz častejšie zaznieva aj z úst vládnych predstaviteľov. Ministerka financií Elisabeth Svantesson avizovala vznik novej expertnej komisie, ktorá má preskúmať praktické kroky vstupu do eurozóny. Ide o typicky švédsky prístup – veľké politické zmeny sa neoznamujú priamo, ale pripravujú sa postupnými technickými krokmi. Skutočnosť, že päť z ôsmich parlamentných strán je dnes v rôznej miere naklonených euru, naznačuje, že téma sa stane súčasťou predvolebnej kampane pred septembrovými voľbami, pripomína The European Conservative.

Zásadný odpor však pretrváva. Najmä Švédski demokrati považujú korunu za symbol národnej suverenity a varujú pred bližším ekonomickým spojením s krajinami eurozóny, ktoré majú verejný dlh presahujúci 100 percent HDP. Ich argumentácia sa opiera o širšiu kritiku samotného fungovania eurozóny. Podľa nej ide o systém s hlbokými štrukturálnymi chybami, ktorý dlhodobo produkuje nízky rast, slabú produktivitu a závislosť od monetárnych zásahov Európskej centrálnej banky, pripomína zdroj. 

Kritika tohto zámeru pretrváva

Kritici poukazujú aj na to, že najnovšia rozsiahla proeurová štúdia vznikla pod hlavičkou výrazne prointegračnej nadácie. Problém je, že sa vyhýba jadru problému, a teda absencii fiškálnej únie. Kritika smeruje k rozdielnej konkurencieschopnosti členských štátov a opakovaným dlhovým krízam. Strata vlastnej menovej politiky by podľa nich pripravila Švédsko o dôležitý stabilizačný nástroj. Práve ten mu počas minulých kríz umožnil pružnejšie reagovať ako krajinám eurozóny.

Ukrajina môže pomocou AI zmeniť priebeh vojny. Chystá zbraň, na ktorú Rusko nie je pripravené

Zaujímavým posunom v debate je čoraz častejšie prepojenie eura s bezpečnostnou politikou, pripomína The Local Sweden. Niektorí liberálni politici otvorene tvrdia, že prijatie eura je otázkou lojality k Európe a súčasťou širšieho geopolitického ukotvenia. Podobne ako vstup do NATO. Tento rámec však posúva ekonomické rozhodnutie do roviny identity a strachu, kde racionálna diskusia o nákladoch a prínosoch ustupuje politickej symbolike.

Prieskumy verejnej mienky zatiaľ ukazujú opatrnosť. Len necelých 40 percent Švédov sa domnieva, že krajina je pripravená na euro, hoci podpora pomaly rastie. Dejiny však naznačujú, že verejná mienka sa môže rýchlo zmeniť pod tlakom krízových udalostí.

Otázka teda neznie, či sa debata o eure otvorí – to sa už stalo. Skutočná dilema spočíva v tom, či Švédsko prijme euro ako poistku proti neistote, alebo či sa vzdá funkčného ekonomického nástroja výmenou za politický pocit bezpečia. Rozhodnutie, ktoré sa dnes pripravuje potichu, bude mať dôsledky na celé desaťročia.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie