Tajné nahrávky odhaľujú, ako Trumpov vyslanec radil Kremľu: „Viem, čo bude potrebné na dosiahnutie dohody“

Nové prepisy nahrávok zverejnené agentúrou Bloomberg odhaľujú, ako americký prezidentský emisár Steve Witkoff počas telefonátu 14. októbra radil hlavnému zahraničnopolitickému poradcovi Kremľa Jurijovi Ušakovovi, ako otvoriť tému mierového plánu pre Ukrajinu priamo pri komunikácii s Donaldom Trumpom.

Telefonát podľa Bloombergu trval niečo vyše piatich minút a Witkoff v ňom vysvetľoval, že je možné zopakovať postup použitý pri dohode o Gaze. „Dali sme dokopy 20-bodový Trumpov plán, bolo to dvadsať bodov pre mier a myslím si, že možno urobíme to isté aj s vami,“ povedal.

Išlo o prvý konkrétny náhľad do formovania 28-bodového amerického návrhu, na ktorý neskôr Washington tlačil, aby ho Ukrajina prijala. Witkoff zároveň odporučil, aby Putin telefonoval Trumpovi ešte pred návštevou Volodymyra Zelenského v Bielom dome.

Doslova uviedol: „Zelenskyj prichádza v piatok do Bieleho domu. Pôjdem tam, pretože tam chcú mať aj mňa, ale myslím si, že ak je to možné, mali by sme mať hovor s vaším šéfom ešte pred tým piatkovým stretnutím.“

Trump sa k telefonátu vyjadril, že o ňom nevedel detailne, no podľa neho išlo o „štandardné vyjednávanie“. Vysvetlil to slovami: „Musí to predať Ukrajine. Predá Ukrajinu Rusku. Takto koná človek, ktorý robí dohody.“

Ako vznikala línia ústupkov a čo z nej vyplýva?

Denník Guardian upozorňuje na jadro telefonátu, v ktorom Witkoff definoval požiadavky potrebné na mierovú dohodu. Podľa Bloombergu povedal: „Medzi nami, viem, čo bude potrebné na dosiahnutie mierovej dohody: Doneck a možno aj nejaká výmena územia.“ Zároveň Ušakova nabádal, aby komunikoval optimisticky a označil Trumpa ako „skutočného muža mieru“.

Podľa Guardianu aj Bloombergu sa práve v týchto rozhovoroch začala rodiť architektúra návrhu, ktorý počítal s tým, že Ukrajina by musela stiahnuť svoje jednotky z častí Donbasu a akceptovať demilitarizovanú zónu uznanú ako ruskú. Zahrnuté bolo aj faktické uznanie ruských nárokov na Krym, Doneck a Luhansk a zmrazenie línie v Chersone a Záporoží.

Putin následne vyhlásil, že americký plán môže slúžiť ako „základ konečného mierového urovnania“, aj keď priznal, že ho s Washingtonom detailne nepreberal.

Tlak na Ukrajinu a meniaca sa Trumpova rétorika

Ako uvádza Bloomberg, Washington výrazne tlačil na Kyjiv, aby návrh prijal. Americké úrady dokonca podľa agentúry varovali, že ak Zelenskyj odmietne, USA môžu obmedziť spravodajskú podporu. Postup sa zmiernil až po rokovaniach so šéfom diplomacie Marcom Rubiom.

Zároveň sa menila aj Trumpova osobná rovina komunikácie s Moskvou. V deň Witkoffovho telefonátu odkázal Kremľu, že nerozumie pokračovaniu vojny: „Nechápem, prečo v tej vojne pokračuje. Jednoducho ju nechce ukončiť. A myslím si, že to ho necháva vyzerať veľmi zle.“ O dva dni neskôr telefonoval s Putinom vyše dvoch hodín a rozhovor označil za „produktívny“.

Guardian pripomína, že Ušakov po úniku nahrávky potvrdil jej autentickosť a naznačil, že Witkoff má prísť do Moskvy na ďalšie rokovania.

Putinovi poradcovia riešili taktiku. Návrh zostáva nejasný

Koncom októbra sa Witkoff stretol v Miami so starším Putinovým poradcom Kirillom Dmitrijevom. Ako opisuje Bloomberg, následné hovory medzi Dmitrijevom a Ušakovom ukázali, že ruská strana zvažovala, do akej miery má „požadovať maximum“. Dmitrijev veril, že aj keby USA neprijali ruskú verziu úplne, preberú jej väčšinu.

Stále však nie je jasné, ktoré konkrétne ruské návrhy boli Američanom odovzdané a ako veľmi ovplyvnili finálny 28-bodový plán. Witkoff však počas prvého telefonátu ubezpečoval Ušakova o prezidentovej dôvere: „Prezident mi dá veľa priestoru a voľnosti, aby som tú dohodu dosiahol.“

Nahrávky tak po prvý raz odhaľujú neuveriteľný detailný pohľad do toho, ako vznikal návrh, ktorý Washington pôvodne tlačil ako základ ukončenia vojny na Ukrajine.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie