Tajomstvo lesa, ktoré lieči rany: Vedci odhalili živé huby, ktoré sa samé opravujú a chránia telo
- Huby môžu tvoje rany liečiť inak
- Tieto obväzy sa dokážu samé regenerovať
- Prečo je táto metóda taká výnimočná
- Huby môžu tvoje rany liečiť inak
- Tieto obväzy sa dokážu samé regenerovať
- Prečo je táto metóda taká výnimočná
Počul si už o tom, že huby dokážu vyliečiť tvoje rany? Možno to znie ako sci-fi, no vedci tvrdia, že práve mycélium – vláknitá podzemná sieť, ktorou huby prerastajú pôdu – by sa mohlo stať základom nového typu liečivých obväzov. Na rozdiel od klasických náplastí, ktoré ranu len zakryjú, by takéto „živé obväzy“ s hubovým pôvodom aktívne podporovali hojenie tkaniva, udržiavali ideálnu vlhkosť a dokonca by sa vedeli prispôsobovať prostrediu.
Humus a živé huby na hojenie rán
V posledných rokoch sa vedecké tímy obracajú k prírode a hľadajú materiály, ktoré môžu nahradiť umelé polyméry a zároveň integrovať samoregeneračné vlastnosti, biokompatibilitu a udržateľnosť. Jedným z najsľubnejších smerov je používanie húb. Konkrétne využívajú ich vláknité siete (mycélia) pri výrobe obväzov, ktoré môžu podporovať hojenie rán namiesto klasických, inertných materiálov.
Nedávny článok na ScienceAlert uvádza, že výskumníci z University of Utah skúmajú kmeň Marquandomyces marquandii, ktorý pri kultivácii v kvapalnom prostredí vytvára tzv. živý hydrogél – mycélium s viacerými štruktúrami pórov, schopné zadržať vodu až do 83 % svojho objemu.
Tento materiál sa vyznačuje viacerými vrstvami s rozdielnou pórovitosťou – vrchná vrstva má nižšiu pórovitosť, nižšie vrstvy sú priestrannejšie. Mycélium húb sa skladá prevažne z chitínu- príbuzný materiálom používaným v biomedicíne.
Ukázalo sa, že tento živý materiál dokáže tvoriť pružné a vlhké štruktúry, ktoré zároveň zachovávajú mechanickú stabilitu. Výskumníci navrhujú, že tieto vlastnosti je možné prispôsobiť — meniť rýchlosť rastu, prívod kyslíka, teplotu či živiny — aby sa dosiahla optimálna mikroštruktúra pre hojenie kože alebo mäkkých tkanív.

Obväz sa dokáže regenerovať sám
Hubové materiály prinášajú do medicíny nové možnosti, ktoré bežné syntetické obväzy nedokážu ponúknuť. Sú biokompatibilné a prirodzené – telo ich dobre znáša a látky ako chitín sa v biomedicíne využívajú už roky. Pravdepodobnosť toxických účinkov je pritom veľmi nízka, pretože druh Marquandomyces marquandii neprodukuje žiadne známe škodlivé látky.
Ako upozorňuje Springer Nature, práve táto biologická neškodnosť robí z húb atraktívny základ pre budúce medicínske materiály. Majú schopnosť zadržať vodu a udržiavať vlhké prostredie- ideálne pre hojenie rán. Rana nevysychá, no zároveň sa v nej nehromadí prebytočná tekutina.
Mikroštruktúra mycélia sa dá cielene prispôsobiť. Vedci dokážu ovplyvňovať jeho rast, meniť množstvo živín, kyslíka či teplotu a vytvoriť tak obväz s presne určenou pórovitosťou a pevnosťou.
Najzaujímavejšia je však jeho „živá“ schopnosť regenerácie – ak huba zostane aktívna, reaguje na vlhkosť, teplotu a drobné poškodenia. Takýto obväz by sa mohol čiastočne opravovať sám a dynamicky prispôsobovať stavu rany, čo otvára dvere k novej ére biologicky inteligentnej liečby.
Na huby si však musíme dať pozor
Aj keď huby otvárajú fascinujúce možnosti v liečbe rán, vedci upozorňujú, že cesta k reálnemu využitiu v medicíne bude ešte dlhá. Najprv musíme vyriešiť otázku biologickej bezpečnosti. Hoci druh Marquandomyces marquandii nie je považovaný za patogén, u citlivejších ľudí môže vyvolať alergické reakcie.
Predklinické testy na zvieratách budú preto kľúčové, aby sa vylúčili riziká pred zavedením takýchto obväzov do praxe. Ďalšou výzvou je kontrola rastu a prevencia infekcie. Živý materiál môže byť náchylný na kontamináciu baktériami či plesňami – najmä ak sa obväz poškodí alebo nie je dokonale sterilný.
Otáznik visí aj nad stabilitou v prostredí tela, nakoľko rana obsahuje imunitné bunky, enzýmy a mení svoje pH, čo môže viesť k rýchlejšiemu rozkladu materiálu. A napokon, kým sa hubové obväzy dostanú do nemocníc, bude potrebné prejsť dlhým procesom regulačných a klinických skúšok. Tie overia ich sterilizáciu, trvácnosť, integráciu s ľudským tkanivom aj celkovú bezpečnosť.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Science Alert, Springer Nature