Tajomstvo lesa, ktoré lieči rany: Vedci odhalili živé huby, ktoré sa samé opravujú a chránia telo

  • Huby môžu tvoje rany liečiť inak
  • Tieto obväzy sa dokážu samé regenerovať
  • Prečo je táto metóda taká výnimočná
žena a huba
  • Huby môžu tvoje rany liečiť inak
  • Tieto obväzy sa dokážu samé regenerovať
  • Prečo je táto metóda taká výnimočná
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Počul si už o tom, že huby dokážu vyliečiť tvoje rany? Možno to znie ako sci-fi, no vedci tvrdia, že práve mycélium – vláknitá podzemná sieť, ktorou huby prerastajú pôdu – by sa mohlo stať základom nového typu liečivých obväzov. Na rozdiel od klasických náplastí, ktoré ranu len zakryjú, by takéto „živé obväzy“ s hubovým pôvodom aktívne podporovali hojenie tkaniva, udržiavali ideálnu vlhkosť a dokonca by sa vedeli prispôsobovať prostrediu.

Humus a živé huby na hojenie rán

V posledných rokoch sa vedecké tímy obracajú k prírode a hľadajú materiály, ktoré môžu nahradiť umelé polyméry a zároveň integrovať samoregeneračné vlastnosti, biokompatibilitu a udržateľnosť. Jedným z najsľubnejších smerov je používanie húb. Konkrétne využívajú ich vláknité siete (mycélia) pri výrobe obväzov, ktoré môžu podporovať hojenie rán namiesto klasických, inertných materiálov.

Nedávny článok na ScienceAlert uvádza, že výskumníci z University of Utah skúmajú kmeň Marquandomyces marquandii, ktorý pri kultivácii v kvapalnom prostredí vytvára tzv. živý hydrogél – mycélium s viacerými štruktúrami pórov, schopné zadržať vodu až do 83 % svojho objemu.

Tento materiál sa vyznačuje viacerými vrstvami s rozdielnou pórovitosťou – vrchná vrstva má nižšiu pórovitosť, nižšie vrstvy sú priestrannejšie. Mycélium húb sa skladá prevažne z chitínu- príbuzný materiálom používaným v biomedicíne.

Ukázalo sa, že tento živý materiál dokáže tvoriť pružné a vlhké štruktúry, ktoré zároveň zachovávajú mechanickú stabilitu. Výskumníci navrhujú, že tieto vlastnosti je možné prispôsobiť — meniť rýchlosť rastu, prívod kyslíka, teplotu či živiny — aby sa dosiahla optimálna mikroštruktúra pre hojenie kože alebo mäkkých tkanív.

Huby a vedkyne pri práci.
zdroj: Freepik/@pvproductions, Freepik/@freepik

Obväz sa dokáže regenerovať sám

Hubové materiály prinášajú do medicíny nové možnosti, ktoré bežné syntetické obväzy nedokážu ponúknuť. Sú biokompatibilné a prirodzené – telo ich dobre znáša a látky ako chitín sa v biomedicíne využívajú už roky. Pravdepodobnosť toxických účinkov je pritom veľmi nízka, pretože druh Marquandomyces marquandii neprodukuje žiadne známe škodlivé látky.

Ako upozorňuje Springer Nature, práve táto biologická neškodnosť robí z húb atraktívny základ pre budúce medicínske materiály. Majú schopnosť zadržať vodu a udržiavať vlhké prostredie- ideálne pre hojenie rán. Rana nevysychá, no zároveň sa v nej nehromadí prebytočná tekutina.

Mikroštruktúra mycélia sa dá cielene prispôsobiť. Vedci dokážu ovplyvňovať jeho rast, meniť množstvo živín, kyslíka či teplotu a vytvoriť tak obväz s presne určenou pórovitosťou a pevnosťou.

Najzaujímavejšia je však jeho „živá“ schopnosť regenerácie – ak huba zostane aktívna, reaguje na vlhkosť, teplotu a drobné poškodenia. Takýto obväz by sa mohol čiastočne opravovať sám a dynamicky prispôsobovať stavu rany, čo otvára dvere k novej ére biologicky inteligentnej liečby.

Na huby si však musíme dať pozor

Aj keď huby otvárajú fascinujúce možnosti v liečbe rán, vedci upozorňujú, že cesta k reálnemu využitiu v medicíne bude ešte dlhá. Najprv musíme vyriešiť otázku biologickej bezpečnosti. Hoci druh Marquandomyces marquandii nie je považovaný za patogén, u citlivejších ľudí môže vyvolať alergické reakcie.

Predklinické testy na zvieratách budú preto kľúčové, aby sa vylúčili riziká pred zavedením takýchto obväzov do praxe. Ďalšou výzvou je kontrola rastu a prevencia infekcie. Živý materiál môže byť náchylný na kontamináciu baktériami či plesňami – najmä ak sa obväz poškodí alebo nie je dokonale sterilný.

Otáznik visí aj nad stabilitou v prostredí tela, nakoľko rana obsahuje imunitné bunky, enzýmy a mení svoje pH, čo môže viesť k rýchlejšiemu rozkladu materiálu. A napokon, kým sa hubové obväzy dostanú do nemocníc, bude potrebné prejsť dlhým procesom regulačných a klinických skúšok. Tie overia ich sterilizáciu, trvácnosť, integráciu s ľudským tkanivom aj celkovú bezpečnosť.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: Science Alert, Springer Nature

Najnovšie videá

Trendové videá