Tajomstvo ľudí, ktorí sa bežne dožívajú stovky: Takto vyzerá jedálniček v slávnych Modrých zónach

Existujú miesta, kde ľudia oslavujú svoje 90. či 100. narodeniny v obdivuhodnej kondícii a bez typických civilizačných chorôb. Ako informoval web aol.com, tieto oblasti, známe ako „Modré zóny“, sa neriadia žiadnymi módnymi výstrelkami, ale ich stravovanie je hlboko zakorenené v rutine a prírodných cykloch.

Ak chceš vedieť, kde na svete nájdeš najviac vitálnych seniorov a čo presne tvorí základ ich stravy, prečítaj si nasledujúce riadky.

Stredomorské a ázijské piliere vitality

Na gréckom ostrove Ikaria v Egejskom mori domáci nedajú dopustiť na bylinkové čaje a veľké množstvo strukovín. Ich jedálniček pripomína klasickú stredomorskú stravu, no v porovnaní s ňou konzumujú oveľa menej mliečnych výrobkov a spracovaných obilnín, pričom sa spoliehajú na šošovicu, kozie mlieko, olivový olej a poctivý kváskový chlieb.

Ak by si sa pozrel do Japonska na Okinavu, zistíš, že tamojšej histórii kraľujú sladké zemiaky, ktoré sú v kuchyni dôležitejšie než ryža. Okinavčania si doprajú aj kurkumu či tofu a držia sa pravidla „hara hachi bu“, čo znamená, že s jedlom prestanú v momente, keď sa cítia sýti na 80 %. Dôležitý nie je len obsah taniera, ale aj pomalé tempo, akým svoje rastlinné pokrmy konzumujú.

zdroj: Freepik

V talianskej provincii Ogliastra na Sardínii, kde žije najvyššia koncentrácia mužov-storočníkov na svete, zasa kraľuje ovčí syr a kváskové pečivo. Mäso si tu doprajú len výnimočne, zväčša počas sviatkov, a fyzická práca ako farmárčenie ich sprevádza aj hlboko v dôchodkovom veku.

Podobne je na tom región Cilento, ktorý sa stal inšpiráciou pre svetoznámu stredomorskú stravu vďaka receptom s artičokmi, ančovičkami a divokými bylinkami, ktoré sa za celé desaťročia takmer nezmenili.

Rastlinná sila v Amerike a Európe

Možno ťa prekvapí, že jedna z týchto zón sa nachádza aj v Kalifornii. V Loma Linda žije komunita adventistov siedmeho dňa, ktorí sa vyhýbajú mäsu aj kofeínu. Ich kultúra je postavená na viere a strave zloženej z ovocia, celozrnných obilnín, orechov a zeleniny.

Ak sa presunieme späť do Európy, juhotalianske Puglie síce nie je oficiálne v hlavnej päťke, no v dlhovekosti stále vyniká. Miestni spotrebujú litre olivového oleja a kým červené mäso jedia zriedka, morské plody a strukoviny sú na ich stole bežné.

Na kostarickom polostrove Nicoya zasa obyvatelia stavili na jednoduchosť v podobe čiernej fazule a kukuričných tortíl. Ich tradičné raňajky, gallo pinto, sú zmesou ryže a fazule s cibuľou a bylinkami, čo im dodáva energiu na prácu vonku pod slnkom.

zdroj: Freepik

Podobný dôraz na lokálne zdroje nájdeš aj na ostrove Symi, kde starší ľudia jedia sušené figy a grilované sardinky, pričom sa všade presúvajú pešo a nejedia z nudy, ale len vtedy, keď pociťujú skutočný hlad.

Tradičné rituály a horská strava

V horských dedinách ostrova Ikaria by si na stole našiel najmä divokú zeleň, púpavu, pór a miestny med. Jedlá pripravujú nad ohňom, jedia ich neskoro večer, no nezabúdajú ani na poobedňajší spánok a silné komunitné putá.

V sardínskom vnútrozemí, konkrétne v Barbagii, zasa dominujú sýte polievky, kozí jogurt a bôb. Drsný terén vyžaduje každodennú chôdzu, čo v kombinácii so spoločným stolovaním a smiechom s priateľmi tvorí ich tajný recept na dlhý život. Všetky tieto komunity ti ukazujú, že dlhovekosť nie je o drahých doplnkoch, ale o návrate k poctivej a jednoduchej strave.

Život bez naháňania zdravia

Samotné potraviny nie sú jediným kľúčom k úspechu. Spôsob, akým ľudia v Modrých zónach stolujú a kedy doprajú telu odpočinok, je rovnako podstatný ako to, čo majú na tanieri. O týchto súvislostiach sme ťa už v minulosti informovali.

Zaujímavosťou je, že ľudia dožívajúci sa stovky nemajú ráno v pláne optimalizovať svoje biometrické údaje. Jednoducho vstanú a riadia sa prirodzeným rytmom dňa. Svetoznámy expert Dan Buettner tvrdí, že dlhovekosť je vedľajším produktom správne nastaveného života, nie cieľom, ktorý treba úzkostlivo naháňať.

V týchto komunitách sa nikto nesnaží držať drastické diéty, no prirodzene tam funguje niečo, čo moderná veda nazýva „prerušovaný pôst“. Základom je aspoň dvanásťhodinová pauza bez jedla, ktorá umožní telu regenerovať trávenie a stabilizovať hladinu inzulínu v súlade s tvojimi vnútornými hodinami.

Energia zo správnych raňajok

Moderný výskum v oblasti chronovýživy potvrdzuje, že tvoj metabolizmus spracúva potravu najlepšie v prvej polovici dňa. Preto by tvoje raňajky nemali byť sladkým dezertom, ale výživným štartom.

V Kostarike je to avokádo a fazuľa, na Ikarii olivový olej a kvalitný syr. Takéto jedlá bohaté na vlákninu a rastlinné bielkoviny zabraňujú výkyvom energie a znižujú riziko srdcových ochorení.

Buettner odhaduje, že ak by si prešiel na tento model stravovania postavený na strukovinách a zelenine, môžeš si život predĺžiť až o desať rokov, najmä ak s touto zmenou začneš v strednom veku.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti