ODBORNÍK: Ak máš tieto peniaze na účte, môžeš mať problém

Mnohí ľudia dostanú výplatu, uložia ju na bežný účet a viac sa nad tým nezamýšľajú. Peniaze tam ticho ležia – no práve to môže byť najväčšia chyba, tvrdia odborníci, na ktorých sa odvoláva web Metro. Nové údaje ukazujú, že nečinnosť pri správe peňazí nás môže stáť stovky eur ročne, hoci si to často ani neuvedomujeme.

Peniaze, ktoré stoja, strácajú hodnotu

Metro upozorňuje, že v Spojenom kráľovstve dnes približne 6,4 milióna bežných účtov obsahuje viac než 10 000 libier (11 425 eur), ktoré nezarábajú vôbec nič. A hoci sa mnohí domnievajú, že problém sa týka len vyšších súm, experti tvrdia pravý opak. Už zostatok presahujúci tisíc libier znamená, že človek sa dobrovoľne pripravuje o peniaze.

Štatistiky ukazujú, že len 0,04 % bežných účtov dokáže poraziť infláciu, keďže ponúkajú úrok nad štyri percentá. Väčšina účtov neponúka žiadne zhodnotenie, takže reálna hodnota úspor klesá.

Derek Sprawling, šéf oddelenia financií v spoločnosti Spring, ktorá za týmito dátami stojí, hovorí pre Metro jasne: „Bežný účet by mal slúžiť na každodenné výdavky, nie na dlhodobé ukladanie peňazí.“

Dodáva obrazné prirovnanie: „Predstavte si svoj bežný účet ako digitálnu peňaženku – je určená na pohodlie, nie na skladovanie. Neniesli by ste 2 500 libier v hotovosti do supermarketu, tak prečo ich nechávate nečinne ležať na účte?“

Podľa neho je optimálne udržiavať na účte medzi 500 a 1 000 librami (570-1140 eur), čo stačí na bežné platby a nečakané výdavky. Všetko navyše by podľa Sprawlinga malo smerovať tam, kde peniaze pracujú.

Inflácia potichu „odkrajuje“ stovky ročne

Aby bolo jasné, čo znamená nechávať hotovosť na bežnom účte bez úroku, Sprawling uvádza konkrétny príklad. Aktuálna inflácia vo Veľkej Británii je 3,8 %, čo znamená, že suma 10 000 libier (1140 eur) uložená na neúročenom účte stratí za rok približne 380 libier(435eur).

„To je skrytá cena nečinnosti. Ak vaše peniaze nezarábajú aspoň toľko, koľko je inflácia, ich hodnota sa znižuje,“ vysvetľuje. Zároveň odporúča pravidelne porovnávať ponuky bánk a hľadať účty, ktoré lepšie chránia kúpnu silu peňazí – no pri výbere nezabudnúť ani na vlastné potreby, napríklad rýchly prístup k úsporám.

Pri tom upozorňuje, že výraz „easy access“ nemusí byť vždy zárukou, že peniaze dostanete okamžite, preto je dôležité čítať podmienky.

Ako si vybrať účet, ktorý sa oplatí

Metro pripomína, že hoci bežné účty zriedkavo ponúkajú zaujímavý úrok, môžu lákať inými výhodami. Môže ísť o uvítacie bonusy, výhodné prečerpanie, cestovné poistenie alebo zľavy na služby.

Pri sporení je podľa expertov dôležité zorientovať sa v širokej ponuke – dostupné sú účty, ktoré umožňujú voľné vklady a výbery, aj tie, ktoré ponúkajú vyššie úroky výmenou za obmedzenia.

Sprawling odporúča jednoduchý rutinný krok: týždennú kontrolu zostatku. „Týždenné plánovanie výdavkov mnohým ľuďom pomáha udržať prehľad a zabraňuje zbytočnému míňaniu,“ vysvetľuje. Pravidelné dopĺňanie účtu podľa potrieb zároveň zabráni tomu, aby na ňom zostávali veľké sumy, ktoré podliehajú inflácii.

Kľúčom je podľa neho zámernosť a disciplína: vedieť, koľko peňazí potrebujete mať po ruke, a zvyšok presúvať tam, kde sa zhodnocuje. Tak sa z bežného účtu nestane „čierna diera“, ale praktická digitálna peňaženka, ktorá slúži svojmu účelu.

Rezervy, ktoré často nevidíme

Finančná situácia mladých ľudí je často opisovaná ako chaotická a neudržateľná, no prieskumy ukazujú oveľa nuansovanejší obraz. Napriek rastúcim cenám a dlhom sa generácia Z snaží budovať finančnú istotu – a odborníci tvrdia, že mnohé rezervy majú mladí doslova „pod nosom“. Kľúčom je však vedieť ich nájsť a správne s nimi pracovať, písali sme v minulosti.

Finančný poradca Kashif Ahmed z Suffolk University upozorňuje, že mladí majú častejšie problém s hospodárením ako s nedostatkom peňazí. Preto im dáva jednoduchú úlohu: zapisovať si každý výdavok a posúdiť, či bol nevyhnutný.

Ahmed vysvetľuje, že práve pravidelné malé nákupy – káva, predplatné či impulzívne výdavky – sú najväčšími „žrútmi“ peňazí. Odporúča aj nezávislý pohľad niekoho, kto nie je súčasťou našich návykov, aby dokázal pomenovať zbytočné položky.

Podľa Ahmeda dokážu aj drobné úpravy, napríklad vlastný obed namiesto kupovaného, výrazne zlepšiť rozpočet. „Finančná istota je možná. Je to iba o disciplíne,“ dodáva.

Gen Z šetrí viac, ako si myslíme

Štatistiky Self Financial ukazujú, že priemerný príslušník Gen Z má nasporených 1 804 dolárov a ďalších 34 % mladých drží na účte sumu približne do tisíc dolárov. Úplne bez úspor je 4,6 %. Až 85 % mladých si cielene vytvára rezervu na náhle výdavky, ktoré väčšinou podľa dát Bankrate pohybujú medzi 800 a 2 100 eurami.

Zároveň však Gen Z výrazne trápia dlhy – priemerne majú študenti v USA záväzok vo výške 22 948 dolárov a väčšina spláca minimálne jednu študentskú pôžičku. Aj na Slovensku existuje systém výhodných pôžičiek, no detailné štatistiky o zadlženosti nie sú verejne dostupné.

Šetrenie bez bolesti

Finančná expertka Suze Orman upozorňuje, že extrémne šetrenie často vedie k „odvetnému míňaniu“. Namiesto drastických obmedzení odporúča malé, pravidelné rozhodnutia, ktoré z dlhodobého hľadiska vytvoria rezervu. „Urob jednu vec, ktorá vám dá pocit väčšej istoty,“ hovorí. Môže to byť malá odložená suma alebo rozhodnutie neísť na večeru – a práve tieto voľby sa postupne pretavia do finančnej stability, ktorú Gen Z hľadá.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny