Taraba chce meniť Štrbské Pleso. Do hry sa vracia lanovka a veľké investície

Investície a rozvoj Štrbského Plesa sa po rokoch sporov o územné plány a ochranu prírody zrejme opäť dostávajú na stôl. Minister životného prostredia Tomáš Taraba avizuje, že pripravovaná zonácia Vysokých Tatier má zohľadniť aj dopravné a infraštruktúrne zmeny v tejto najvyššie položenej horskej osade na Slovensku, píšu Aktuality.

Svoje zámery verejnosti predstavuje najmä prostredníctvom vlastného podcastu Teraz Taraba, kde hovorí o exkluzívnych informáciách, ktoré sa inde nemajú objaviť. 

Lanovka od stanice k zjazdovkám sa vracia do hry

V prvom novoročnom diele podcastu minister tvrdí, že osobne iniciuje výstavbu novej lanovky na Štrbskom Plese. Trasa by mala viesť od vlakovej a autobusovej stanice pri záchytných parkoviskách až k zjazdovkám v Športovom areáli FIS.

Taraba argumentuje najmä tým, že súčasné pešie napojenie je pre návštevníkov nekomfortné a v konečnom dôsledku zvyšuje tlak na dopravu vo vyšších častiach národného parku.

Minister to opisuje priamo: „Od tohto bodu musíte ísť peši takmer dva kilometre, aby ste sa dostali k prvému vleku. Je to absolútne neprimerané, aby ľudia takúto cestu museli absolvovať a nepomáha to ničomu, jedine, že ľudia sa tlačia autami do vyšších častí národného parku. Osobne preto iniciujem, aby v zonácii bola zohľadnená možnosť výstavby dodatočnej lanovky, ktorá potiahne bod napojenia do nižších častí národného parku a zníži tlak turizmu,“ uviedol.

Zámer však nie je nový. Podobná lanovka sa v minulosti objavila v návrhoch, ktoré súviseli s rozvojom lyžiarskeho strediska. Naposledy sa téma výrazne otvorila pri zmenách územného plánu obce Štrba v roku 2020, kde napokon neprešla.

Štrbské Pleso čaká najväčšia modernizácia za 15 rokov. Nová 8-sedačková lanovka zmení lyžovanie v Tatrách

Územný plán z roku 2020 a petícia s desaťtisícmi podpisov

Práve rok 2020 je pri Štrbskom Plese vnímaný ako zlomový. Miestni obyvatelia a aktivisti vtedy upozorňovali na riziko developerských zásahov v citlivej lokalite a proti plánovaným zmenám sa postavila aj široká verejnosť.

Pod petíciu sa podpísalo viac ako 70-tisíc ľudí. Z návrhov následne vypadli viaceré prvky, ktoré vyvolávali obavy z nárastu výstavby a dopravnej záťaže – vrátane nadzemnej lanovky medzi stanicou a športovým areálom.

V tom čase hovoril o dopravnej lanovke aj šéf a spolumajiteľ TMR Igor Rattaj, ktorého firma prevádzkuje lyžiarske stredisko na Štrbskom Plese. Projekt opisoval ako riešenie dopravných problémov a alternatívu k autám, pričom podľa neho mala lanovka slúžiť ako miestna preprava pre návštevníkov.

Dnes lyžiarov v zimnej sezóne vozí medzi stanicami a svahmi bezplatný skibus, no otázka kapacity a dopravy sa vracia pravidelne – najmä počas špičiek.

Taraba chce parkovacie domy pre národné parky

Minister v podcaste načrtol aj ambíciu, aby parkovacie domy v národných parkoch vlastnili a budovali samotné národné parky. Na Štrbskom Plese stojí parkovací dom nad železničnou stanicou, ktorý vlastní mesto Vysoké Tatry a prevádzkuje ho komunálna firma VPS.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Taraba tvrdí, že pred Vianocami poslal primátorovi Vysokých Tatier Jozefovi Štefaňákovi list s ponukou na odkúpenie objektu, ktorý je podľa neho v zlom stave. Následne by tam národný park chcel vybudovať moderný parkovací areál.

Minister to formuluje takto: „Moja preferencia je, aby parkovacie domy vlastnil predovšetkým národný park, aby to bol kvalitný, dobrý a pravidelný zdroj príjmov nie rôznych špekulantov ale práve národného parku. Zonácia zohľadní, aby na niektorých pozemkoch napríklad vo vlastníctve TANAP-u bolo možné tieto parkovacie plochy realizovať,“ sľubuje.

Parkovanie je pritom dlhodobý problém Štrbského Plesa. Rattaj ho opakovane označuje za jednu z najväčších slabín strediska a hovorí o zhoršovaní situácie.

V minulosti sa diskutovalo o zbúraní schátraného parkoviska a výstavbe trojposchodovej parkovacej veže so zatrávnenou strechou, ktorá by mala mať kapacitu približne dvetisíc miest namiesto približne 200 stojísk.

K dohode medzi mestom Vysoké Tatry a TMR však nedošlo ani napriek tomu, že firma ponúkala investíciu na úrovni 20 miliónov eur. Počas sviatkov sa opakovane stáva, že kapacity nestačia a doprava do strediska sa musí odkláňať.

Aj obec Štrba od plánov na vlastný viackapacitný parkovací dom ustúpila po tom, ako v roku 2020 neprešli zmeny územného plánu. Kritiku vtedy vyvolával najmä zámer umiestniť šesťposchodový parkovací dom v blízkosti cenného mokraďového rašeliniska.

zdroj: TASR/Michal Svítok

Tlak na Štrbské pleso

Do pripravovaných zmien vstupuje aj téma vody pre zasnežovanie. Taraba nedávno avizoval výstavbu retenčnej nádrže, ktorú má podľa neho stavať TANAP. Dôvodom má byť snaha, „aby Štrbské pleso nemuselo byť na tento účel využívané“.

Nádrž určenú na zasnežovanie zjazdoviek by podľa ministra mali vybudovať na mieste, kadiaľ v minulosti viedla biatlonová trať vybudovaná pre majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní v roku 1970.

Uvažovaná lokalita sa nachádza pri vodojeme a úpravni vody za hotelom FIS smerom do Mlynickej doliny, popri turistickom chodníku, ktorý vedie k vodopádu Skok či k Chate pod Soliskom. O zámere novej nádrže hovoril začiatkom januára aj Igor Rattaj, ktorý na sociálnej sieti v súvislosti so zonáciou uviedol: „Štrbské pleso – zostáva v najvyššej ochrane. Vyčleňuje sa plocha na zasnežovaciu nádrž mimo plesa, aby sa samotné pleso už nemuselo vôbec využívať.“

TMR pritom v októbri 2025 informovala, že do obnovy a modernizácie zasnežovacieho systému na Štrbskom Plese investovala približne 2,5 milióna eur. Na zasnežovanie využíva dva zdroje vody – Mlynický potok a Štrbské pleso – s odbermi viazanými limitmi a podmienkami okresného úradu v Poprade so súhlasom TANAP-u.

V rámci prípravy zonácie požiadalo stredisko aj o vytvorenie územnej rezervy pre prípad potreby vlastnej vodnej nádrže, ktorá by mohla nahradiť odber zo Štrbského plesa. Vytypované majú byť dve lokality: pri bývalom liečebnom dome Helios a pri vodojeme v Mlynickej doline.

Správa TANAP-u na otázky k výstavbe retenčnej nádrže, ktorú avizuje minister, podľa dostupných informácií neodpovedala. Zároveň však platí, že práve zonácia a následné povoľovacie procesy budú rozhodovať o tom, ktoré z plánov sa posunú z podcastových oznámení do konkrétnych projektov.

Čítaj viac z kategórie: Politika