Tiborov med získal 17 medailí v Londýne a Dubaji, no varuje: Na Slovensku prepukne medová kríza a ceny stúpnu o 15 %

Slovenský včelár Tibor Vargapál z včelej farmy na Zemplíne patrí k špičke v remesle, ktoré sa čoraz viac mení na boj o prežitie. V sezóne 2025 získali jeho medy až 17 ocenení na prestížnych svetových súťažiach v Londýne a Dubaji.

No zároveň otvorene priznáva, že tohtoročná produkcia je katastrofálna a zásoby slovenského medu sa prepadli o polovicu. Dôvodom je kombinácia dvoch zásadných faktorov – invázia klieštika a nevyspytateľné májové počasie.

V mnohých oblastiach klieštik zlikvidoval včely úplne

Pred zimou mal Vargapál na svojej farme 183 včelstiev. Zimu prežilo 172 z nich – výsledok, ktorý pôsobí ako výnimočne priaznivý. No v širšom kontexte ide o smutnú výnimku. V iných oblastiach Slovenska – ale aj v Maďarsku, Poľsku či Rakúsku – uhynulo počas tejto zimy až 50 % včelstiev. Niektorí včelári na východe Slovenska prišli o prakticky celé svoje populácie. Z 30 včelstiev im prežili len dve.

Za všetkým je drobný parazit – klieštik (Varroa destructor), ktorému nezvyčajne teplé zimy poskytli ideálne podmienky na rozmnožovanie. „Teplá predošlá zima nenarušila cyklus reprodukcie klieštika. Ten sa extrémne namnožil a spolu s vírusmi, ktoré prenáša, likvidoval včelstvá,“ vysvetľuje Vargapál pre Startitup. Podľa jeho slov sa scenár môže opakovať, ak včelári nezačnú liečiť včelstvá skôr – ešte pred jesenným rozmnožovaním parazita.

Medová sezóna bez medu

Klieštik však nebol jediným problémom. Pridal sa k nemu aj druhý, nemenej vážny nepriateľ – počasie. Máj je na Slovensku pre včely kritický mesiac, kedy prebieha hlavná znáška. Tento rok však priniesol tri týždne dažďov a chladu. Teploty sa pohybovali len medzi 13 a 17 °C, pričom kvety agátu potrebujú na tvorbu nektáru aspoň 19 °C.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Slovenský med (@slovenskymed.sk)

Výsledok? „Kvetového repkového medu nebola ani polovica oproti normálu. A agátového len tretina až polovica,“ sumarizuje Vargapál. Včely preto začali hľadať iné zdroje – černice či medovicu. Výsledné medy sú kvalitné, no už sa nedajú predávať ako čistý agát.

Za bežnú sezónu dokáže kočujúci včelár vyprodukovať 50 až 100 kg medu na jedno včelstvo. Tento rok však podľa Vargapála pravdepodobne nedosiahnu ani minimálnu hranicu 50 kg.

Čaká nás zdražovanie? Medu je málo, dopyt pretrvá

Takýto pokles produkcie bude mať nevyhnutne aj ekonomické dôsledky. V prípade agátového medu, kde výpadok dosahuje až 70 %, vytvára situácia silný tlak na zvýšenie cien. „Včelár potrebuje aspoň nejakú kompenzáciu, lebo od štátu nedostane nič,“ konštatuje Vargapál. Odhaduje, že ceny medu pre slovenského spotrebiteľa by mohli vzrásť o 10 až 15 %.

Tento nárast však nebude stačiť na pokrytie reálnych strát. Ak by včelári do cien premietli všetky výpadky, „trh by to neuniesol“. Navyše sezóna naďalej pokračuje veľmi zle – počas kvitnutia lipy sucho znemožnilo tvorbu nektáru. Ak sa situácia nezlepší, môže to spustiť „paniku medzi spotrebiteľmi a cenový kolotoč sa roztočí“, varuje Vargapál.

V počte medailí skončil slovenský výrobca druhý – hneď za veľkou marockou firmou.

Saudská Arábia mala 110 produktov, ale získala veľmi málo ocenení. My sme poslali 9 vzoriek – všetky boli ocenené.

Podľa Vargapála má Slovensko ideálne prírodné podmienky na výrobu kvalitných medov. Základom je však férovosť a poctivosť včelára. „Každá včela vyrobí len dobrý med. Problém je, čo s ním potom urobí človek,“ hovorí. Často sa stáva, že slovenský med sa mieša s lacným importom, pričom sa následne predáva ako „domáci produkt“.

Na pultoch supermarketov možno naraziť na medy pochádzajúce z Ázie alebo Južnej Ameriky. Tie majú podľa Vargapála nejasný pôvod a často ide len o zahustený ryžový sirup. „V niektorých medoch sú aj antibiotiká, ktoré sa používajú pri liečbe včiel – takéto medy by mali skončiť v kafilérii, nie na pultoch,“ upozorňuje.

„Máme historicky najvyššie tržby 56,6 milióna eur. V Dubaji sme otvorili 5 prevádzok,“ hovorí Chudík, CEO Medusa

Pravý slovenský med má podľa neho aj zdravotný význam. Nielenže posilňuje imunitu, ale je aj silným prírodným liekom. Najlepšou ochranou pre včelárstvo je preto uvedomelý spotrebiteľ. „Ak má niekto záujem podporiť slovenských včelárov, nech sa zameria na kvalitu, nielen na cenu.“

Apimondia a hrozba lacného importu

Včelia farma Vargapál sa plánuje zúčastniť aj na svetovej výstave Apimondia v Dánsku, ktorá sa bude konať v septembri 2025. Tento rok však súťaž medov vynechajú – dôvodom sú príliš nákladné laboratórne testy, ktoré v minulosti trvali pol roka.

Do budúcnosti by včelár rád exportoval aj do zahraničia. Aktuálne však ako malá rodinná farma nemajú kapacity, ktoré by uspokojili veľké zahraničné dopyty. „Ale budeme to skúšať,“ vraví. Upozorňuje však aj na riziko – ak sa otvorí trh s ukrajinským medom po skončení vojny, môže to slovenských včelárov ekonomicky položiť, ak štát neprijme ochranné opatrenia.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Slovenský med (@slovenskymed.sk)

Tibor Vargapál hovorí o výzvach aj nádejach. Jeho hlas nie je ojedinelý. V celej strednej Európe zaznamenali včelári masívne úhyny, ktoré by v iných odvetviach vyvolali krízové štáby. Na verejnosti teraz záleží, či dá prednosť lacnej náhrade, alebo sa rozhodne podporiť lokálnu kvalitu. Slovenský med má čo ponúknuť – a vďaka Vargapálovi o tom už vie aj Londýn a Dubaj.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy