Tichá expanzia bez tankov: Ruský región postupne preberá Čína, Moskve sa to môže vypomstiť

Čínsky vplyv na ruskom Ďalekom východe v posledných rokoch výrazne silnie. Do regiónov, ktoré sa dlhodobo vyľudňujú, sa sťahuje čoraz viac Číňanov, zatiaľ čo opačným smerom prúdia suroviny – od dreva až po nerastné bohatstvo. Upozorňuje na to ukrajinská rozviedka, podľa ktorej už v Rusku žijú približne dva milióny Číňanov, aj skúsený estónsky diplomat Harri Tiido.

„Čínski nacionalisti otvorene požadujú vrátenie území, ktoré Rusko zabralo za dynastie Čching. Peking síce žiadne verejné nároky neprejavuje, ale už nejaký čas dochádza k tichej infiltrácii Číny na ruský Ďaleký východ,“ uviedol Tiido pre estónsku stanicu ERR. V Rusku sa podľa neho v tejto súvislosti čoraz častejšie hovorí o „počíňšťovaní“ tohto územia.

Najvýraznejšie sa to má prejavovať napríklad v takzvanej Židovskej autonómnej oblasti. Podľa Tiida je tamojšia ekonomika až na 98 percent závislá od Číny a v horizonte približne desiatich rokov by tam Číňania mohli tvoriť väčšinu. Už dnes je pritom čínska populácia v regióne početnejšia než židovská, podľa ktorej nesie oblasť názov.

Významné mestá Ďalekého východu 

Podľa historika Daniela Perisa najväčším geografickým rizikom pre Rusko je potenciálna strata jedného milióna štvorcových kilometrov Vonkajšieho Mandžuska, ktoré Rusko odobralo Číne zmluvami v rokoch 1858 a 1860. Toto územie, ktoré pozostáva z území severne od rieky Amur a východne od rieky Ussuri, je o 50 percent väčšie ako celá Ukrajina.

Táto oblasť, dnes známa ako južná časť ruského Ďalekého východu, v súčasnosti tvorí celú alebo časť modernej Amurskej oblasti, Prímorského kraja, Chabarovského kraja a Židovskej autonómnej oblasti Birobidžanu. Hoci sú okrem niekoľkých mestských oblastí sotva osídlené, nachádzajú sa tam významné mestá.

Bezpochyby medzi ne patrí Vladivostok – sídlo ruskej tichomorskej flotily. Chabarovsk je sídlom ruského Východného vojenského okruhu. Rusko vyrába vojenské lietadlá vo veľkom závode v Komsomolsku na Amure. A priamo cez tento región vedie ruská Transsibírska magistrála.

Čína masívne požičiava desiatkam krajín. Toto je 30 najväčších dlžníkov, hrozia im masívne riziká

Pohraničný konflikt

„Stručne povedané, strata týchto území by bola veľká vec,“ myslí si historik a dodáva, že čínski lídri už mnoho desaťročí jasne dávajú najavo, že zmluvy o prevode území boli veľmi „nerovnomerné“ a že Čína nezabudla na ruské zaberanie územia. Nech už hovoria ruskí diplomati čokoľvek, pre Číňanov to zostáva nevyriešená otázka. V roku 1969 dokonca medzi týmito dvoma krajinami krátko viedla vojnu za hranicami. Ani jedna strana na to nezabudla.“

Nepomer na hraniciach

Súčasná situácia na rusko-čínskej hranici dlhodobo zvýrazňuje výrazný demografický aj ekonomický nepomer. Ruský Ďaleký východ je riedko osídlený a v porovnaní s čínskymi regiónmi na druhej strane hranice pôsobí priam prázdno. Celková populácia ruského Ďalekého východu sa podľa dostupných údajov pohybuje okolo 7,9 milióna obyvateľov. Región patrí medzi najmenej husto obývané oblasti Ruska.

Počet obyvateľov tejto časti Ruska pritom dlhodobo klesá. Od rozpadu Sovietskeho zväzu sa región vyľudňuje v dôsledku migrácie aj demografických trendov. Niektoré analýzy upozorňujú na výrazný úbytok populácie a odliv obyvateľov do západnejších častí krajiny.

Na čínskej strane hranice je situácia odlišná. Kľúčová provincia Heilongjiang, ktorá leží oproti ruským pohraničným oblastiam, má približne 31 miliónov obyvateľov. Kontrast medzi oboma stranami je preto výrazný, aj keď nie všetci obyvatelia sú sústredení priamo v pásme pri rieke Amur.

Rozdiel vidno aj na konkrétnych mestách, ktoré ležia oproti sebe. Čínske mesto Chej-che (Heihe) má približne 1,2 milióna obyvateľov, zatiaľ čo ruský Blagoveščensk okolo 225-tisíc. Aj tento pomer ukazuje, že čínska urbanizácia a demografická koncentrácia v prihraničí je výraznejšia než na ruskej strane.

Expanzia, ktorá pôsobí logicky

Podobne situáciu hodnotí aj rusista Jiří Just. „Situácia je vážna, ale záleží, ako sa na to pozeráme,“ povedal pre TN.cz. „Dochádza tam k expanzii, Čína do istej miery kolonizuje ruský Ďaleký východ,“ dodal s tým, že ide o pozvoľný proces. Ten je vzhľadom na geografickú blízkosť ekonomicky silnej Číny v podstate logický.

Just zároveň pripomína, že hoci sa v Rusku občas hovorí o možnej strate týchto oblastí, nejde o tému, ktorú by spoločnosť vnímala ako bezprostrednú hrozbu. „Občas sa v Rusku o hroziacej strate týchto oblastí hovorí, no tá hrozba nie je vnímaná ako zásadná,“ uvádza.

Vojna ako v roku 1969 sa vraj nezopakuje

Za jeden z hlavných dôvodov považuje fakt, že Komunistická strana Číny zatiaľ oficiálne nevznáša územné požiadavky. „Rozhodne sa v dohľadnej dobe nebude opakovať čínsko-ruská vojna z roku 1969,“ myslí si Just.

Podľa neho si obe strany dobre uvedomujú, že otvorený konflikt by poškodil ich aktuálne strategické partnerstvo. „Moskva aj Peking si uvedomujú, že by to zhoršilo vzájomné vzťahy, ktoré sú teraz strategické,“ dopĺňa a dodáva, že aj vďaka spolupráci oboch krajín je Čína v Rusku často vnímaná skôr pozitívne.

Tichá prítomnosť

Harri Tiido však upozorňuje, že súčasná stabilita môže byť len dočasná. Podľa neho nie je vylúčené, že Peking postupuje trpezlivo a čaká na moment, keď bude mať výhodnejšiu pozíciu.

Analýzy naznačujú, že rozvoj ruského Ďalekého východu je často viazaný na čínsky dopyt a trhy, pretože Rusko sa snaží kompenzovať izoláciu zo Západu tým, že sa orientuje hospodársky práve na Čínu. Táto väzba prehlbuje závislosť miestnych ekonomík od čínskych partnerov a dopytu.

Na ruskom Ďalekom východe pôsobia podľa Interfaxu desiatky čínskych spoločností v rozvojových zónach a prístavoch s plánovanými investíciami za stovky miliárd rubľov. „Viac ako 90 % zahraničných investícií v regiónoch [Ďaleký východ] pochádza z Číny. V 18 rozvojových územiach a v 22 prístavoch pôsobí 53 čínskych spoločností s celkovými plánovanými investíciami vo výške 816 miliárd rubľov,“ uviedol podľa Interfaxu generálny konzul Číny v Chabarovsku Jiang Xiaoyang.

zdroj: Reprofoto: TASR/AP

Čína je podľa ruského ministra pre rozvoj Ďalekého východu najväčším zahraničným investorom v regióne, najmä vďaka projektom podporovaným štátnymi stimulmi.

Počas trvania sankčného režimu sa čínsko-ruské hospodárske spojenie prehĺbilo. Dokonca aj časti ruskej vojenskej technológie či komponentov dnes závisia od dôležitých čínskych dodávok – či už ide o dvojité použitie strojov, materiálov alebo výrobných zariadení, ktoré umožňujú ruskému obrannému priemyslu rozširovať svoju kapacitu.

„Napriek veľkolepej rétorike celkový obchod medzi Ruskom a Čínou v minulom roku v skutočnosti prudko klesol. Čínska pomoc Rusku vo vojne na Ukrajine sa síce zvýšila, ale Rusko sa celkovo čoraz viac stáva surovinovým príveskom Číny. A Čína možno len čaká, kým dozreje ovocie a spadne jej do lona v podobe ruského Ďalekého východu,“ ozrejmuje Tiido.

„To, že si to uvedomujú aj v Moskve, ilustruje priznanie šéfa Rosnefte Igora Sečina, že Rusko sa stalo pre Čínu „miskou ryže s energiou“, ktorú drží Peking v rukách a ktorú musí Moskva neustále plniť ropou a plynom,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta