Ticho v Hormuze klame. Doprava po prímerí skolabovala, dôvodom je „strata“ v hlbinách vôd

Hormuzský prieliv mal byť po vyhlásení prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom opäť bezpečnejšou trasou pre medzinárodnú lodnú dopravu. V praxi sa to však zatiaľ nedeje.

Jedna z najdôležitejších námorných ciest sveta ostáva výrazne obmedzená a počet lodí, ktoré ňou prechádzajú, je stále len zlomkom bežného stavu. Podľa informácií The New York Times je jedným z hlavných dôvodov to, že Irán nevie nájsť všetky míny, ktoré do oblasti rozmiestnil, a zároveň nemá schopnosť ich rýchlo odstrániť.

Práve táto okolnosť komplikuje aj politické rokovania. Washington od Teheránu žiada, aby umožnil väčší pohyb lodí cez prieliv, no iránska strana sa podľa amerických zdrojov stretáva s problémom, ktorý si spôsobila aj sama.

Míny mali byť rozmiestnené nepresne a časť z nich sa mohla posunúť, takže ich poloha už nemusí byť známa ani tomu, kto ich nasadil. To mení situáciu z čisto politického sporu aj na technický a bezpečnostný problém.

Míny sa stali zbraňou aj prekážkou zároveň

Podľa The New York Times začal Irán klásť míny do Hormuzského prielivu minulý mesiac krátko po tom, ako sa začala vojna Spojených štátov a Izraela proti Iránu. Na rozmiestňovanie používal malé člny, ktoré sa ťažko sledujú a dajú sa rýchlo presúvať.

Práve kombinácia mín a hrozby útokov dronmi a raketami výrazne spomalila pohyb tankerov aj ďalších lodí. Cez prieliv síce ostala otvorená jedna trasa, no využívať ju mohli len niektoré plavidlá.

Iránske Revolučné gardy zároveň varovali, že lode môžu na míny naraziť. V iránskych médiách sa preto objavili mapy s údajne bezpečnými trasami. Ani tie však podľa amerických predstaviteľov neznamenajú, že je situácia pod kontrolou.

Problém spočíva v tom, že míny mohli byť kladené chaoticky. Nie je jasné, či Irán presne zaznamenal všetky miesta, kde ich rozmiestnil. Navyše niektoré mohli byť položené tak, že sa časom pohli alebo odplávali ďalej.

To vysvetľuje, prečo je odstraňovanie mín oveľa náročnejšie než ich samotné nasadenie. Na súši aj na mori platí, že položiť mínu je jednoduchšie než ju bezpečne nájsť a zneškodniť. A práve tu sa ukazuje ďalší problém.

Podľa amerických predstaviteľov nemá Irán kapacitu na rýchle odmínovanie ani vlastných mín. Situácia sa tak otočila proti nemu. Nástroj nátlaku, ktorý mal slúžiť na obmedzenie protivníka, teraz brzdí aj snahy o čiastočné upokojenie situácie.

Počet lodí prudko klesol a doprava sa nevracia do normálu

Obmedzenia v prielive vidno aj na číslach. BBC s odvolaním sa na analýzu BBC Verify a dáta spoločnosti MarineTraffic uvádza, že do 17.00 britského času 10. apríla prešlo prielivom od prímeria len 19 lodí.

Z toho iba štyri boli tankery prevážajúce ropu, plyn alebo chemikálie. Ostatné tvorili najmä kontajnerové alebo nákladné lode rôznych typov.

Pre porovnanie, pred začiatkom konfliktu 28. februára prechádzalo Hormuzským prielivom v priemere 138 lodí denne. Rozdiel je teda výrazný. Aj po prímerí ostáva doprava v oblasti takmer ochromená.

Niektoré lode síce mohli prejsť bez vysielania svojej polohy, no aj tak je zjavné, že návrat k bežnej prevádzke sa zatiaľ nekoná.

Dôvodom nie sú len míny. BBC upozorňuje aj na to, že plavidlá v oblasti dostávali správy, podľa ktorých budú „zacielené a zničené“, ak sa pokúsia prejsť prielivom bez povolenia.

To prirodzene zvyšuje obavy lodných spoločností, posádok aj poisťovní. Pri takejto miere neistoty nestačí, že na papieri existuje prímerie. Lodná doprava potrebuje konkrétnu istotu, že cesta je bezpečná a že lode nečaká útok ani kolízia s mínou.

Rokovania narážajú na realitu na mori

Téma Hormuzského prielivu sa preto stala aj jedným z bodov širších rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi. Prezident Donald Trump uviedol, že dvojtýždňové prímerie závisí od „úplného, okamžitého a bezpečného otvorenia“ prielivu.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí následne vyhlásil, že prieliv bude otvorený pre dopravu „s náležitým zohľadnením technických obmedzení“.

Práve táto formulácia veľa napovedá. Naznačuje, že nejde len o politickú vôľu, ale aj o reálny problém v samotnej oblasti. Ak Irán nevie presne, kde sa všetky míny nachádzajú, a nedokáže ich rýchlo odstrániť, otvorenie prielivu nebude len otázkou jedného rozhodnutia.

Bude závisieť od času, technických možností aj od toho, či sa podarí presvedčiť medzinárodných dopravcov, že prechod je naozaj bezpečný.

Hormuzský prieliv tak ostáva jedným z najcitlivejších bodov celej krízy. Nie preto, že by bol len symbolom napätia, ale preto, že jeho reálne fungovanie ovplyvňuje energetický trh, globálny obchod aj tempo diplomatických rokovaní.

A kým sa cez túto úžinu nezačne opäť pohybovať viac lodí bez strachu a obmedzení, bude jasné, že prímerie zatiaľ neprinieslo plnú stabilitu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie