Tichý zabijak obličiek: Výskum ukazuje, čo na tvojom tanieri môže znížiť riziko zákerného ochorenia

Chronické ochorenie obličiek (CKD) je problém, ktorý sa roky môže rozvíjať bez nápadných príznakov, postupovať potichu, no pritom zasahuje veľkú časť populácie. Obličky pritom nefungujú len ako „filter“ – regulujú množstvo tekutín a minerálov v tele, podieľajú sa na kontrole krvného tlaku a ovplyvňujú tvorbu hormónov dôležitých napríklad pre krvotvorbu a zdravie kostí.

Keď ich výkon postupne klesá, telo to dlho kompenzuje a človek často nič necíti. Prvé varovania bývajú nešpecifické: únava, opuchy, zmeny močenia, vyšší tlak či zhoršené laboratórne výsledky.

Najväčšie riziko majú ľudia s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, obezitou alebo dlhodobými kardiovaskulárnymi problémami – CKD totiž výrazne zvyšuje aj riziko srdcovo-cievnych komplikácií. V pokročilejších štádiách môže ochorenie viesť až k zlyhaniu obličiek s potrebou dialýzy alebo transplantácie.

Práve preto sa v prevencii hľadajú faktory, ktoré sa dajú reálne ovplyvniť – a medzi najdôležitejšie patrí životný štýl, vrátane stravy. Na tento kontext nadväzuje aj nová analýza veľkých dát, ktorá naznačuje, že určitý rastlinne orientovaný stravovací vzorec môže súvisieť s nižším rizikom rozvoja ochorenia, upozorňuje denník Pravda.

Veľká kohorta, dlhé sledovanie, jasný signál

Nová analýza z rozsiahlej databázy naznačuje, že ľudia, ktorí sa stravovali viac „rastlinne“ podľa princípov planetárnej diéty EAT–Lancet, mali nižšie riziko, že sa u nich ochorenie obličiek v priebehu rokov rozvinie. Dôležité je, že ide o súvislosť (nie dôkaz príčiny), no výsledky sú opreté o veľký súbor dát.

Štúdia publikovaná v Canadian Medical Association Journal vychádzala z údajov UK Biobank – dlhodobej databázy, ktorá zbiera zdravotné a životné údaje státisícov ľudí vo veku 40 až 69 rokov z Anglicka, Škótska a Walesu.

Do analýzy sa dostalo 179 508 účastníkov bez ochorenia obličiek na začiatku sledovania; strava sa hodnotila cez 24-hodinové dotazníky. Počas mediánu sledovania 12,1 roka sa chronické ochorenie obličiek rozvinulo u 4 819 ľudí (2,7 %).

Keď výskumníci porovnali mieru dodržiavania EAT–Lancet s neskorším výskytom ochorenia, vyššie skóre bolo spojené s nižším rizikom naprieč všetkými štyrmi použitými spôsobmi hodnotenia. V prepočte to znamenalo približne 6–9 % nižšie riziko pri vyššej adherencii (spolupráci pacienta s lekárom).

Čo je EAT–Lancet a prečo sa líši od iných „zdravých diét“

EAT–Lancet planetárna diéta vznikla ako kompromis medzi zdravím človeka a udržateľnosťou. Nehovorí len „jedz zdravo“, ale dáva aj konkrétne mantinely pre skupiny potravín. V praxi je to výrazne rastlinný jedálniček s dôrazom na zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semienka a so silným obmedzením červeného mäsa a pridaného cukru.

Červené mäso je v odporúčaniach nastavené veľmi nízko (približne 14–15 gramov denne v priemere), zatiaľ čo rastlinné zdroje energie a bielkovín majú tvoriť jadro stravy. Práve táto „konkrétnosť“ je pre výskum užitočná: dá sa spočítať, ako blízko alebo ďaleko je človek od odporúčaného vzorca.

Kde sa efekt ukázal najsilnejšie 

Autori uvádzajú, že ochranná súvislosť bola výraznejšia u ľudí s nižšou expozíciou rezidenčným zeleným plochám a pri špecifických genetických variantoch. Xianhui Qin to zhrnul takto: „Väčšie dodržiavanie stravovacích odporúčaní EAT–Lancet pre zdravie planéty bolo významne spojené so zníženým rizikom výskytu CKD…“

Zaujímavá je aj „vnútorná“ biológia výsledkov. Tím identifikoval metabolomické a proteomické signatúry (súbory metabolitov a bielkovín), ktoré boli spojené s vyššou adherenciou k EAT–Lancet a zároveň s nižším rizikom ochorenia obličiek. Časť efektu sa podľa analýz dala vysvetliť práve týmito signatúrami – teda tým, že strava sa premieta do merateľných zmien v metabolizme a zápalových procesoch.

Čo to znamená pre jedálniček 

Chronické ochorenie obličiek postihuje približne 10 % dospelých a projekcie upozorňujú, že do roku 2040 môže patriť medzi najvýznamnejšie príčiny predčasných úmrtí či stratených rokov života, píše Eurekalert. Práve preto má zmysel sledovať, čo sa opakovane spája s nižším rizikom – a v tomto prípade nejde o zázračnú potravinu, ale o celkový vzorec stravy.

Autori zdôrazňujú, že viaceré „zdravé“ režimy majú spoločný menovateľ (viac rastlinných potravín, menej červeného mäsa), no pri EAT–Lancet sa navyše kladie dôraz na obmedzenie pridaných cukrov a tukov. „Charakteristickým aspektom stravy EAT–Lancet je jej špecifické obmedzenie pridaných cukrov a tukov,“ uvádzajú.

V praktickej rovine to znamená jednoduché posuny: častejšie strukoviny namiesto údenín, viac celozrnných príloh namiesto bieleho pečiva, orechy a semienka v rozumných porciách, a menej sladených nápojov či ultra-spracovaných potravín. Ak už niekto ochorenie obličiek má (alebo má špecifické obmedzenia napríklad na draslík či bielkoviny), konkrétne nastavenie stravy musí riešiť s lekárom alebo nutričným špecialistom – táto štúdia je o prevencii v populácii, nie o individuálnom „jedálnom lístku na mieru“.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy