TikTok kraľuje šíreniu dezinformácií. „Obsah vyvolávajúci hnev a strach má väčší potenciál zaujať,“ vysvetľuje expertka

TikTok a Facebook patria medzi najväčšie zdroje dezinformácií, pričom LinkedIn vykazuje najnižšiu prevalenciu nepravdivých informácií. Vyplýva to z rozsiahlej štúdie analyzujúcej 2,6 milióna príspevkov na sociálnych sieťach v štyroch európskych krajinách vrátane Slovenska. Meranie sociálnych sietí robilo európske konzorcium vedené organizáciou Science Feedback v spolupráci s partnermi Demagog.sk, Newtral, Pravda, Check First a Universitat Oberta de Catalunya (UOC).

Dohromady pracovali autori so vzorkou približne 24 miliárd používateľov. Štúdia sa sústredila na témy ako konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, klimatické zmeny, zdravotníctvo, migráciu a otázky domácej politiky.

Dokument analyzuje, kde sa šíria dezinformácie najviac, ako získavajú šíritelia angažovanosť a prečo monetizácia zavádzajúceho obsahu zostáva naďalej veľkým problémom.

TikTok najrizikovejší, LinkedIn najbezpečnejší

Správa odhaľuje, že TikTok má najvyšší podiel dezinformácií, približne 20 % z príspevkov na relevantné témy. Facebook nasleduje s 13 %, X/Twitter s 11 %, YouTube a Instagram okolo 8 % a LinkedIn len 2 %. Po zahrnutí hraničných obsahov, ako sú nenávistné alebo zavádzajúce príspevky, prevalencia stúpa až na 34 % pre TikTok a 32 % pre X/Twitter.

Účty šíriace dezinformácie dosahujú väčší dosah a interakcie než dôveryhodné zdroje, čo naznačuje, že algoritmy týchto platforiem môžu uprednostňovať obsah s vyššou angažovanosťou, nezávisle od jeho pravdivosti. Tento jav sa prejavil na všetkých platformách okrem LinkedInu, čo naznačuje, že je možné navrhnúť systémy tak, aby dezinformácie neboli odmeňované vyššou viditeľnosťou.

Čo posilňuje zavádzajúci obsah

Účty, ktoré opakovane zdieľajú nepravdivé informácie, získavajú výrazne viac interakcií než dôveryhodné zdroje. Najväčší rozdiel zaznamenali autori na YouTube (8× viac interakcií) a Facebooku (7× viac). Algoritmy tak často posilňujú obsah od opakovaných šíriteľov dezinformácií, čo komplikuje cielené riešenie problému.

Účty s nízkou dôveryhodnosťou často pôsobia na viacerých platformách súčasne. Najčastejšie sa objavujú na X/Twitteri (+34 %), Facebooku (+23 %) a TikToku (+17 %). Naopak, dôveryhodné účty pozorovali odborníci v silnejšom zastúpení na LinkedIn (-80 %) a Instagrame (-33 %).

Monetizácia dezinformácií zostáva problémom

Na YouTube monetizuje približne 76 % kanálov s nízkou dôveryhodnosťou. Na Facebooku ide o 20 % a cez Google Display Ads sa zarába približne na 27 % strán s nízkou dôveryhodnosťou. Obmedzená transparentnosť platforiem, ako sú X/Twitter, TikTok, LinkedIn či Instagram, sťažuje audity a odhaľovanie finančných stimulov pre šíriteľov zavádzajúceho obsahu.

Projekt používa štyri základné ukazovatele: prevalenciu dezinformácií, zdroje, monetizáciu a prepojenie obsahu naprieč platformami. 

Výsledky štúdie majú významné implikácie pre implementáciu Digital Services Act (DSA), ktorý vyžaduje, aby platformy znižovali šírenie zavádzajúceho obsahu a eliminovali jeho finančnú motiváciu. Správa ukazuje, že tieto pravidlá zatiaľ nie sú plne efektívne, najmä pokiaľ ide o demonetizáciu opakovaných šíriteľov dezinformácií.

SIMODS plánuje druhú vlnu meraní začiatkom roku 2026. Cieľom je sledovať vývoj trendov, účinnosť opatrení platforiem a poskytovať dôveryhodné údaje, ktoré podporia tvorbu politík a ochranu používateľov pred zavádzajúcim obsahom.

Jursová Prachárová: Ide o systematický problém

Na štúdii sa podieľal aj portál Demagog.sk, ktorý zastrešuje Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), ktorý sa venuje výskumu v oblasti verejnej správy, občianskej participácie, vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť je občianske združenie, ktorého riaditeľkou je Veronika Jursová Prachárová. Startitup ju preto oslovil, aby priniesla svoj pohľad na výsledky analýzy.

Podľa riaditeľky SGI dáta potvrdzujú, že v prípade dezinformácií nejde o okrajový jav, ale o systematický problém, ktorý treba riešiť adresnými opatreniami. Aj keď sa prevalencia dezinformácií naprieč platformami výrazne líši, TikTok obsadil pomyselné prvé miesto.

Jursová Prachárová vysvetľuje, že je špecifický tým, že stojí na krátkom formáte, ktorý umožňuje jednoduchú a rýchlu virálnosť a existujú len veľmi nízke bariéry pre tvorcov. „Vďaka tomu sa tu dezinformácie šíria najrýchlejšie a často bez akéhokoľvek kontextu. Riešením je napríklad prepojenie obsahu s fact-checkingom priamo pod videami a/alebo zavedenie mechanizmov spomaľujúcich zdieľanie problematických príspevkov,“ uviedla pre Startitup.

V prípade Facebooku a Twitteru to funguje opäť odlišne. Facebook má dlhodobo vybudované siete stránok a skupín, ktoré systematicky posúvajú problematický obsah ďalej, pričom ich príspevky získavajú násobne viac interakcií než dôveryhodné zdroje. Twitter je v zásade postavený na mechanike retweetov a citácií, a po oslabení moderácie tam narástol podiel problematického obsahu. TikTok sa od nich líši tým, že tam algoritmus uprednostňuje samotný výkon videa a nie reputáciu zdroja.

Diana v 20 rokoch založila jazykovú školu, učí 250 žiakov: „Väčšina našich študentov má strach“

Správa uvádza pojem dezinformačnej prémie, kde účty šíriace dezinformácie získavajú viac interakcií. A čo to vlastne je? „Fenomén „dezinformačného prémia“ vyplýva z prirodzených vlastností sociálnych sietí. Obsah, ktorý vyvoláva hnev, strach alebo pocit nejakej urgentnej hrozby, má väčší potenciál zaujať a teda aj získať reakcie,“ hovorí Jursová Prachárová. Dodáva, že algoritmy postavené na metrike angažovanosti potom tento typ príspevkov v tomto duchu logicky odmeňujú vyšším dosahom.

Transparentnosť je nedostatočná

Poznamenáva, že naprieč platformami sú prítomné takzvané nízkodôveryhodné účty. To umožňuje ľahšie presúvanie dezinformácií a posilňuje celkovú robustnosť dezinformačného ekosystému. Zjednodušene to znamená, že aj keď jedna platforma zasiahne, rovnaký obsah môže ožiť na inej, čo komplikuje snahu o účinnú reguláciu.

Komplikáciou je však aj to, že platformy poskytujú odmedzený prístup k svojim dátam. „Transparentnosť je stále nedostatočná, najmä na Twitteri, TikToku či Instagrame. Tu by pomohlo napríklad povinné sprístupňovanie reprezentatívnych vzoriek obsahu alebo stabilné API pre výskumníkov. Len tak je možné nezávisle posudzovať efektívnosť opatrení,“ konštatuje riaditeľka SGI.

Najmä na YouTube je však problémom aj monetizácia dezinformácií. Kanály šíriteľov hoaxov fungujú aj na báze reklám, čo im nielen zvyšuje obsah, ale dáva možnosť na obsahu aj zarábať. Jursová Prachárová je toho názoru, že ak chceme obmedziť finančnú motiváciu, platforma by mala jasne definovať opakovaných porušovateľov.

Podľa nej by ich mala systematicky odpájať od reklamného programu a zároveň zverejňovať prehľadné štatistiky o týchto krokoch. „Dôležité je aj zamedziť tomu, aby tí istí tvorcovia po zákaze zakladali nové kanály.“

Úloha fakt-checkerov a možnosť regulácie

Práve vo svete plnom dezinformácií je veľmi dôležité dlhodobé sledovanie účtov, ktoré takýto obsah šíria. Vďaka tomu potom odborníci vedia sledovať, či zásahy proti dezinformáciám fungujú a či sa problematickí aktéri len nepresúvajú inde. Bez takýchto dlhodobo zbieraných dát sa nedá posúdiť skutočný efekt regulácií.

Voľno počas Dňa Ústavy by zrušilo 61 % Slovákov. Aké sviatky by si ľudia vybrali? (PRIESKUM)

Dopad dezinformácií na súčasnú spoločnosť je neodškriepiteľný. Vníma to aj Jursová Prachárová: „Najzávažnejší dôsledok dezinformácií na verejný diskurz je neustále znižovanie kvality informácií, ktoré ľudia dostávajú. Výsledkom je polarizácia, oslabovanie dôvery v inštitúcie a legitímne médiá, a zároveň posilňovanie hlasov, ktoré získavajú interakcie skôr cez emócie než fakty.“

Preto sú dôležití ľudia, ktorí podozrivé informácie overujú – takzvaní fact-checkeri. „Fact-checkeri a analytici zohrávajú v tomto procese nezastupiteľnú úlohu. Svojou prácou nielenže poskytujú verejnosti overené informácie, ale taktiež vďaka nim vznikajú databázy, resp. reporty, ktoré môžu platformy využiť na lepšie nastavenie algoritmov,“ dodáva.

Dôležité je uviesť, že určitá forma regulácie existuje. Digital Services Act (DSA) vyžaduje od platforiem znižovanie šírenia zavádzajúceho obsahu. Ukladá platformám povinnosť obmedzovať šírenie zavádzajúceho obsahu.

„Aby to bolo účinné, musia sa sústrediť na opakovaných porušovateľov pravidiel, transparentne reportovať výsledky, ale aj prepájať svoj obsah s fact-checkingom. Zároveň  je dôležité, aby poskytovali výskumníkom dáta, na základe ktorých sa dá nezávisle kontrolovať, či ich zásahy fungujú,“ uzatvára Jursová Prachárová.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti