Tisíce amerických vojakov čakajú v pohotovosti, kým Biely dom hľadá cestu z vlastnej pasce

Prezident Donald Trump sa v otázke Iránu ocitá v situácii, keď sa jeho manévrovací priestor zužuje. Masívne presuny amerických lietadlových lodí, stíhačiek a tankovacích lietadiel do regiónu mali pôsobiť ako jasný signál, že Washington to myslí vážne. Lenže čím dlhšie táto demonštrácia sily trvá bez jasného výsledku, tým viac sa ukazuje, že vojenské možnosti nie sú také neobmedzené, ako sa na prvý pohľad zdalo.

Diplomatická cesta zatiaľ nebola uzavretá. Po ďalšom kole nepriamych rokovaní v Ženeve sa hovorí o pokračovaní technických rozhovorov vo Viedni. Administratíva tak stále oficiálne uprednostňuje dohodu pred konfliktom. Otázkou však je, čo presne Washington požaduje, uvažuje CNN. 

Trump zvažuje možnosti

Sú problémom len záruky, že Teherán nezíska jadrovú zbraň? Alebo aj o úplné zastavenie obohacovania uránu? A majú byť súčasťou dohody aj balistické rakety a regionálne proxy skupiny? Nejasnosť amerických červených línií pri rokovaní vytvára tlak nielen na Irán, ale aj na samotný Biely dom.

Šéf diplomacie Marco Rubio tvrdí, že Irán momentálne neobohacuje urán, no zároveň sa podľa neho snaží obnovovať časti programu. Najvyšší duchovný vodca Ali Chameneí dlhodobo popiera, že by krajina smerovala k výrobe jadrovej zbrane. Trump však vychádza z presvedčenia, že Teherán má takýto zámer. Ak by si Biely dom bol istý, že vojenský úder dokáže problém vyriešiť rýchlo a definitívne, pravdepodobne by už konal. Alebo by aspoň poveril Izrael, aby tak urobil bez rozsiahleho predchádzajúceho varovania, pripomína ABC News. 

Realita je zložitejšia. Americké sily v regióne predstavujú najväčšiu koncentráciu od invázie do Iraku v roku 2003. Lietadlové lode ako USS Abraham Lincoln či USS Gerald R. Ford sú v pohotovosti, rovnako ako moderné stíhačky vrátane F-35 Lightning II. Táto vojenská hrozba má Teherán prinútiť k ústupkom. No ide skôr o odstrašovanie než o prípravu na dlhodobú vojnu.

Viacero rizikových faktorov

Pentagón podľa uniknutých informácií upozorňuje na limity munície aj logistických kapacít, uvádza Axios. Dlhá a intenzívna kampaň by si vyžiadala zdroje, ktoré dnes nie sú v regióne plne pripravené. Chýba aj pozemná zložka. Predstava, že by letecké údery viedli k rýchlej zmene režimu, je skôr politickým snom než realistickou stratégiou. Bez pozemnej prítomnosti by pád režimu musel nastať spontánne, čo je v autoritárskom systéme s pevnými bezpečnostnými štruktúrami nepravdepodobné.

CNN tvrdí, že práve tu sa Trumpove možnosti zužujú. Veľká, dlhodobá operácia by niesla riziko tzv. irackého scenára. Ide tu o problém vleklého konfliktu bez jasného víťazstva. Krátky, symbolický úder by zas mohol pôsobiť ako slabosť, ak by Irán odpovedal obmedzenou, no viditeľnou odvetou a konflikt by sa tým neskončil. Teherán by mohol prežiť sériu cielených náletov a dospieť k záveru, že americká hrozba je zvládnuteľná.

Ďalšou premennou je Izrael. Podľa informácií z Washingtonu niektorí republikáni navrhujú, aby prvý úder viedol práve Tel Aviv. Politicky by to Trumpovi poskytlo krytie: Spojené štáty by reagovali na útok proti spojencovi a nezačali by vojnu. No takýto scenár by mohol vyvolať v regióne vnímanie, že ide o koordinovanú operáciu, čo by zvýšilo riziko širšej eskalácie.

Ceny na čerpačkách vystrelia hore. Slováci pocítia zdraženie už o pár dní, hlási analytik

Čas pritom nehrá v prospech Bieleho domu. Udržiavať rozsiahle sily v pohotovosti celé mesiace je finančne aj logisticky náročné. Každý ďalší týždeň bez dohody zvyšuje tlak na rozhodnutie. Trump tak stojí pred dilemou: buď dosiahne rýchlu diplomatickú dohodu, alebo riskuje, že jeho veľkolepá demonštrácia sily odhalí limity americkej ochoty ísť do otvoreného konfliktu.

To je paradox celej situácie. Masívne rozmiestnenie síl malo rozšíriť jeho možnosti. Namiesto toho však vytvorilo časovo obmedzené okno, v ktorom musí konať. A čím dlhšie bude váhať, tým užšie budú jeho reálne voľby, upozorňuje Axios. 

Čítaj viac z kategórie: Politika