Tisíce daňových podvodov sa nikdy nedostanú pred súd, štát prichádza o milióny, upozorňuje Žilinka

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Slovensko robí pokroky v boji proti daňovej kriminalite. Čísla totiž hovoria o výraznom poklese trestných stíhaní. Podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku je však realita úplne iná.

Po novele Trestného zákona došlo k výraznému prepadu. Podľa dostupných informácií sa daňová kriminalita prepadla až o 57 percent. Tento pokles však neznamená, že by sa menej podvádzalo. Podľa Žilinku to je skôr naopak. Malo by tak ísť o dôsledok legislatívnych zmien, ktoré zásadne ovplyvnili fungovanie trestného systému. 

Novela, ktorá zmenila pravidlá hry

Kľúčovým problémom sú zmeny v zákone, ktoré upravili hranice trestnosti a tresty za ekonomickú kriminalitu. V praxi to znamená, že veľké množstvo prípadov, ktoré by sa v minulosti dostalo pred súd, dnes už nespĺňa podmienky na trestné stíhanie.

Podľa údajov prokuratúry sa pred súd nedostane viac ako 2 000 prípadov daňových podvodov. Niektoré z nich boli dokonca zastavené aj napriek tomu, že už boli rozbehnuté alebo v nich padli obvinenia. 

Menej trestov neznamená menej zločinu

Žilinka na situáciu upozorňuje dlhodobo. Podľa neho novela nepriniesla efektívnejší boj proti kriminalite, ale skôr jeho oslabenie. Zmeny v zákone totiž zvýšili hranice alebo upravili trestné sadzby tak, že mnohé skutky sa už nepovažujú za trestné činy.

V praxi to znamená, že časť páchateľov sa môže vyhnúť trestnému stíhaniu úplne. Generálny prokurátor preto hovorí o vážnom probléme, ktorý môže mať dopad nielen na spravodlivosť, ale aj na štátne financie.

Štát prichádza o peniaze

Podľa odborníkov majú daňové podvody priamy vplyv na príjmy štátu. Už dnes sa ukazuje, že výber niektorých daní, napríklad DPH, zaostáva za očakávaniami. V kombinácii s tým, že tisíce prípadov sa nedostanú pred súd, vzniká situácia, ktorá môže byť pre verejné financie riziková.

Aj preto Žilinka upozorňuje na potrebu zmien, ktoré by systém opäť sprísnili a umožnili efektívnejšie potrestanie páchateľov.

Návrh na sprísnenie pravidiel

Generálny prokurátor už podnikol konkrétne kroky. Navrhol napríklad znížiť hranicu trestnosti pri daňových podvodoch z pôvodných desiatok tisíc eur na približne 700 eur.

Takáto zmena by znamenala, že aj menšie podvody by sa opäť riešili v trestnom konaní a nepristupovalo by sa k nim ako len k priestupkom alebo iným právnym deliktom. 

Kritika legislatívneho procesu

Žilinka zároveň upozorňuje aj na spôsob, akým bola novela prijatá. Podľa neho chýbala dostatočná odborná diskusia a analýza dopadov. Už v minulosti kritizoval, že názory prokuratúry neboli dostatočne zohľadnené, hoci práve prokurátori majú praktické skúsenosti s vyšetrovaním a stíhaním trestných činov. 

Vyzvanie predsedu parlamentu

Žilinka poslal predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu list. Raši potvrdil, že list generálneho prokurátora dostal. Vo svojom stanovisku na začiatku marca uviedol, že problematika daňovej trestnej činnosti si vyžaduje „neustálu pozornosť a pravidelné vyhodnocovanie účinnosti existujúcich právnych nástrojov“. Zároveň zdôraznil, že predložený návrh je potrebné odborne posúdiť.

Keďže Trestný zákon spadá pod ministerstvo spravodlivosti, Raši požiadal tento rezort o odborné stanovisko a koordináciu ďalších krokov. Súčasne chcel, aby sa návrhom zaoberal aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR.

Čítaj viac z kategórie: Politika