Tisíce Slovákov zaplatia od 400 do 4 000 eur. Zavádza sa staronová „daňová licencia“

  • O novinke informoval bývalý podpredseda vlády
  • Upozornil na opätovné zavedenie platby daňovej licencie
Erik Tomáš
  • O novinke informoval bývalý podpredseda vlády
  • Upozornil na opätovné zavedenie platby daňovej licencie
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Vláda v pondelok 4. decembra schválila návrh zákona, podľa ktorého sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Súčasťou spomínaného návrhu aj článok VI., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Jeho súčasťou je návrh § 46b, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2024 zavádza minimálna daň právnickej osoby. Národná rada SR sa návrhom zákona bude v skrátenom legislatívnom konaní zaoberať na svojej riadnej schôdzi, ktorá začne 6. decembra 2023. O novinke, ktorá bude opätovne zavedená do platnosti, informoval aj bývalý podpredseda vlády SR Jozef Mihál na sociálnej sieti.

Minimálna daň sa môže vyšplhať až na takmer 4-tisíc eur

Ak firma nemá činnosť, ale plní si zákonné povinnosti, môže pretrvávať ľubovoľne dlho. Musí však mať orgány, valné zhromaždenia i odovzdávať závierky, informuje portál HN Online. Nefunkčné eseročky, ktoré povznikali v „zlatých časoch“ živností pred vyše 10 rokmi, už vtedy zaťažovali nejedného podnikateľa.

Mihál upozorňuje, že sa novinka týka všetkých podnikateľov, ktorí majú spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), pričom môže byť aj „spiaca“. Pokiaľ do tejto skupiny patríš, za rok 2024 budeš musieť prvýkrát znova platiť daňovú licenciu, alebo oficiálne „minimálnu daň právnickej osoby“.

Výška minimálnej dane pritom závisí od výšky zdaniteľného príjmu, teda výnosov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie. Pokiaľ je výška zdaniteľného príjmu do 50-tisíc eur, minimálna daň je na úrovni 340 eur. Nad 500-tisíc eur by však podnikateľ musel zaplatiť minimálnu daň až vo výške 3 840 eur.

Celkový prehľad sadzieb uviedol v tabuľke. >>>

Zároveň tiež uviedol výnimku. „Právnická osoba, ktorá z celkového počtu zamestnancov zamestnáva aspoň 20 % zamestnancov so zdravotným postihnutím, má sumu minimálnej dane polovičnú.“

Minimálna daň právnickej osoby sa pritom netýka viacerých skupín:

  • za prvý rok po vzniku,
  • právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie,
  • verejných obchodných spoločností,
  • ktoré prevádzkujú aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko,
  • v likvidácií či v konkurze,
  • pozemkových spoločenstiev, ak dosahujú len príjmy z činností podľa osobitného predpisu so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur.

Asignácia dane zmenila život malej Kamile

Vláda taktiež plánovala zmenu v daňovej asignácii, ako sme ťa informovali v tomto článku. Hodnota asignovanej dane dosiahla od zavedenia systému v roku 2002 miliardu eur. V dôsledku zmeny v uvedenom systéme by však neziskový sektor mohol prísť o 90 až 100 miliónov eur ročne a tisíce pracovných miest.

Po danom oznámení vlády vznikli obavy, že by sa pomoci nemuseli dočkať desaťtisíce seniorov, chorých, ľudia v núdzi, ale ani družiny, voľnočasové a športové kluby alebo napríklad dobrovoľní hasiči. Uviedla to Komora mimovládnych neziskových organizácií na ich tlačovej konferencii.

Ministerstvo financií na svojej webovej stránke vysvetľuje, že asignácia dane je u fyzických osôb nasmerovanie 2 až 3 % dane. Tri percentá môžu venovať tí, ktorí robili dobrovoľníctvo najmenej 40 hodín ročne. Právnické osoby môžu asignovať daň 2 % alebo 1 %.

Dve percentá zmenili život napríklad desaťročnej Kamile, ktorá z dôvodu svalového ochorenia nechodí a potrebuje veľa pomoci od jej rodičov. „Z dvoch percent sme jej mohli zapožičať sprchovaciu stoličku, zdvihák a parádny elektrický vozík, aby sa mohla sama pohybovať,“ uviedla Andrea Madunová z Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Facebook/Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála, HN Online, archív Startitup

Najnovšie videá

Trendové videá