Tisíce za politickú reklamu na slovenskom internete. Najviac míňali Matovičovci, upozornil Jakub Goda

Spoločnosť Meta podľa všetkého naplnila svoje dávnejšie oznámenie a zastavila politickú reklamu v Európskej únii. Tento krok, ktorý má byť reakciou na nové pravidlá EÚ o transparentnosti politickej reklamy, potvrdzujú aj aktuálne dáta z nástroja Meta Ad Library.

Ako upozornil bývalý člen tímu prezidentky Zuzany Čaputovej a publicista Jakub Goda, zákaz môže mať zásadný vplyv na priebeh budúcich volebných kampaní – najmä ak zostane v platnosti dlhodobo.

Kto zaplatil najviac

Na sociálnej sieti zverejnil graf, ktorý ukazuje, kto za posledných 90 dní míňal najviac. „Vyzerá to tak, že Meta, aspoň nateraz, naozaj stopla politickú reklamu, ako dávnejšie avizovala v reakcii na nové pravidlá EÚ,“ napísal Goda. Podľa neho sa krátkodobo v obsahu na sociálnych sieťach nič výrazné nezmení, no počas kampaní to bude cítiť. „V kampani sa prirodzene leje najviac peňazí do reklamy,“ dodal.

Goda zároveň upozornil, že zákaz zvýrazní význam tzv. organického dosahu – teda obsahu, ktorý sa šíri prirodzene cez interakcie používateľov. „Ešte dôležitejší bude organický dosah v kombinácii s rôznymi viac alebo menej pokútnymi spôsobmi, ako ho získavať – cez proxy účty, siete falošných profilov či nepriznaných influencerov,“ upozornil.

Z dát zverejnených v Meta Ad Library vyplýva, že za posledných 90 dní najviac míňali subjekty spojené s hnutím OĽaNO. „Najviac teraz míňali Matovičovci,“ dodal Goda, s tým, že väčšina strán investuje do reklamy najmä počas kampaní, nie mimo nich.

Podľa jeho odhadu sa výdavky na politickú a spoločenskú reklamu v celej EÚ pohybujú v desiatkach miliónov eur ročne, zatiaľ čo na Slovensku ide približne o dva milióny eur.

Meta splnila, čo avizovala

Ako sme informovali už v lete, americký technologický gigant Meta oznámil, že od októbra úplne zakáže politickú, volebnú aj spoločenskú reklamu na všetkých svojich platformách v rámci Európskej únie. Dôvodom sú nové pravidlá EÚ pre transparentnosť politickej reklamy, ktoré podľa spoločnosti prinášajú neúnosnú mieru zložitosti a právnej neistoty.

Podľa servera Axios toto rozhodnutie výrazne obmedzuje možnosti politických kampaní a občianskych iniciatív komunikovať s voličmi online. Nové európske pravidlá, známe ako Transparency and Targeting of Political Advertising (TTPA), nadobudli účinnosť 10. októbra a sú súčasťou širšieho úsilia EÚ zabrániť dezinformáciám a zahraničnému vplyvu na voľby.

Ako pripomína portál Euronews, legislatíva vyžaduje, aby každá politická reklama obsahovala jasnú informáciu o zadávateľovi, výške výdavkov, súvisiacich voľbách a použitých cieľových metódach. Ide o reakciu na prípady z posledných rokov, keď dezinformačné kampane zasiahli viaceré voľby v členských štátoch.

Meta v reakcii na danú problematiku uviedla, že hoci od roku 2018 používa vlastné nástroje na zvyšovanie transparentnosti reklám, nové požiadavky EÚ považuje za nepraktické a právne nejasné. „Regulácia zavádza významné operačné výzvy a právnu neistotu pre inzerentov aj platformy v EÚ,“ uviedla spoločnosť.

Rozhodnutie nebráni ľuďom publikovať

Podľa Mety legislatíva prináša „neúnosnú úroveň komplexnosti“ a môže viesť k situácii, keď používatelia budú vidieť menej relevantných reklám. Spoločnosť však zdôraznila, že zákaz sa týka len platených reklám, nie samotného politického obsahu. „Rozhodnutie nebráni ľuďom ani kandidátom v EÚ publikovať a diskutovať o politike na našich platformách,“ doplnila Meta pre portál.

Podobné kroky oznámil aj Google, ktorý rovnako argumentuje zložitou implementáciou nových pravidiel. Podľa Axiosu technologické firmy upozorňujú, že nedostatok presných údajov o lokálnych voľbách a nejasné definície politickej reklamy komplikujú uplatňovanie regulácie v praxi.

Európska komisia tvrdí, že cieľom nariadenia je zvýšiť transparentnosť a ochranu volieb pred manipuláciou. Opatrenia zároveň nadväzujú na Digital Services Act (DSA), ktorý už viedol k vyšetrovaniu Facebooku a Instagramu pre podozrenia z nedostatočného boja proti dezinformáciám. Zmena sa týka výlučne krajín Európskej únie.

Čítaj viac z kategórie: Politika