Slovensko môže prísť o tisícky pracovných miest. V Žiari nad Hronom má štát veľký problém

  • Enormné zvyšovanie cien elektriny ohrozuje významné slovenské priemyselné podniky
  • Jedným z nich je aj hlinikáreň Slovalco. Zavretím spoločnosti by sa mohol zo Žiarskej kotliny stať problémový región
  • V EÚ existujú kompenzačné mechanizmy, ktoré využíva už 15 členských štátov. Slovensko však vo výške kompenzácií zaostáva
Slovalco
Slovalco/TASR/Dano Veselský
  • Enormné zvyšovanie cien elektriny ohrozuje významné slovenské priemyselné podniky
  • Jedným z nich je aj hlinikáreň Slovalco. Zavretím spoločnosti by sa mohol zo Žiarskej kotliny stať problémový región
  • V EÚ existujú kompenzačné mechanizmy, ktoré využíva už 15 členských štátov. Slovensko však vo výške kompenzácií zaostáva

Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stúpli v tomto roku náklady domácností za elektrinu v priemere o 3 až 4 eurá mesačne. Domácnosti, ktoré elektrinou aj kúria a ohrievajú vodu, zaplatia až o 14 eur mesačne viac.

Zvyšovanie cien elektriny sa však netýka len domácností – podobne zasiahnutý je aj slovenský priemysel. To, čo je pre domácnosti zopár eur, sú pre priemyselné firmy na Slovensku stovky miliónov.

To je vážny problém pre veľké slovenské priemyselné firmy, akými sú napríklad Duslo Šaľa či hlinikáreň Slovalco. Práve o Slovalcu sa v posledných týždňoch rozpráva hojne – firme v Žiari nad Hronom hrozí úplné odstavenie ku koncu roka. Elektrinu má totiž za staré ceny nakúpenú len do konca roka, potom hrozia vážne problémy.

Slovalco
zdroj: Slovalco – Existujú obavy, že zatvorením Slovalca by sa zo Žiarskej kotliny mohla stať hladová dolina.

Dôležitý zamestnávateľ v Žiarskej kotline

Výroba hliníka má v Žiari nad Hronom dlhú históriu. Jej začiatky siahajú až do roku 1953, keď bol vyrobený prvý primárny hliník v rámci celého Česko-Slovenska vo vtedajšom Závode SNP.

V 90. rokoch prešla fabrika významnou modernizáciou vďaka know-how nórskeho investora Norsk Hydro, čím vznikla fabrika Slovalco, ako ju poznáme dnes.

Hlinikáreň je dnes dôležitým lokálnym zamestnávateľom – priamo zamestnáva takmer 500 ľudí, no ďalších približne 2 500 pracovných miest je naviazaných práve na výrobu tejto fabriky. To je približne toľko, koľko má priamo zamestnať nová automobilka Volvo pri Košiciach.

Hroziaci koniec Slovalca by pre Slovensko bol veľkým problémom, a to nielen v Žiari nad Hronom, no v celom tekovskom a hornonitrianskom regióne. Firma je v regióne jedným z najväčších zamestnávateľov a štátu cez dane, odvody a iné poplatky prispieva vo výške 70 miliónov eur.

 
Najväčšia ekologická katastrofa zažehnaná

Až do roku 1998 bola používaná Söderbergova technológia výroby, ktorá mala veľmi silný negatívny vplyv na životné prostredie. Svoje o tom vedia najmä obyvatelia dedinky Horné Opatovce, ktorí museli kvôli vysokým koncentráciám výparov fluórových zlúčenín a dechtov z továrne opustiť svoje domovy.

Jedna z najstarších obcí Žiarskej kotliny bola úradne zrušená a oficiálne prestala existovať v roku 1969.

Problémom bola aj zastaraná výroba oxidu hlinitého z bauxitu, z ktorého vznikal hnedý a červený kal. Ten sa ukladal na kalové pole, ktoré predstavovalo priamu environmentálnu záťaž. Po zrušení Horných Opatoviec pri dedine zostalo až 10 miliónov ton kalu.

Pole je dodnes vidno aj pri ceste z Trnavy do Banskej Bystrice –pri Žiari nad Hronom sa do výšky 40 metrov týči kopec, ktorý však už nemá výrazné červené sfarbenie, ale je pokrytý zeleňou. V minulosti hrozilo, že sa kal preleje do rieky Hron, čím by mohlo dôjsť ku ekologickej katastrofe medzinárodného rozmeru, podobne ako v maďarskej Ajke.

Našťastie závod po modernizácii prebral nórsky koncern Norsk Hydro a po prelome tisícročia sa spolumajiteľom stala aj Penta Investments, ktorá sa v roku 2002 pustila aj do riešenia náročnej ekologickej záťaže.

Kompletné zaizolovanie kalového poľa trvalo 6 rokov a spolu s následnou revitalizáciou ide o najväčšiu súkromnú investíciu do ekológie vo Východnej Európe – 53 miliónov eur. 98 % tejto sumy pochádzalo zo súkromných zdrojov majiteľov a Penta za riešenie situácie získala cenu Enviro Oscar. Aj keď už splnila celý prisľúbený rekultivačný plán, o kalové pole sa stará dodnes.

 

Jedna z najekologickejších hlinikární v Európe

V roku 1998 bola natrvalo zastavená výroba hliníka Söderbergovou technológiou. Technológia na výrobu hliníka, akú Slovalco využíva dnes, je jednou z najmodernejších a najekologickejších na svete. Celková emisná stopa jednej vyrobenej tony hliníka v Slovalcu je 4,2 tony CO2, čo je 4-krát menej v porovnaní so svetovým priemerom.

Ak by bola produkcia Slovalca nahradená dovozom zo zahraničia, celkové svetové emisie stúpnu o viac ako dva milióny ton CO2 ročne. Rovnaký dopad by malo vyrúbanie lesov o rozlohe celého Bratislavského kraja, porovnalo Slovalco.

V tomto roku sa v hlinikárni Slovalco uviedlo do prevádzky aj nové pretavovacie centrum za 15 miliónov eur. Takto spoločnosť rozšírila svoje zapojenie do obehového hospodárstva recykláciou použitého hliníka. Môže nakupovať hliníkový šrot od zákazníkov, ktorým pri výrobných procesoch tento odpad vzniká, a následným pretavením ho použiť na výrobu nových výrobkov.

Slovalco
zdroj: Slovalco – V tomto roku Slovalco spustilo novú pretavovaciu pec hliníkových procesných šrotov.

Zdražovanie energií aj emisné povolenky

Ekologické Slovalco, čeliace vysokým cenám elektriny, tvrdí, že by im mal pomôcť štát.

Čo môže robiť štát: Slovensko sa v rámci EÚ zaviazalo splniť tzv. Zelenú dohodu a znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %.

Jedným zo spôsobov, ako to chceme splniť, je pomocou predaja takzvaných emisných kvót (povoleniek), ktoré EÚ zaviedla v roku 2005. Priemyselná firma si nemôže do ovzdušia vypúšťať, čo len chce, musí mať na objem emisií nakúpené emisné povolenky, ktoré získa na dražbe, inak hrozia sankcie.

Ekologické fabriky ako Slovalco získavajú časť povoleniek zdarma, keďže hliník nie je možné vyrábať kompletne bez emisií. Tie však Slovalco produkuje v minimálnom množstve – v porovnaní s inými výrobcami produkuje 4- až 5-krát menej CO2.

  • Jedna kvóta oprávňuje priemyselné zariadenie vypustiť do ovzdušia jednu tonu CO2, alebo ekvivalentné množstvo N2O či perfluórovaných uhľovodíkov (PFCs). Ak chcem vypustiť 10-tisíc ton, musím mať povolenku na adekvátne množstvo.

Povoleniek je každým rokom menej, EÚ tak chce znižovať celkové množstvo emisií, ktoré štáty produkujú – ekonómovia to nazývajú znižovaním emisného stropu. Peniaze za nákup emisných povoleniek končia v Environmentálnom fonde, ktorý spravujú Ministerstvo financií a Ministerstvo životného prostredia. Do dnešného dňa takto štát vyzbieral približne 1 miliardu eur.

Peniaze na to sú: A práve Environmentálny fond by mal byť odpoveďou na problémy Slovalca. Spoločnosť má elektrinu nakúpenú len do konca roka 2022, z obdobia, keď ešte ceny kvôli vojne neboli tak vysoko. Spoliehala sa na štát, ktorý už takmer dva roky hovorí o pripravovanej novele zákona o využití výnosov z predaja emisných povoleniek, ktorý by mal adresovať aj kompenzácie podnikom za vysokú cenu elektriny – novela však dodnes schválená nebola.

Pritom do Environmentálneho fondu nalievajú peniaze prostredníctvom nákupu emisných povoleniek aj firmy ako Slovalco či elektrárne, od ktorých Slovalco nakupuje energiu – Slovalco je najväčším priemyselným spotrebiteľom energie na Slovensku. Iné štáty EÚ už peniaze v Environmentálnych fondoch využívajú aj na kompenzáciu vysokých cien energie, Slovensko však tento mechanizmus využíva minimálne.

Slovenský priemysel sa tak stáva nekonkurencieschopným – nielen voči producentom z Ázie a Ruska, ale aj z iných európskych krajín.

Ekológia ako za trest

Ako informuje inštitút INESS, rastúca cena elektrickej energie postihuje aj firmy, ktoré majú vysoko ekologickú výrobu, zvlášť ak je energeticky náročná. „I napriek nízkym emisiám CO2 musia tieto firmy platiť vysoké náklady za povolenky skryté v cene elektriny.“ Inštitút upozorňuje, že tu vzniká nebezpečný problém.

Nadnárodné firmy by totiž mohli skrátka výrobu presunúť do krajín, kde sa za emisie neplatí – dobrými príkladmi sú napríklad Čína či Rusko. Slovenský priemysel je zviazaný emisnými kvótami, no ázijský a ruský trh takéto reštrikcie nemajú. Na svetovom trhu sú tak slovenské firmy v nevýhode – situáciu im teraz sťažujú nielen drahšie ceny energií, ale aj štát, ktorý sa priemyslu obracia chrbtom, hoci potrebné nástroje v rukách má.

„Nemá predsa logiku odstaviť jednu z najekologickejších a najmodernejších fabrík na svete,“ hovorí o aktuálnej situácii generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý.

Aj EÚ si uvedomuje, že pre mnohé priemyselné podniky ide o vážny problém a preto zároveň s kúpou emisií vytvorila aj kompenzačný mechanizmus – tzv. kompenzáciu nepriamych CO2 nákladov. Tá umožňuje členským štátom finančne kompenzovať tieto náklady na základe určených schém, rozhodujú o nich však samotné štáty – a teda aj Slovensko.

Situácii nepomáha ani fakt, že Slovalco nakupuje elektrinu z jadra, ktorá však v EÚ nie je považovaná za „zelenú“ a Európska komisia to plánuje zmeniť až v roku 2045. Jej cena je však zvýšená aj napriek tomu, že jadrové elektrárne produkujú oproti uhoľným minimálne emisie.

Slovalco
zdroj: Slovalco – Spoločnosť Slovalco v júni 2004 oslávila svoju milióntu tonu vyrobeného hliníka.

Práve pri súčasnom obrovskom navýšení cien za energie všeobecne sú mnohé priemyselné podniky doslova závislé pomoci z Environmentálneho fondu, do ktorého prakticky sami prispievajú.

Obyvatelia Žiaru nad Hronom a okolia skrz iniciatívu Via Iuris Moja Petícia získali už tisíce podpisov na podporu Slovalca, v snahe urgovať kompetentné úrady. Čas beží do konca roka, od januára 2023 bude Slovalco bez elektriny – ak zamestnávateľa štát nepodrží, v ohrození je nielen história regiónu, no tiež pracovné miesta.

Otázky na Ministerstvo životného prostredia:

Markantné zvyšovanie cien elektrickej energie bez dostatočných kompenzácií zo strany štátu vedie k veľkým problémom mnohých priemyselných firiem na Slovensku, hrozí až ich zavretie a prepúšťanie ľudí. Ako vláda plánuje riešiť tento problém? Pripravuje nejaké kompenzácie?

Ministerstvo životného prostredia (MŽP SR) a Environmentálny fond (EF) môžu priemyselným prevádzkam poskytnúť jedine takzvané kompenzácie priemyselným podnikom. Ide o finančný mechanizmus, určený pre priemyselné podniky, v ktorých existuje predpoklad značného rizika úniku uhlíka. Keďže ide o štátnu pomoc súkromným podnikom, pre jej poskytnutie je potrebné mať schválenú a platnú schému štátnej pomoci. Táto schéma je zakotvená v rámci zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a schvaľuje ju Európska komisia.

Pred 2 rokmi sa hovorilo o prijatí zákona o Emisných povolenkách, ale doteraz sa tak nestalo – prečo, resp. čo brzdí / komplikuje prijatie tohto zákona? Uvažuje sa ešte o jeho prijatí?

Návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie, prechádza rozporovými konaniami. Každopádne však návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne MŽP SR je v legislatívnom procese.

Mohli by ste v zjednodušenej forme popísať, ako funguje kompenzácia nepriamych CO2 nákladov? Ako hodnotíte tento kompenzačný nástroj, má podľa vás nejaké slabé stránky?

Environmentálny fond poskytuje finančné kompenzácie tým prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie. Priemyselné podniky môžu predložiť žiadosť o poskytnutie dotácie a následne ich žiadosť prechádza formálnym a odborným hodnotením.

Ak je žiadosť úspešná, finančné prostriedky sa na základe zmluvy o poskytnutí dotácie medzi EF a úspešným žiadateľom prevedú na účet príslušného priemyselného podniku. Celý proces je za podmienky splnenia zákonných a výzvou stanovených podmienok pomerne jednoduchý a prehľadný.

Jediné slovenské hlinikárne Slovalco hrajú o čas – ak ich od vlády nedostane, koncom roka hovoria o konci svojej prevádzky. Stihne vláda vyriešiť problém s kompenzáciami pre priemysel do konca roka? Aký je časový plán a od čoho najviac záleží jeho dodržanie?

Poskytnutie kompenzácií priemyselným podnikom závisí od rýchlosti schvaľovacieho procesu schémy štátnej pomoci pre túto oblasť. Rýchlosť schvaľovacieho procesu podmieňujú schvaľovacie orgány mimo SR – konkrétne Európska komisia.

Kompenzácie z Environmentálneho fondu tak môžu byť vyplatené až potom, ako EK schváli rámec, zakotvený v zákone o obchodovaní s emisnými kvótami.

Minulý rok dostal priemysel príspevok z Environmentálneho fondu na kompenzáciu vysokých cien energií pre slovenské firmy vo výške 11 miliónov eur. Aký je plán na tento rok? Bude pomoc dostatočná?

Finančná alokácia pre tzv. kompenzácie na rok 2022 ešte nie je finálne stanovená a závisí od vyššie spomenutých podmienok.

Podnikatelia dlhodobo vyčítajú rezortu životného prostredia, vrátane Envirofondu, nízke kompenzácie nepriamych nákladov na vypúšťanie oxidu uhličitého – ako k tejto kritike pristupuje váš rezort?

O novele zákona o obchodovaní s emisnými kvótami MŽP SR rokuje s MFSR. Obidva rezorty hľadajú možnosti, ako navýšiť percento použiteľného výnosu z príjmov z obchodovania s emisnými kvótami na financovanie všetkých oprávnených aktivít v súlade so zákonom, teda aj na tzv. kompenzácie.

Výška finančných prostriedkov, alokovaných v rozpočte na výdavky financované z príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, je však v súčasnosti závislá od rozpočtových možností Envirofondu.

Spoplatňovanie emisných kvót je fungujúcim ekonomickým modelom, ktorý oprávnene núti výrobcov k znižovaniu množstva nebezpečných emisií do budúcnosti. Časť finančných prostriedkov môže Environmentálny fond výrobným podnikom poskytnúť vo forme kompenzácií.

 

Pre správy RTVS minister životného prostredia dodal: „Environmentálny fond môžeme navyšovať k akejkoľvek štátnej pomoci až potom, keď ministerstvo financií bude súhlasiť so zmenou zákona, zatiaľ nesúhlasí,“ čím Ján Budaj poukázal na hlavný kameň úrazu.

„Prostriedky z Environfondu určené pre Slovalco, ale aj ďalšie firmy, zablokoval Igor Matovič,“ súhlasne sa pre RTVS vyjadril Richard Sulík.

Zdroje: urso.gov, energie-portal.sk, asociaciapz.sk, energie-portal.sk, iness.sk, faktyonline.sk, minzp.sk, spravy.pravda

Najnovšie videá

Trendové videá