Titul nestačí: HR expertka vysvetľuje, čo v roku 2026 rozhoduje o prijatí do práce

Téma tzv. zaplatenej maturity sa pravidelne vracia do verejnej debaty – často so silnou dávkou emócií a predsudkov. V predstavách verejnosti sú súkromné školy vnímané ako inštitúcie, kde sa za diplom neplatí znalosťami, ale bankovkami.

Tento pohľad však podľa ľudí z praxe skresľuje skutočný obraz. Pre zamestnávateľov dnes nie je najdôležitejšie, či študent absolvoval súkromnú alebo štátnu školu. Rozhoduje to, čo skutočne vie, ako sa správa, aké má skúsenosti a ako vie uvažovať.

Rozhoduje reputácia školy, nie jej zriaďovateľ

Zuzana Paulová, CEO HR platformy myHeRoes a rešpektovaná odborníčka v oblasti ľudských zdrojov, vysvetľuje, že rozlišovanie medzi štátnymi a súkromnými školami je v reálnom nábore ľudí príliš zjednodušené.

„V realite sa stretávam skôr so situáciou, keď je hodnotené, o akú konkrétnu školu ide a akú má táto inštitúcia reputáciu. Mierka súkromná alebo štátna je príliš zjednodušujúca,“ hovorí.

Znamená to, že zamestnávatelia nesúdia podľa nálepiek. Ak má škola – štátna či súkromná – kvalitné meno, absolvent má výhodu. Ak škola v očiach trhu kvalitu nepreukázala, titul z nej mu veľmi nepomôže.

Zručnosti a skúsenosti sú cennejšie ako diplom

Najmä vo firmách a odvetviach, ktoré sa menia rýchlo a kladú dôraz na kreativitu, praktickosť a osobnostné nastavenie, už samotné formálne vzdelanie nestačí. Mnohé firmy dnes oveľa viac zaujíma, či má človek za sebou reálne pracovné skúsenosti, ako sa správal počas brigád, či rozvíjal svoje záujmy, a ako o tom všetkom vie hovoriť.

„Omnoho viac ma zaujíma, čo človek reálne vie, ako o svojich skúsenostiach hovorí a akú má motiváciu, než či má na diplome názov štátnej alebo súkromnej školy,“ hovorí Jan Vašík, výkonný riaditeľ kreatívnej agentúry Fairy Tailors.

Skúsenosti sú dôležité aj vtedy, keď nie sú priamo z odboru – šport, dobrovoľníctvo, vlastný projekt alebo dlhodobé záujmy vypovedajú o osobnosti uchádzača viac než jednotka z matematiky. Personalisti ich čítajú ako dôkaz vytrvalosti, pracovných návykov a schopnosti pracovať v tíme.

Motivácia a prístup k učeniu sú rozhodujúce

To, že sa dvaja študenti učia na rovnakej škole, neznamená, že ich pripravenosť na život po škole je rovnaká. Rozdiel podľa odborníkov často nevzniká v tom, kam človek chodil, ale ako k štúdiu pristupoval.

„Rozdiel v pripravenosti absolventov je oveľa viac závislý od ich motivácie a záujmu o odbor, prípadne hrá rolu výber praxe. Ak sa niekto o daný odbor skutočne zaujíma, chce v ňom pracovať a zbiera skúsenosti, škola nemá zásadný vplyv,“ tvrdí Zuzana Paulová.

Inými slovami, študent s priemernými známkami, ale veľkým záujmom o odbor, vlastným projektom alebo aktívnym prístupom, má často lepšiu štartovaciu pozíciu než niekto, kto sa len „preplavil“ s výborným prospechom.

Známky strácajú význam, rozhoduje charakter

Napriek mediálnemu obrazu, že na niektorých školách sa známky „kúpia“, odborníci upozorňujú, že ide skôr o výnimočné prípady, ktoré nie je možné zobecniť.

„Tvrdenie o zaplatených známkach vnímam ako skratku, ktorá má nejaký reálny základ v jednotlivých excesných prípadoch, ale rozhodne ju nejde použiť plošne,“ uvádza Jan Vašík. Z vlastnej skúsenosti, aj z pôsobenia na súkromnej univerzite, dodáva, že kľúčový je prístup konkrétnej školy a študenta.

To, čo zamestnávatelia dnes hodnotia najviac, sú osobnostné vlastnosti ako vytrvalosť, schopnosť učiť sa nové veci, odolnosť voči stresu a schopnosť riešiť problémy.

Diplom je dnes len vstupenka do hry – výberové konanie vyhrávajú tí, ktorí vedia ukázať, že dokážu v praxi fungovať, učiť sa, prispôsobiť a komunikovať.

Platiť za školu nie je problém. Pasivita áno

Otázka zaplatenej maturity je pre zamestnávateľa v praxi často irelevantná. Nie preto, že by ignoroval kvalitu školy, ale preto, že dnes existujú presnejšie nástroje, ako zistiť, čo človek naozaj vie. Rozhovor, portfólio, životopis, osobnostný test – to všetko poskytuje jasnejší obraz než známky alebo názov školy.

Súkromné školy nie sú samy osebe zlé alebo menejcenné. Rozhodujúce je, ako pristupujú k vzdelávaniu a čo si z toho študent vezme. A práve v tom majú všetci absolventi rovnakú štartovaciu čiaru. To, či ju využijú, už nie je otázka peňazí, ale ich vlastného úsilia.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska