To, čo stálo 150 eur, dnes stojí 200: Odborník radí, ako sa pripraviť na zdražovanie

Inflácia neútočí v teórii, ale v chladničke, na faktúrach a pri každom ďalšom „bežnom“ nákupe. A práve preto dnes nie je najväčšia výhra nájsť zázračný spôsob šetrenia, ale vytvoriť si rezervu, ktorá domácnosti dá priestor dýchať, keď ceny rastú a príjem zostáva rovnaký.

O tom, ako sa pred infláciou brániť aj bez vysokého príjmu, kde Slováci najľahšie ušetria, aké chyby robíme pri šetrení najčastejšie a koľko má zmysel odkladať si mesačne, sme sa zhovárali s odborníkom na finančné plánovanie a manažment osobných financií – Lukášom Mrázikom.

• Ako sa pred infláciou ochrániť, ak nemám vysoký príjem?
• V ktorých oblastiach sa dá Slovákom ušetriť najľahšie?
• Kde pri šetrení robíme najviac chýb?
• Koľko eur si mám mesačne odložiť?

Ako sa inflácia reálne dotkne bežného spotrebiteľa – nie teoreticky, ale prakticky? 

Inflácia sa na Slovensku prejavuje veľmi konkrétne. Bežná domácnosť dnes mesačne zaplatí viac najmä za potraviny, energie, služby a bývanie. Nákup, ktorý stál pred dvoma rokmi 150 eur, dnes bez problémov vyjde na 180 až 200 eur, a to aj bez „prémiových“ produktov. Energie síce už nerastú tak prudko, no zálohové platby za ne zostali vyššie a mnohé domácnosti to pocítia pri ročnom vyúčtovaní.

Zároveň sa zvyšujú miestne poplatky, dane a odvody či ceny služieb a kolkov, čo súvisí s konsolidáciou verejných financií. Tieto zmeny neprídu naraz, ale postupne. Výsledok je, že domácnosti majú nižšiu mesačnú rezervu, aj keď ich príjem zostal rovnaký. Kto nemá vytvorenú finančnú rezervu, musí tieto výpadky riešiť okamžitým znížením svojho životného štandardu alebo dlhom.

Na ktoré oblasti výdavkov by sa mali domácnosti pripraviť najviac?

Domácnosti by sa mali pripraviť najmä na vyššie výdavky v oblastiach, ktoré tvoria základ každodenného fungovania. V prvom rade ide o potraviny, kde síce už nevidíme prudké zdražovanie, ale ceny zostávajú na vyššej úrovni než pred pár rokmi.

Veľkou témou je bývanie a energie – mnohé domácnosti majú nastavené vyššie zálohové platby a rozdiel sa často ukáže až pri vyúčtovaní. Významne rastú aj služby – opravy, údržba domácnosti, autoservisy či osobné služby, keďže firmy si do cien premietajú vyššie náklady.

Zároveň je potrebné počítať s tým, že v čase konsolidácie sa postupne zvyšujú aj rôzne poplatky a administratívne náklady, ktoré jednotlivo nemusia pôsobiť dramaticky, no spolu výrazne zaťažia rozpočet. Práve preto je dôležité mať priestor na nečakané výdavky.

zdroj: Freepik/wayhomestudio/kstudio

Dá sa proti inflácii vôbec nejako brániť, ak nemám vysoký príjem?

Áno, ale nie tým, že budeme „šetriť na všetkom“. Najúčinnejšia obrana proti inflácii pri bežnom príjme je mať kontrolu nad cashflow – teda vedieť presne, kam peniaze odchádzajú, a zastaviť úniky, nie kvalitu života.

Praktický tip: zafixujte si tri najväčšie mesačné výdavky, ktoré viete ovplyvniť – napríklad energie, paušály a služby. Skontrolujte zmluvy, tarify, poistky, predplatné. Väčšina domácností tam dokáže ušetriť 20 až 50 eur mesačne bez zmeny životného štandardu.

Tieto ušetrené peniaze si nedávajte „bokom v hlave“, ale odložte ich hneď po výplate. Inflácia najviac zasahuje ľudí, ktorí nemajú žiadnu rezervu na možné výkyvy. Aj malý priestor v rozpočte im spôsobí veľký problém.

Mnohí ľudia majú pocit, že dnes už nie je z čoho šetriť. Je to len pocit, alebo realita?

Je to pochopiteľný pocit, ale nie úplná realita. Štatistiky ukazujú, že väčšina domácností stále míňa peniaze na položky, ktoré nie sú nevyhnutné, len si ich už neuvedomuje. Podľa prieskumov ide priemerne o 10 až 20 % mesačných výdavkov na veci, ako sú zbytočné predplatné, drahé paušály, impulzívne nákupy či služby, ktoré by sa dali nahradiť lacnejšou alternatívou.

Problém teda nie je, že by „nebolo z čoho šetriť“, ale že šetrenie sa hľadá na nesprávnom mieste. Nejde o to kupovať lacnejšie potraviny alebo si odopierať základné veci. Najväčší priestor je vo fixných výdavkoch – energie, telekomunikácie, drahé neaktuálne poistky, vysoké bankové poplatky. Keď domácnosť upraví tieto položky, často si vie uvoľniť 30 až 70 eur mesačne bez zníženia životnej úrovne. A práve z toho sa dá začať budovať rezerva.

Existuje minimálna suma, ktorú má zmysel odkladať, aj keď je to len pár eur?

Vysvetlím na jednoduchom pravidle. Platí približné percentuálne rozdelenie 10:20:30:40, keď:

• 10 % mesačného príjmu ide na tvorbu finančnej rezervy,
• 20 % môže byť určených na dlhodobé sporenie alebo investície,
• 30 % na splátky úverov alebo iných záväzkov,
• 40 % pokrýva bežnú spotrebu (bežné výdavky ako jedlo, energia, doprava atď.).

Tieto percentá sú odborným návodom na orientačné rozdelenie rozpočtu a nemusia sedieť presne každému, ale dávajú rámec, ako si rozdeliť príjem pri plánovaní financií. Pomer si, samozrejme, môže upraviť každý sám, ako uzná za vhodné, ale mal by sa držať tohto odporúčania. Mesačný casflow v tom prípade nebude mať problém ani chaos.

Do peňaženiek Slovákov mieri digitálne euro: Projekt za 1,3 miliardy eur zmení spôsob platenia

Je lepšie šetriť hneď, aj keď málo, alebo počkať, kým sa finančná situácia zlepší?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory