TOP štáty s najvyššími daňami: Tieto európske krajiny berú občanom takmer polovicu výkonu ekonomiky

Otázka daňovej záťaže patrí medzi najdiskutovanejšie témy moderných ekonomík. Podiel všetkých povinných daní a odvodov na HDP ukazuje, koľko z vytvoreného bohatstva sa cez štátny rozpočet prerozdeľuje späť občanom vo forme verejných služieb – od dôchodkov až po zdravotníctvo a školstvo.

Dáta Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaľujú, ktoré krajiny majú najvyššie daňové zaťaženie a aké modely financovania spoločnosti uplatňujú. Rebríček desiatich štátov ukazuje, že práve európske krajiny, najmä tie zo severu a západu, patria medzi lídrov v oblasti vysokého zdanenia a silného sociálneho štátu.

Grécko

zdroj: Unsplash/Gaetano Cessati

Grécko za posledné dve desaťročia výrazne zvýšilo daňové zaťaženie. Podľa dostupných údajov vzrástol podiel daní na HDP medzi rokmi 2000 a 2023 približne o šesť percentuálnych bodov.

Tento rast bol priamym dôsledkom finančnej krízy po roku 2009, keď vláda zvyšovala DPH a priame dane, aby splnila požiadavky medzinárodných veriteľov. V praxi dnes grécky štát prerozdeľuje takmer 40 percent výkonu ekonomiky, čo predstavuje 39,8 % HDP.

Luxembursko

zdroj: Wiki

Luxembursko má povesť daňovo atraktívnej destinácie pre nadnárodné spoločnosti, no pri pohľade na podiel daní na HDP patrí medzi najvyššie spomedzi krajín OECD. V roku 2023 štát vybral viac než 40 percent HDP, čo je o štyri percentné body viac než v roku 2000.

Vďaka mimoriadne vysokému HDP na obyvateľa však obyvatelia aj firmy udržujú vysokú životnú úroveň a krajina ostáva atraktívnym cieľom pre investície. Daňová záťaž dosahuje 40,9 % HDP.

Švédsko

zdroj: Pixabay/12019

Švédsko bolo ešte na prelome tisícročí symbolom „superdaňového štátu“ – vtedy jeho daňová záťaž presahovala 50 percent HDP, čo bolo najviac v OECD. Za posledných dvadsať rokov však došlo k zásadným reformám daní z príjmov a odvodov, ktoré podiel znížili o viac než osem bodov.

Dnes predstavuje 41,4 % HDP. Napriek poklesu si Švédsko zachovalo silný sociálny model a ponúka jedny z najlepších verejných služieb na svete, od zdravotníctva až po školstvo.

Nórsko

zdroj: Unsplash/Arvid Malde: Opera

Nórsko ťaží z kombinácie vysokého zdanenia a príjmov z ropy a plynu, ktoré smerujú do štátneho investičného fondu. Podiel daní na HDP sa už dve desaťročia drží stabilne medzi 41 a 42 percentami, v roku 2023 konkrétne 41,4 %.

Tento model financuje nielen sociálny štát, ale aj rozsiahle investície do budúcnosti. Ropný fond patrí k najväčším na svete a zabezpečuje, že výnosy z prírodných zdrojov ostávajú v prospech spoločnosti.

Fínsko

zdroj: Fínsky parlament, Helsinki (unsplash.com)

Fínsko patrí medzi tradičné daňové štáty severnej Európy. V roku 2000 presahoval podiel daní 45 percent HDP, dnes je o tri body nižší. Súčasná úroveň 42,4 % HDP stále znamená, že štát prerozdeľuje viac než dve pätiny ekonomického výkonu.

Fíni pritom vnímajú dane ako investíciu do spoločného blaha, čo sa odráža na vysokej miere spoločenskej akceptácie. Verejné služby, ako školstvo a zdravotníctvo, patria k pilierom ich sociálneho modelu.

Belgicko

zdroj: Expedia

Belgicko je už dlhodobo jednou z najviac daňovo zaťažených ekonomík v Európe. V roku 2023 dosiahol podiel daní 42,6 % HDP, pričom najväčšia časť pochádza zo zdanenia práce. Odvody zamestnancov aj zamestnávateľov patria medzi najvyššie v OECD.

Tento model umožňuje financovať silný sociálny systém a infraštruktúru, no zároveň býva kritizovaný za to, že znižuje konkurencieschopnosť a prispieva k odlivu pracovnej sily do zahraničia.

Rakúsko

zdroj: Archív Canva

Rakúsko si udržiava stabilne vysoké daňové zaťaženie, ktoré sa v priebehu dvoch desaťročí zmenilo len minimálne. V roku 2023 dosiahlo 42,7 % HDP. Vysoké daňové príjmy financujú robustný sociálny model, zdravotníctvo aj kvalitný vzdelávací systém.

Aj keď podnikatelia upozorňujú na vysoké odvody, väčšina obyvateľov vníma systém pozitívne, keďže im zaručuje stabilnú životnú úroveň a dobré verejné služby.

Taliansko

zdroj: Unsplash/Tom Podmore

Taliansko je známe vysokými daňami a zároveň zložitou administratívou, ktorá zvyšuje náklady na podnikanie. Podiel daní na HDP sa od roku 2000 zvýšil o viac než dva body a v roku 2023 dosiahol 42,8 %.

Krajina však čelí veľkej šedej ekonomike, ktorá podkopáva efektívnosť daňového systému. Tento paradox spôsobuje, že hoci má Taliansko jednu z najvyšších oficiálnych daňových záťaží v OECD, značná časť ekonomickej aktivity uniká zdaneniu.

Dánsko

zdroj: pxhere.com

Dánsko má povesť daňového šampióna, najmä vďaka vysokej DPH a progresívnemu zdaneniu príjmov. Podiel daní na HDP však za posledných dvadsať rokov klesol o viac než tri body. V roku 2023 štát vybral 43,4 % HDP, čo je druhý najvyšší podiel v OECD.

Dánsky model stojí na vysokej dôvere občanov v kvalitu verejných služieb. Vďaka tomu spoločnosť vníma vysoké dane ako férovú cenu za zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém.

Francúzsko

zdroj: Wikimedia Commons/Jiuguang Wang

Francúzsko si dlhodobo udržiava pozíciu krajiny s najvyšším daňovým zaťažením v rámci OECD. V roku 2023 dosiahol podiel 43,8 % HDP. Tento model financuje rozsiahly sociálny štát, dôchodkový systém, zdravotníctvo aj podporu poľnohospodárstva.

Na rozdiel od iných krajín sa podiel za posledných dvadsať rokov prakticky nezmenil. Kritici tvrdia, že vysoké dane brzdia konkurencieschopnosť a podnikanie, zatiaľ čo podporovatelia poukazujú na vysokú kvalitu verejných služieb a sociálnu súdržnosť, ktorú umožňujú.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta