Topenie ľadovcov prebúdza spiacu sopečnú aktivitu. Vedci objavili znepokojujúcu súvislosť

Klimatická zmena spúšťa procesy, o ktorých sme ani netušili. Topenie ľadovcov totiž môže prebudiť sopky z tisícročného spánku a vytvoriť tak nebezpečný začarovaný kruh. Keď sa ľad stiahne, zemská kôra sa dvíha a tlak na podzemné magma klesá. Sopky začínajú vybuchovať častejšie a prudšie.

Vedci skúmali túto súvislosť v Patagónii a zistili znepokojujúce fakty. Oblasť, ktorá kedysi ležala pod hrubou vrstvou ľadu, dnes zažíva rýchle geologické zmeny. Najnovšie modely ukazujú, že sopky pod ľadovcami sa môžu prebudiť už v priebehu niekoľkých tisíc rokov.

Zistenia publikované na konferencii Goldschmidt v Prahe naznačujú, že podobný scenár môže zasiahnuť aj Antarktídu. Tam sa pod ľadom skrýva viac ako sto vulkánov, ktoré doteraz drieme. Ak sa začnú prebúdzať, môžu zmeniť tvár našej planéty.

Informuje o tom web Science Alert aj portál Goldschmidt Conference.

Patagónsky ľadovec odhaľuje tajomstvá minulosti

Patagónsky ľadový príkrov kedysi pokrýval južný cíp Južnej Ameriky. Pred viac ako 18 000 rokmi, keď bol ľad najhrubší, sa magma hromadila a kryštalizovala 10 až 15 kilometrov pod zemským povrchom. Obrovský tlak ľadu držal podzemné sily na uzde.

Keď sa však klíma začala otepľovať a ľadovce sa stiahli, situácia sa zmenila. Zemská kôra sa dvihla nahor bez tlaku ľadu a plyny v podzemnom magme sa mohli voľne rozťahovať. Práve táto zmena tlaku je kľúčovým faktorom sopečných výbuchov.

Výskumníci analyzovali vzorky zo šiestich čílskych vulkánov, aby pochopili ich eruptívnu minulosť. Sopka Mocho-Choshuenco je dnes neaktívna, ale údaje ukazujú, že jej činnosť v minulosti úzko súvisela s postupom a ústupom patagónskeho ľadu.

Trvalo približne 3000 až 5000 rokov, kým „odľahčenie“ ľadu viedlo k výbušným erupciám. Máme teda dostatok času na prípravu, ale proces už začal. Moderná Patagónia stráca ľad rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým, a niektoré časti pevniny sa dvíhajú nečakane rýchlo.

Ľadovce držia sopky na uzde

„Ľadovce majú tendenciu potlačovať objem erupcií zo sopiek pod nimi,“ vysvetľuje vulkanológ Pablo Moreno-Yaeger z Univerzity Wisconsin-Madison. „Ale keď sa ľadovce stiahnu kvôli klimatickej zmene, naše zistenia naznačujú, že tieto sopky začnú vybuchovať častejšie a výbušnejšie.“

Vedci pozorujú podobný jav aj na Islande, ale toto je jedna z prvých štúdií, ktorá dokazuje pôsobenie rovnakých síl na kontinentálnom rozsahu. Zistenia sú alarmujúce hlavne kvôli ich globálnemu dosahu.

„Náš výskum naznačuje, že tento fenomén sa neobmedzuje len na Island, kde už pozorujeme zvýšenú vulkanickú aktivitu, ale môže sa vyskytnúť aj v Antarktíde,“ dodáva Moreno-Yaeger. „Iné kontinentálne oblasti, ako časti Severnej Ameriky, Nového Zélandu a Ruska, si tiež zaslúžia bližšiu vedeckú pozornosť.“

V Antarktíde už vedci vytvorili simulácie, ktoré ukazujú, že ak sa roztopí príliš veľa ľadu, môže to zvýšiť budúce erupcie. Aj keď magma neprebije ľadový príkrov úplne, môže ho roztopiť zvnútra.

Začarovaný kruh otepľovania

Najhorší scenár zahŕňa vytvorenie pozitívnej spätnej väzby. Topenie ľadovcov spustí sopečnú aktivitu, ktorá vypustí do atmosféry skleníkové plyny. Tie ešte viac urýchlia globálne otepľovanie a topenie ľadovcov.

„Časom môže kumulatívny efekt viacerých erupcií prispieť k dlhodobému globálnemu otepľovaniu kvôli nahromadeniu skleníkových plynov,“ varuje Moreno-Yaeger. „Toto vytvára pozitívnu spätnú väzbu, kde topenie ľadovcov spúšťa erupcie a erupcie zase prispievajú k ďalšiemu otepľovaniu a topeniu.“

Takýto katastrofický scenár chcú vedci zachytiť s dostatočným predstihom. Inak možno nebude spôsob, ako ho zastaviť. Výskum ukazuje, že sopky pod ľadovcami môžu zostať aktívne dlho po tom, ako sa ľad stiahne. Ich aktivita môže pretrvať tisíce rokov.

Globálne otepľovanie tak neovplyvňuje len počasie a hladinu morí. Mení aj geologické procesy hlboko pod zemským povrchom. Sopky, ktoré drieme pod ľadovcami tisíce rokov, sa môžu stať novým faktorom klimatickej zmeny.

Vedci zdôrazňujú, že svet nie je v bezprostrednom ohrození vulkanického bombardovania. Proces prebúdzania sopiek trvá stáročia až tisícročia. Ale rýchle topenie dnešných ľadovcov môže zvýšiť riziko erupcií v budúcnosti. Príprava na takýto scenár je kľúčová, najmä pre oblasti ako Antarktída, kde sa pod ľadom skrýva obrovské množstvo vulkánov.

Zistenia z Patagónie nám pripomínajú, že klimatická zmena má ďalekosiahle dôsledky, ktoré ešte plne nechápeme. Zemský systém je prepojený spôsobmi, ktoré nás stále prekvapujú. Topenie ľadovcov môže byť len začiatkom reťazca udalostí, ktoré zmenia tvár našej planéty.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti