Toto nebolo v pláne: Rozpočet má po dvoch mesiacoch sekeru 1,5 miliardy eur

Slovenské verejné financie sa od začiatku roka vyvíjajú horšie, ako predpokladali tvorcovia štátneho rozpočtu. Deficit verejných financií dosiahol podľa dostupných údajov za prvé dva mesiace tohto roka približne 1,5 miliardy eur. Na ich vývoj vplýva najmä slabší rast príjmov z daní, ktoré zaostávajú za očakávaniami. Zároveň rastie tlak na výdavkovú stranu rozpočtu.

Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zároveň upozorňuje, že ak vláda nebude pokračovať v plánovanom znižovaní deficitu, verejný dlh bude rásť rýchlejšie a štát zaplatí viac na úrokoch. Vyšší deficit verejných financií totiž zvyšuje potrebu financovania na finančných trhoch a investori pri väčšom riziku požadujú vyššie úrokové sadzby.

Príjmy z daní zaostávajú za očakávaniami

Vývoj rozpočtu Slovenska v úvode roka ovplyvnil najmä slabší výber daní. Daňové príjmy nedosahujú tempo, s ktorým počítal štátny rozpočet. Kľúčovú úlohu zohrávajú najmä príjmy z dane z pridanej hodnoty a z príjmov právnických osôb, ktoré citlivo reagujú na ekonomickú aktivitu štátu.

Ak ekonomika rastie pomalšie alebo spotreba domácností klesá, výber daní sa automaticky znižuje. Rozpočet tak prichádza o časť plánovaných príjmov. Výsledkom je rýchlejší rast deficitu, než s akým vláda počítala pri zostavovaní rozpočtu v druhej polovici minulého roka.

Údaje Ministerstva financií zároveň ukazujú výrazný rozdiel medzi plánom a skutočným vývojom rozpočtu. Celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli za január a február približne 3,72 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 2 %. Daňové príjmy klesli ešte výraznejšie, a to o 3,2 % na približne 3,3 miliardy eur.

Najväčší pokles zaznamenal výber dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá klesla medziročne o 6,5 % na približne 1,9 miliardy eur. Naopak, výdavky štátu za prvé dva mesiace roka dosiahli takmer 5,2 miliardy eur, čo znamená medziročný nárast o 12,7 %. Kombinácia nižších príjmov a rýchleho rastu výdavkov tak výrazne zhoršila saldo štátneho rozpočtu.

Plán znižovania deficitu sa vzďaľuje

Vláda vo svojich rozpočtových plánoch počítala s postupným znižovaním deficitu verejných financií. Konsolidačné opatrenia mali postupne znížiť deficit na úroveň približne 2,2 % HDP do roku 2028.

Analýza RRZ však upozorňuje, že bez dôsledného pokračovania konsolidácie sa tento cieľ nemusí naplniť. Ak štát neprijme ďalšie opatrenia na stabilizáciu rozpočtu, deficit môže v nasledujúcich rokoch opäť rásť. V takom prípade by mohol podľa projekcií do roku 2030 dosiahnuť približne 6,4 % HDP.

Takýto vývoj by znamenal rýchlejší rast verejného dlhu. Slovensko by si preto muselo požičiavať väčšie objemy peňazí na finančných trhoch.

zdroj: Eurostat, ARZ

Vyšší dlh zdražuje financovanie štátu

Rastúci deficit priamo ovplyvňuje aj cenu, za ktorú si štát požičiava. Investori sledujú stav verejných financií a podľa rizika určujú úrok, ktorý požadujú pri nákupe štátnych dlhopisov. Ak deficit rastie a dlh sa zvyšuje, riziko krajiny stúpa. Investori potom požadujú vyšší výnos, čo znamená vyššie úroky pre štát. Každé nové vydanie dlhopisov tak môže byť drahšie ako to predchádzajúce.

Vyššie úroky následne zvyšujú náklady štátu na obsluhu dlhu. Rozpočet musí každý rok vyčleniť viac peňazí na splácanie úrokov.

Rozpočet Slovenska má vážne problémy: Strata za dva mesiace dosiahla 1,5 miliardy eur, príjmy z daní klesajú

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že dôsledné dodržiavanie plánu znižovania deficitu by mohlo Slovensku priniesť výrazné úspory. Stabilnejšie verejné financie by znížili rizikovú prirážku, ktorú investori požadujú pri nákupe slovenských dlhopisov.

Podľa analýzy RRZ by sa riziková prirážka mohla do roku 2030 znížiť približne o 0,55 percentuálneho bodu. To by znamenalo lacnejšie financovanie štátneho dlhu a nižšie úrokové náklady pre rozpočet.

Úroky z dlhu zaťažujú štátny rozpočet

Výdavky na úroky z verejného dlhu patria medzi položky, ktoré štát nedokáže v krátkom čase výrazne ovplyvniť. Ak sa dlh zvyšuje a úroky rastú, rozpočet musí každoročne vyčleniť väčší objem peňazí na ich splácanie.

Vyššie úrokové náklady následne obmedzujú priestor pre iné výdavky štátu. Menej financií môže smerovať napríklad do školstva, zdravotníctva alebo infraštruktúry.

Vývoj verejných financií tak bude v nasledujúcich rokoch závisieť najmä od toho, či vláda dokáže pokračovať v konsolidačných opatreniach a postupne tak znižovať deficit verejných financií.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika